Boris Sirka (1981) patrí ku nastupujúcej generácii slovenskej maľby po roku 2000, do skupiny tzv. „Mac generácie“ (sýtená Macintoshom a Big Macom od McDonald´s), ktorá vyrastá v hybridnej masmediálnej, TV masovej a „mäsovej“ kultúre (príliš veľa mäsa, krvi, vražednej erotiky a značkových produktov na zožratie). Napriek tomu programovo preferuje médium maľby. Prepisuje rozličné vizuálne dáta do nového maliarskeho jazyka, do reči závesných obrazov. Nájdeme tam internet, video hry, komiksy, death metal, filmové horory a animované porno hentai, electro-clash, popík a hip-hopík, streetwear, sad(l)o/ mas(l)o, neo gotic, nekroromantizmus, cyber-punk a iné kanály a kanalizácie vizuálne vzrušivého sveta.
V Sirkových maliarskych sekvenciách sa rýchlo strieda a dopĺňa nevinnosť a pohoršenie, fámy a flámy, záchrana a zatratenie, červený a čierny kríž, nízke kolty a vysoké podpätky. Všetko je to nehanebne prítulné ako univerzálny silikón – neodlepiteľné tmelenie do mladých prsníkov, obstarožných vaní a okenných spojov. Boris Sirka predstavuje takmer „smrteľnú dávku“ súčasnej maľby. Na jednej strane prináša silný nápor horúcej vizuality vysokého napätia a na druhej strane sa kŕmi rozkladajúcim sa duchom nízkej, gýčovej či brakovej kultúry.
Je jedným z prvých absolventov Katedry umenia TU v Košiciach a reprezentuje zdravé jadro dravej mladej košickej scény. Je finalistom Ceny Oskara Čepana a podieľal sa na mnohých významných výstavách (MB Bratislava 2003; Farbi100/dikOBRAZovo, GJK Trnava 2004; Prievan, PGU Žilina 2005; PitoreSKa, Wannieck Gallery Brno).
Boris Sirka je jedným z najzaujímavejších image makerov v slovenskej maľbe, ktorá je v súčasnosti zaplavená maľovanými obrazmi. Maľovanie B. Sirku prešlo pomerne vrstevnatým a premenlivým dianím. Už počas štúdií sa prejavil ako silný talent, ktorý balansoval medzi tradíciou modernistickej maľby (expresionizmus, pop art) a postmoderným spochybnením týchto štýlov metódami ironickej a vtipnej hry a ich mixovaním. Pomerne skoro sa objavil na scéne umenia svojimi farebne intenzívnymi ikonickými maľbami, ešte nedávno používajúcimi štýl animácie manga a komiksu.
Žije a tvorí v ateliéri označeným číslom 13 v Košiciach, na periférii slovenského súčasného umenia. Už tretí rok po skončení školy je na voľnej nohe, živí ho predaj vlastných obrazov. Je zastúpený vo verejných a súkromných zbierkach na Slovensku a v zahraničí. Aj keď sa v ostatnom čase venuje maľbe, v predošlej tvorbe boli jeho výstupy vo forme objektu, video artu a animácie. Obrazy robí ako kolekcie, ktoré sú silne príbehové a majú vždy iný koncept, či už ide o vizuálnu stránku alebo obsah jeho Pandorinej skrinky, povestnej trinástej komnaty.
Jeho plátna predstavujú jemný dotyk exorcizmu, citlivý nárez vysokej maliarskej kultúry a úpadkových podôb alternatívnej subkultúry. Vplyv komiksov, animácií, hororu a teroru, erotikov a zombíkov dokáže Sirka pretaviť do silných maliarskych príbehov.
