Rezidenčný súbor Kasární/Kulturparku si na tento rok pripravil pre svojich priaznivcov šnúru koncertov, ktoré mapujú jednotlivé hudobné štýly 20. storočia. Po neoklasicizme sa ponoríme 17. marca do obdobia impresionizmu. Jeho kolískou bolo tiež Francúzsko. Za zakladateľa hudobného impresionizmu sa považuje francúzsky hudobný skladateľ Claude Debussy, Je preto prirodzené, že zaznejú aj jeho skladby, ale aj ďalších autorov tohto hudobného smeru.
Úvod koncertu s názvom Impressionnisme bude patriť Prelúdiu k faunovmu popoludniu (Claude Debussy/Arnold Schönberg/Benno Sachs). Po ňom nás cez Introduction et Allegro (Maurice Ravel), Nocturne (Nikolaj Roslavec a Trio (Ladislav Holoubek) komorné zoskupenie prenesie do Suite dans le stale ancien/Suity v starom štýle (Vincent D´Indy).
„Impresionizmus bol štýlom, ktorý rúcal pevné hradby nielen vo sfére výtvarného umenia, ale aj v hudbe. Kým maliarom sa rozpustili farby štetca do momentálneho dojmu, emóciou naplneného okamihu, hudba opustila stáročiami najstráženejšie tabu klasickej hudby, ktorým boli tonálno-funkčné vzťahy, teda stáročia platné a nemenné harmónie. Akordy sa odrazu spájali voľne v paralelných postupoch. Možná bola iná, ako len terciová akordická konštrukcia. Namiesto tonality prišli stredoveké módy či exotická pentatonika. Znovuobjavená bola jemná poézia harfy i flauty,“ predstavil obdobie zrodu impresionizmu dirigent a umelecký šéf Quasars Ensemble Ivan Buffa. Ako prezradil, vtedajšiu atmosféru hudobného smerovania dotvorí hosť večera – maďarská harfistka Klára Bábel.
Výsledkom boli obvinenia na adresu impresionistov, že nevedia maľovať, resp. smerom k Debussymu, že je skladateľským šarlatánom. V skutočnosti Debussy stvoril nový, veľmi odvážny štýl, ktorý aj sám ako jediný po celý svoj život autenticky rozvíjal. Perlou impresionizmu sa stala jeho krátka symfonická poetická skica o snívajúcom faunovi, ktorú kedysi legenda európskej avantgardy, zhodou okolností práve v marci tohto roku jubilujúci 90-ročný francúzsky maestro Pierre Boulez, nazval „prvým moderným dielom“.
Revolucionár rakúskeho expresionizmu Arnold Schönberg vyjadril svoj obdiv k tomuto dielu formou vytvorenia jeho transkripcie pre svoj najobľúbenejší „nástroj“ – komorný súbor.
Impresionizmu zasvätil svoju tvorivosť ďalší francúzsky majster farieb, autor slávneho Bolera Maurice Ravel spolu s trochu konzervatívnejším Vincentom D’Indym. V Rusku očaril mladého, moderne zmýšľajúceho Nikolaja Roslavca, u nás zasa mladšieho predstaviteľa slovenskej moderny Ladislava Holoubka, ktorého storočnicu sme si minulý rok pripomenuli.
V širšom slova zmysle je impresionizmus tvorivý postoj, zameraný na zachytenie atmosféry vizuálnych vnemov a obrazných predstáv. Dosahuje sa uprednostňovaním akordickej a farebnoinštrumentálnej zložky hudby – teda prvkov, ktoré pôsobia na senzuálnu príjemnosť vnímania hudby. V hudbe sa začal zdôrazňovaním momentálnych vnemov, akordickej krásy, vznikajúcej zo zložitejších súzvukov, ale čoskoro sa zacielil na obnovenie funkcie melódie napr. drobnokresbou melodických ozdôb, arabesiek.
Tento umelecký štýl vzišiel z mystiky neskorého romantizmu, aby po svojom relatívne krátkom trvaní, prostredníctvom návratov k antickým motívom, starým formám, taktiež prijímaním džezu a odkláňaním sa od mysticizmu smerom k ľahkosti a priezračnosti, postupne splynul so silnejúcim neoklasicizmom.
Podujatie je spolufinancované z dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
