Novembrová vedecká kaviareň, ktorá sa tentoraz uskutoční nie v posledný utorok v mesiaci, ale už 18. novembra, otvorí dvere do vesmíru. Venovať sa bude aktuálnej téme – pristátie prvého človekom vyrobeného telesa na kométe. Celá svetová vedecká obec so zatajeným dychom sledovala začiatkom týždňa, ako tento pokus dopadne. Neuveriteľne zložitý vedecký experiment sa začal už pred desiatimi rokmi vypustením rakety so sondou ROSETTA na dlhú a komplikovanú cestu ku kométe, k „maličkému kameňu“ v bezodnom vesmíre. Nie nadarmo bola táto misia na stránke CNN označená ako najsexi vesmírna misia vôbec.
Môže nás tešiť aj to, že toto je európsky projekt, experiment Európskej vesmírnej agentúry ESA. A tu máme my, Košičania, obrovské šťastie, ktoré nám určite závidí množstvo významných svetových kapacít. Už tento utorok, 18. novembra, teda 6 dní po tomto unikátnom svetovom experimente sa môžeme stretnúť a porozprávať s človekom, ktorý sa priamo, vlastným umom a vlastnými rukami podieľal na príprave misie a má na starosti dôležité funkcie pristávacieho modulu. Znie to trochu ako sci-fi, ale časť modulu, na ktorý boli upriamené oči celého sveta, vznikla tu v Košiciach, rukami košických vedcov.
O misii sondy ROSETTA s pristávacím modulom PHILAE nám príde porozprávať spolutvorca tohto modulu Ing. Ján Baláž, PhD z Ústavu experimentálnej fyziky SAV, Košice. Kaviareň sa bude konať na obvyklom mieste, vo výmenníku na ulici Obrody o 18. hodine. Nenechajte si ujsť príležitosť porozprávať sa s človekom, ktorého by na tlačovke uvítali svetové tlačové agentúry. Príďte, určite neoľutujete!
Hlavné tézy prednášky:
Vesmírna sonda ROSETTA prepisuje dejiny: prvýkrát v histórii dielo vytvorené človekom pristálo priamo na kométe a bude skúmať materiál, z ktorého pozostáva.
Kométy sú časové schránky, ktoré v nezmenenej podobe uchovávajú materiál, z ktorého pred takmer piatimi miliardami rokov vznikla.
Slnečná sústava, náš domov v Galaxii.
Ku konštrukcii sondy Rosetta prispel aj košický Ústav experimentálnej fyziky SAV. Jeho vedecký pracovník, hosť vedeckej kaviarne Ján Baláž, sa priamo podieľal na realizácii kritickej časti sondy, ktorá zabezpečuje komunikáciu medzi orbitálnym komplexom a robotickým modulom PHILAE, ktorý pristál na kometárnom jadre.
