Andrea Zimányiová a Juraj Burian na svojom košickom koncerte postavili publikom na nohy. Ich duo orchester, pozostávajúci z jediného skvelého gitaristu a jedinej vynikajúcej speváčky, vytvorili v Kasárňach/Kulturparku takú atmosféru, ako keby hralo veľké hudobné teleso a minimálne jedna sólistka a niekoľko vokalistiek. A na všetko si vystačili iba dvaja. Príjemne ohlušujúca hudba, známe svetové hity hudobných ikon v novom prevedení, celá plejáda žánrov a neskutočné výkony umelcov naladili zaplnenú koncertnú sálu pozitívnou až elektrizujúcou energiou.
To, čo predviedla dvojica na pódiu, sa dá prirovnať k hudobnej búrke, po ktorej vychádza slnko a svojimi hrejivými lúčmi preniká až pod kožu a zanecháva príjemné teplo. S takými pocitmi odchádzali nabudení diváci zo sály s uznaním, že to bol vynikajúci koncert, na ktorý sa tak skoro nezabúda. A keď Andrea s Jurajom poďakovali svojim poslucháčom za skvelú atmosféru, tak určite to platí aj opačne. Hostia, ktorým sa mimoriadne páčili aj priestory, kde vystupovali, sa o ňu svojimi virtuóznymi výkonmi na gitare a nádherným spevom určite pričinili najviac. Poldruhahodinový čas koncertu v plnom nasadení sa musel predĺžiť ešte o prídavok, ktorý si už všetci vychutnávali v stoji.
Zo svojho repertoáru ponúklo komorné dvojčlenné teleso svoje najobľúbenejšie skladby. Bolo to naozaj pestré. Odzneli Andreine srdcovky – francúzske šansóny, Phil Collins, Cindy Lopez, Michael Jackson, Edit Piaf, Jurajove džezovejšie ladené skladby, country, špeciálne aranžované pre duo gitara spev, či gitarové sólo najnovšej skladby Akustic Caffé. Gitarista, aranžér a producent, absolvent Berklee College of music v Bostone svoj nástroj majstrovsky ovláda a dokáže z neho vyťažiť aj nemožné. Určite o tom presvedčil. Hudobníckemu páru to spolu ladí. Načreli do rôznych žánrov a podmanili si publikum. Je viac než isté, že na ich ďalšom koncerte nebudete počuť to isté. Zakaždým je tá istá skladba interpretovaná inak. Sú majstrami improvizácie.
Pre Andreu bola túžba stať sa speváčkou taká silná, že sa jej až splnila. „Každé dievča chce byť herečkou alebo spievať. Na gymnáziu som sa síce začala venovať cudzím jazykom – angličtine a francúzštine a aj rodina ma formovala tak, aby som v tom pokračovala aj na vysokej škole. Ja som však mala nutkanie robiť niečo umeleckejšie. Prihlásila som sa do súkromnej hudobnej školy, kde ma strčili hneď do dievčenskej kapely. Vtedy som vlastne pochopila, že to je tá cesta, ktorá ma najviac láka,“ prezradila o sebe Andrea.
Talent v sebe nepochybne mala i dobré základy zo zboru. Naučila sa veľa o tvorení vokálov a pochopila harmóniu v pesničkách. V kapele vnikla do tajov interpretácie a nasledovala vlastná tvorba. Svojho učiteľa nikdy nemala.
Veľmi chcela hrať s veľkým orchestrom. Splnilo sa jej to v Let´s Dance s orchestrom Gustáva Broma. Aj kapela Margot, s ktorou hrá dodnes, mala až 9 členiek. Preto je na mieste otázka, či ho dokáže aj jeden gitarista nahradiť?
„Ja vždy hovorím, že toto je Juraj Burian Band, pretože on zahrá úplne všetko. Je tam rytmus, harmónia, basový základ. Keď hrá, tak naozaj hrá celá kapela. Je to orchester. Taký mini. S veľkým mám za sebou úžasnú silu a energiu. Tam sa hrá podľa presne nalinkovaných nôt. Komorné teleso má zasa priestor na improvizáciu. Tá istá pesnička sa nikdy nekončí rovnako, vždy je tam nejaký odklon od základnej muziky. Duo mi dalo veľmi veľa, keďže Ďuriho hra je veľmi inšpiratívna. V prvom rade som sa naučila tichšie spievať a našla som nový odtieň hlasu,“ hovorí o orchestri s jedným hudobníkom rockerka.
Multižánrová speváčka zvláda rock, francúzske šansóny, džez, latinsko-americké skladby, ale vždy je ešte niečo, čo by si chcela vyskúšať. „Zaujal ma alikvótny spev, ktorý objavili mnísi. Každý tón má alikvóty a oni to vedia oddeliť. Spievajú jeden hrdelný tón a popritom znejú alikvóty. Je to niečo úžasné a zaujímavé.“ Tak do toho.
Najbližšie plány Andrey a Juraja je vydať sólové cédečka. Každý svoje. Kto by si myslel, že sa u nich doma len stále hrá a spieva alebo počúva hudba, tak je na omyle. Ona sa začala učiť po taliansky a pravidelne cvičí , on vymieňa gitaru za tenisovú raketu. S gitarovou hudbou však rád zaspáva. Ľudia, ktorí prišli na jedinečný koncert, sa skôr prebrali a ožili. Pri tom sa jednoducho spať nedá.
Kveta Podhorská
[nggallery id=278]
Foto:Maroš Simon
