Krištof Kintera (1973) je významný český umelec. (1973). V rokoch 1992-1999 študoval v ateliéri Milana Knížáka Akadémiu výtvarných umení v Prahe a ďalej pokračoval v štúdiu na Rijksakademie van beeldende Kunsten v Amsterdame. Celkom trikrát bol nominovaný na Cenu Jindřicha Chalupeckého. Je členom a vedúcou osobnosťou skupiny Jednotka. V roku 2006 vytvoril vizuálny koncept pre ôsmy ročník festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet. O rok neskôr bol kurátorom výstavy Hrubý domáci produkt v Mestskej knižnici v Prahe. Bol vyhlásený ako osobnosť českého výtvarného umenia za rok 2011. Je zastúpený významnými svetovými galériami súčasného umenia a jeho diela boli vystavované vo významných svetových inštitúciách.
Už od začiatku štúdia patril medzi najvýraznejšie osobnosti najmladšej generácie. Prvým výrazným projektom je TO z roku 1996. Tento domáci maznáčik z lakovaného laminátu sa stal Kinterovým nerozlučným priateľom, sprevádzal ho na nákupoch, v metre, prosto všade, kam jeho pán zavítal. Predznamenal väčšinu princípov, ktoré sa v Kinterovej tvorbe objavujú dodnes: nápaditý objekt, vťahujúci autora i diváka do iného (trochu posunutého) sveta. Prepojenie vlastného života s fiktívnou „osobou“ rozvíja Kintera i vo svojej ďalšej práci Plumbař. Ide znovu o komplexné dielo, zahrňujúce akciu jej dokumentácie, jednotlivé objekty, ale i celkovú inštaláciu.
Prepojenie výtvarného umenia, performancie a divadelnej scénografie je typickým momentom pre samotnú Kinterovu tvorbu i pre akcie a divadelné predstavenia Jednotky, ktorých je vodcovskou osobnosťou. Jednotka je otvorená tvorivá bunka, ktorá od roku 1992 uskutočnila rad performancií a akcií happeningového rázu. Tie potom postupne prerástli do vizuálnych a multimediálnych predstavení na rozhraní experimentálneho divadla. n
Všetky Kinterove diela sú technicky náročné objekty, ktoré sa pohybujú, hovoria, dymí sa z nich alebo iskria. Autor sa poctivo venuje nielen ich vzhľadu, funkcii, ale aj ich mechanike.
Medzi ďalšie diela, ktoré upútali svojou výnimočnosťou patria nepochybne Spotřebiče a Mluviči. Spotřebiče majú dokonalý tvar, prispôsobený ľahkej manipulácii, vyzerajú krásne a výkonne, jediný problém je, že sú k ničomu. Sú to spotrebiče spotrebovávajúce energiu. Vo výklade obchodu sú však ich mimikry dokonalé, vyzerajú veľmi lákavo a svojou vysokou cenou na seba upozorňujú. Ponúka sa metafora, že podobne je tomu i s umením. Premýšľaniu o povahe umenia, života a systému konzumnej spoločnosti Kintera rozohráva i v Mluvičoch. I nasledujúce objekty a inštalácie sa odvíjajú od týchto tém, už či sa jedná o pohyblivú nákupnú tašku, kopulujúcu vŕtačku s vysávačom alebo malého chlapčeka, mlátiaceho hlavou o stenu.
