Mimoriadna informácia: Zrušené podujatie - Divadlo Na Sídlisku: Traja vlci a prasiatko

Kompresie Veroniky Rónaiovej odkrývajú jej intímny svet

Kompresie Veroniky Rónaiovej odkrývajú jej intímny svet

Unlimited je názov výstavy v Galérii Alfa Kasární/Kulturparku, na ktorej sa prezentuje významná umelkyňa Veronika Rónaiová. Na výtvarnú scénu vstúpila v 70. rokoch 20. storočia ako výrazná predstaviteľka fotorealistickej maľby na Slovensku. V obrazoch z tohto obdobia zachytáva atmosféru mestského prostredia, ruch v uliciach veľkomesta, bežné situácie. Od 90. rokov zaznamenávame v jej tvorbe nové prístupy, témy a stratégie, využíva kresbu uhlíkom, maľbu, fotografiu a digitálnu tlač. Jej tvorba sa nesie v intenciách pop-artu, fotografického realizmu a architektonickej 2D koláže.

Hlavnou témou jej najnovšej výstavy je ateliér, teda priestor, kde vzniká dielo a výstavná sieň, kde ho autor vystaví. „Zachytáva proces, ako pracuje výtvarník. Je to výstava o mojej práci za posledné obdobie tvorby, kedy pracujem s kompresiami. Myšlienkové  vrstvy sa vo mne nejakým spôsobom ukladajú, čo nazývam kompresiami myšlienok.  V rámci kompresií používam aj niektoré svoje staré práce,“ hovorí umelkyňa, ktorá pracuje aj so subjektívnymi polohami, ktoré sa začínajú v ateliéri.

2015_2_17_ronaiova_cabocky_002

„Nazvala by som ich intímnymi dielami. Človek musí dostať odvahu, aby v galérii prezentoval svoje myšlienky. Aby som objektivizovala svoje osobné úvahy, tak si v poslednom čase prizývam iných autorov. Preto tu vystavuje aj Erik Binder, Matúš Rovňák a manžel Peter Rónai . Všetci traja robia nejaké iné médium. Ja sa venujem kresbe a maľbe, ale mám tu aj jedno video. Pracujem stále viac s elektronickými médiami. V dejinách umenia nakoniec umelci vždy používali najnovšie výdobytky vedy a techniky, preto chcem, aby moja práca súvisela s tým, čo sa v spoločnosti deje a aby sme sa vo vizuálnej polohe budovania globálneho spoločenského svetonázoru zúčastňovali aj my, výtvarníci. Takže sú to myšlienky, ktoré sú tým ovplyvnené.“

Na výstave môžeme preto vidieť namiesto obrazu aj veľkorozmernú fotografiu z inej výstavy . Vytvára dojem otvoreného priestoru galérie a my si tak môžeme pozrieť  aj jej inú výstavu zachytenú fotoobjektívom. Ďalšia časť je naznačená linkou, tiež ako perspektíva výstavnej siene. Tento princíp uplatnila na výstave v Žiline, keď na stenu kreslila svoje staré obrazy.

2015_2_17_ronaiova_cabocky_012„Tým, že som maľovala svoj autoportrét pred kresbami, chcela som ukázať, že aj keď sme v živote jedineční, naše príbehy sa  v niečom podobajú. Opakované príbehy demonštrujem tým, že to, čo som maľovala v mladosti, sa istým spôsobom opakuje, ale v inej podobe. Celá táto výstava je akousi metaforou. Síce hovorím o procese tvorby, ale je to vlastne metafora na náš život. Mnohé veci prežívame doma, v súkromí, a potom ideme von do spoločenského života, komunikujeme s ostatnými, čo predstavuje výstavná sieň, a zároveň sú naše príbehy podobné, a predsa jedinečné. O tom vlastne je táto výstava. Konkrétne je to napríklad obraz v obraze,“ približuje myšlienku výstavného projektu Veronika Rónaiová.

Výstava ponúka okrem obrazov aj autorkine kresby. Napriek experimentovaniu sa stále drží klasických médií, hoci sú ovplyvnené elektronickými. Maľba a kresba sú dve médiá, ktoré sa snaží aktualizovať, ale stále sa chce cez ne vyjadrovať. Vo svojej súčasnej tvorbe sa autorka vracia k už vytvoreným dielam a ku svojim myšlienkam rôznymi spôsobmi.

„Pôvodná myšlienka má inú podobu po tom, čo už človek prežil. Preto je to aj v mojej kompresii také chaotické. Niečo človek zabudne a spomienka nemusí byť celkom pravdivá.  Mám tu aj takú veľkú maľovanú kompresiu myšlienok, kde je zobrazená výstavná sieň, v ktorej už vystavovali aj iní autori. Je to génius loci miesta a sieň má vrstvy  rôznych umelcov. Ľuďom predkladáme naše úvahy tak, ako by bol priestor naplnený našimi myšlienkami.“

Vidieť môžeme aj vrstvy starých obrazov. Základom je print, kde si autorka dala zväčšiť svoj starý obraz, na ktorý vrstvila mestské motívy.  Komunikácia podľa V. Rónaiovej objektivizuje subjektívne myšlienky, aby človek zistil, či aj druhí ľudia to cítia podobne a či je správne naše uvažovanie. Konceptuálne diela Erika Bindera z drôtov a tyčí , ktoré ohýba a deformuje, komunikujú s jej starým obrazom Na zastávke zo 70. rokov. Podobne vyzerali mestské motívy výtvarníčky a ako sa zdá, je to rovnako zaujímavá téma aj pre mladých autorov.

Vypočujte si audioreportáž – výstavu Unlimited približuje Veronika Rónaiová. 

Vystavené obrazy sú v prevažnej miere najnovšími prácami.  Tvoria celok a navzájom súvisia. Pri inštalácii využíva výtvarníčka všetko. Uvažuje nad priestorom, ktorý má k dispozícii. Keď je to potrebné, dokreslí stenu, zakomponuje predmety, ktoré sú vo výstavnej sieni , už či je to hlásič požiaru, drôty, rôzne výčnelky a neprekáža jej ani ošarpaná omietka či zásuvky. Všetko sa dá využiť v kompozícii. Obrazy nie sú orámované, sú fragmentom reality a chcú zostať otvorené novým myšlienkam a úvahám.  Verejnosť má priestor na rozmýšľanie do 25. marca.

text: Kveta Podhorská, foto: Maroš Simon

[nggallery id=247]

Podujatie je spolufinancované z dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Ďalšie články