Obrazy mesta, pohľady na jeho panorámu, detaily jeho architektúry a prostredie ulíc reprezentujú jednu z klasických foriem výtvarného zobrazenia. Vizuálna krása miest a atraktivita ich veduty sa stali vďačným spôsobom zobrazenia. Výtvarné pohľady na mesto a jeho architektúru okrem vizuálnej informácie prinášajú informácie o jeho prostredí, diela približujú ich históriu a v neposlednom rade sa v podobných obrazoch vo vytváranej spomienkovej báze sprítomňuje aj minulosť a už zaniknutá, neviditeľná historická podoba motívu.
Koncept prezentácie obrazu mesta Košice v tvorbe prevažne košických maliarov predstavuje logickú potrebu zhodnotenia a postihnutia jej charakteristických vývojových línií, ktoré určovali podoby videnia a zobrazenia témy v uplynulých desaťročiach. Ambíciou výstavného súboru bolo okrem prezentácie krásnych a verejnosti menej známych maliarskych obrazov mesta tiež zistenie miery atraktivity, ktoré košická veduta a zobrazenie košického prostredia poskytuje aj v súčasnosti. Z košického prostredia pochádzalo mnoho osobností slovenského maliarstva.
Košická výtvarná komunita tradične patrila medzi najvýznamnejšie na Slovensku. Košice zohrávali nezastupiteľnú úlohu inovačného centra a sprostredkovateľa nových výtvarných ideí. Maľovaniu košickej témy sa venovali mnohí významní predstavitelia slovenského maliarstva. Obrazy Košíc, vytvorené významnými autormi predstavujú vďačný predmet zberateľského úsilia, ktoré vytvára podnety pre reflexiu i pre prezentáciu témy a košického výtvarného umenia, ktorého synonymom sa v priebehu storočia stali autori ako Konštantín Kövári-Kačmárik, Elemír Halász-Hradil, Ľudovít Čordák, Anton Jasusch, Konštantín Bauer, Július Jakoby, Juraj Collinásy, Alexander Eckerdt alebo Štefan Roskoványi.
Výstava predstavuje reprezentatívny pohľad na košické výtvarné umenie. V kontexte vývoja košického maliarstva uplynulého stočia existuje viacero vývojových línií. Jednu zo zásadných predstavuje tvorba Konštantína Köváriho-Kačmárika, vytvárajúca dôležité podnety pre formulovanie neskorších modernistickým programov dvadsiatych rokov a predovšetkým ovplyvňujúca program košického solitéra Júliusa Jakobyho.
Výraznú líniu reprezentujú diela osobností košického maliarstva Jozefa Fabiniho, Andreja Doboša a Júliusa Bukovinského, ktorých umelecké myslenie ovplyvnilo socialisticko-realistické videnie s rôznou mierou uvoľnenia dogmy popisnosti.
Inšpirácia košickým mestským prostredím reagovala na dobový preferovaný model realistického videnia. Staršia výtvarná generácia pokračovala v intenciách svojich stabilizovaných programov a azda iba s výnimkou Júliusa Jakobyho a Alexandra Eckerdta postupne vyčerpávala svoje umelecké možnosti. Viacero tvorcov, stotožnených s uvedeným obrazom skutočnosti a jeho realistickou formou, bolo konfrontovaných s určitým generačným posunom na košickej výtvarnej scéne približne od počiatku osemdesiatych rokov. Tento pohyb reprezentovala predovšetkým trojica maliarov Štefan Roskoványi, Nikolaj Feďkovič a generačne mladší Michal Čičvák, prichádzajúca z rozdielnych prostredí a prinášajúca odlišné programové zdroje. Vo vzťahu k sledovanej téme je relevantná tvorba Michala Čičváka a predovšetkým Štefana Roskoványiho. Maliari prinášajúci určitú maliarsku inováciu vytvorili generačne odlišné programové aj poetické posolstvo. Uvedení autori z istého aspektu výrazne reprezentujú košické maliarstvo predovšetkým osemdesiatych rokov.
S nástupom novej spoločenskej situácie po roku 1989 a nových výtvarných stratégií tradíciou významný žáner sa zdal byť umelecky sterilným a prestal predstavovať umelecky relevantnú formu. Vnímanie mesta emocionalitou mladšej maliarskej generácie prekvapujúco našla viacero vzájomne diferencovaných vyústení. Vo väčšine prípadov podobné projekcie predstavujú tvorbu autorov, pre ktorých motív mesta predstavuje predovšetkým situačné odbočenie od individuálneho programu.
Výraznú výnimku vo svojej generácii predstavuje maliar Viktor Ševčík, ktorý tu od polovice deväťdesiatych rokov programovo pracuje so špecifickým motivickým a emocionálnym zameraním na košickú vedutu. Novšie pohľady na mesto reagujú na emocionálny prežitok z mesta, jeho rytmy a jeho neraz agresívnu a chaotickú vizuálnu aj urbánnu štruktúru a cynizmus dneška, grafiti, vandalizmus a devastáciu verejného priestoru.
Na konci sledovanej doby sa otvára pohľad na košické sídliská, v ktorých generačne najmladší autor Martin Tomori nachádza špecifickú poetiku aj v prostredí panelákových sídlisk. Dielo s prekvapujúcou vizuálnou podobou odkazuje na špecifický pôvab prostredia, v ktorom žije a dospieva podstatná časť Košičanov a pre ktorých možno taký obraz mesta sa niekedy stane nostalgickou a špecificky krásnou spomienkou.
Na výstave sa prezentuje 40 autorov stovkou výtvarných diel.
Vernisáž výstavy je 2. mája o 16:00 hod. a potrvá do 7. júna. Kurátorom je Peter Markovič. Obrazy sú zo súkromných zbierok a z Východoslovenskej galérie.
