Utorkový večer patril v Kasárňach/Kulturparku komornému kvartetu ALEA, zloženému z výnimočných muzikantov – Stano Palúch (husle), Daniel Buranovský (klavír), Boris Lenko (akordeón, bandoneón), Ján Krigovský (kontrabas) a opernému spevákovi Martinovi Babjakovi. Na pódiu vytvorili jedinečnú šou, ktorá strhla a nadchla naplnenú koncertnú sálu. Publikum si užilo dobrú hudbu v podaní majstrov hudobných nástrojov, ktoré „doladil“ brilantný spevácky i herecký výkon barytonistu svetového formátu. Ten dodal židovským piesňam svojou charizmou, vysoko profesionálnym hlasovým a hereckým prejavom, nenapodobiteľnou interpretáciou a pozitívnou energiou celému koncertu to správne korenie a príchuť niečoho výnimočného.
V hľadisku sa asi nenašiel ani jeden divák, ktorému by hudobné menu nechutilo. Bola to veľká a chutná porcia. Hostia priniesli so sebou dobrú náladu, ktorá sa šíri aj z ich nového albumu „Oy, mame, shlog mikh nisht” („Joj, mama, nebi ma“). Ich nový hudobný projekt, ktorý vyšiel len nedávno, má teraz svoju premiéru na sérii koncertov. Piesne na židovské témy sú spievané v jidiš jazyku aškenázskych židov, ktorý používali aj židovské komunity na Slovensku. Spolupráca Martina Babjaka a Roba Rotha s kvartetom Alea prináša posun výrazu až k hraniciam klasickej interpretácie. Vďaka spojeniu so židovskou témou dostávajú diela súčasných autorov nový a nepoznaný rozmer, ktorý je v našich podmienkach ojedinelý a originálny.
„Súbor ALEA vznikol v roku 2001 na základe hudby argentínskeho skladateľa Astora Piazollu. Dal som dohromady týchto hudobníkov, odohrali sme niekoľko koncertov a vydali sme CD, na ktorom je najmä Piazolla. Peter Zagar nám v roku 2006 napísal sám od seba tri skladby na texty židovských piesní. Potom sme si povedali, že keď sa chceme pohnúť niekam ďalej, na základe toho by sme mohli urobiť CD. Oslovili sme niektorých skladateľov, aby na židovské texty piesní urobili svoju hudbu. Päť komponistov – Stano Palúch, Marek Pastírik, Marián Lejava, Lucia Chuťková a Rafael Catalá nám dodalo skladby a my sme urobili CD. Pozvali sme k spolupráci Martina Babjaka, ktorý spieva väčšinu piesní a Roba Rotha, ktorý spieva dve skladby. Podľa mňa je to veľmi zaujímavé, lebo jeden je operný spevák a druhý významný herec, takže jeho spev je iný, ale mimoriadne zaujímavý,“ priblížil zrod albumu zakladateľ kvarteta Boris Lenko.
Ako dodal a vyznal sa publiku, po nahraní prvého CD šla kapela dole vodou, lebo mala „zlého“ kapelníka. To, kde je dnes, vraj má na svedomí Jano Krigovský a jeho štyri dcéry, ktoré povedali, že hrajú krásnu hudbu a prečo nehrajú viac. Zabralo to.
Prečo práve židovské piesne prelomili ľady? Odpoveď je jednoduchá. Zasiahol do toho Peter Zagar. „Urobil židovské piesne, čo bol základ, na ktorom sme stavali CD. Ďalší skladatelia si vyberali známe piesne, ktoré upravovali, čiže robili skôr aranžmány, čo považujem za veľmi hodnotné skladby. Je tam toľko ich vkladu, že sú to vlastne svojbytné diela. Všetci sa toho zhostili bez akejkoľvek požiadavky použiť židovský text,“ povedal líder kapely.
„Židovská hudba má svoj melos, preto je dosť známe vo svete ako znie. Skladatelia nemuseli písať židovskú hudbu, ale komponovali na židovské texty. Sčasti je na CD aj židovská hudba, vychádza z nej, ale nie vždy. Nemyslím si, že je to čisto židovská hudba, ktorú hráme alebo len primárne, lebo sa tam objavuje aj niečo z Balkánu, niečo z kresťanskej hudby alebo aj z džezu, takže je to taká zmes. Album sme krstili v Bratislave a jeho krstným otcom je violončelista Jozef Lupták.“
O spolupráci s Martinom Babjakom, a nielen s ním, hovorí Boris Lenko len v superlatívoch, no zároveň s tým má taký malý problém alebo skôr výčitky. „Spolupráca je fantastická. Bol som veľmi milo prekvapený, a niežeby som to od neho nečakal, ale na každom nahrávaní, na každej skúške vedel všetky texty, dal si zistiť ich výslovnosť, naučil sa to úplne perfektne spievať a spieva to s veľkým zanietením. Kým my všetci hráme z nôt, on to spieva spamäti. Robiť s ním je úplne skvelé.“
Do celého hudobného projektu vložil nielen svoj jedinečný hlas, ale klobúk či sombrero, s ktorým približoval napríklad atmosféru španielskych rytmov tradičných židovských piesní, dolu aj pred jeho hereckými výkonmi. Hudbu, ktorú hrala ALEA dal do pohybu, predviedol divadlo, zábavnú šou a celé predstavenie nielen nádherne odspieval, ale aj odohral. S divákmi sa rozlúčil so skladbami Oy, mame, shlog mikh nisht a s Di mame kocht varenikes. A zaspomínal si aj na svoju starú mamu, ktorá ho vítala vždy so slovami: „Oj Martinko môj, len nebuď taký komediant ako tvoj otec“. Nie je. Je to výnimočný umelec, ktorému tlieska celý svet. Neutíchajúco aj publikum v Košiciach, ktoré opäť raz pobavil, rovnako ako komorný súbor s jedinečnými hudobníkmi.
Kto by sa náhodou rozhodol kúpiť si čerstvo pokrstený album, dostal aj odporúčanie kapelníka: „Všetko, čo som doteraz nahral, som si vždy vypočul a založil, lebo prečo mám počúvať sám seba. Teraz sa mi stalo, že som si CD pustil v aute a potom doma a vždy mi ide dookola. Keby ste náhodou uvažovali o tom, že ho musíte mať, tak si to premyslite. Hrozí vám, že ho budete počúvať stále, ale má to aj isté výhody, lebo pravdepodobne už žiadne iné CD nebudete potrebovať.“
Určite to nebolo posledné, čo na trh ALEA priniesla. V hlave muzikantov víria už ďalšie nápady. „Pôvodne sme oslovili ešte jedného skladateľa Mariána Lejavu, aby nám napísal nejaké dielo, ale to sa mu vymklo z rúk. Napísal nie 5-minútovú skladbu, ale komponuje 40-minútové oratórne dielo na texty Silvestra Lavríka. Už má polovicu hotovú. Nezaradili sme ju do tohto CD, ale práve s ním by sme chceli urobiť na budúci rok ďalší projekt. Bude to samostatné dielo pre naše kvarteto, ale ešte neviem, kto bude spievať,“ prezradil ďalšie plány B. Lenko.
foto: Maroš Simon
[nggallery id=201]
