Multižánrový festival Leto v parku sa skončil. Zlatý klinec doslova priklincovali členovia úzko vyprofilovaného orchestra Bratislava Hot Serenaders, ktorý prilákal do Kunsthalle/Haly umenia desiatky svojich priaznivcov. Tí zaplnili kultúrny priestor do posledného miesta.
Lákadlom večera nepochybne bol aj obľúbený herec, humorista, šansoniér a textár Milan Lasica, ktorý spolupracuje s týmto nevšedným hudobným telesom od roku 2001. Spoločne nahrali albumy Som optimista, Svet sa mračí a Keď zastal čas. Ten zastal aj na skvelom koncerte, keď nás umelci preniesli do 20. – 30. rokov minulého storočia, kedy tomuto obdobiu dominoval Hot Jazz a Sveet and Dance Music. A tak sa diváci ocitli vďaka tomuto zoskupeniu v klubových priestoroch Ameriky a zaspomínali si aj na najväčšie šlágre Františka Krištofa Veselého.
Atmosféru, ktorú dokáže B. H. S. vykúzliť, je naozaj očarujúca. Keď k tomu pridáme charizmatického Milana Lasicu, jeho obrovský hudobný cit a textársku vyzretosť, spev umocnený hrou vynikajúcich hudobníkov a spevákov orchestra, to je vždy záruka nevšedného umeleckého zážitku. Texty, ktoré napísal k 15 americkým šlágrom, nesú nezameniteľný rukopis človeka, ktorý miluje swing a ktoré dodávajú týmto evergreenom nezvyčajné čaro A presne to je práve to, čo dodáva vystúpeniam povestnú noblesu i veselosť zároveň. Láska k hudbe, plnej jasných tónov, harmónie a optimizmu, je práve to, čo spojilo orchester s ich hosťom, s ktorým príležitostne vystupuje. Keďže tomu tak vždy nie je, prísť do Kunsthalle v piatok večer si nenechali Košičania ujsť. A veru nikto neľutoval, pretože im Milan Lasica nezostal nič dlžný.
Orchester Bratislava Hot Serenaders, ktorého členovia zbierajú staré nahrávky, upravujú ich a v dobových oblekoch na autentických hudobných nástrojoch sprostredkúvajú divákom, žal úspechy nielen doma, ale aj v zahraničí. V posledných mesiacoch rozozvučal sály vo francúzskom Lille a v niekoľkých anglických mestách. Bolo to mimoriadne úspešné turné a na ovácie nemajú núdzu ani doma. Repertoár B. H. S. je mimoriadne bohatý a obsahuje približne 250 skladieb, takže každý koncert je iný. Tím, ktorý vedie uznávaný hudobník Juraj Bartoš, doplnený o dievčenské vokálne trio Serenaders Sisters a spevákov Jozefa Kuriľáka a Milana Stančíka, obdobie, z ktorého hudbu prináša, nezažil. Napriek tomu dokáže vzbudiť dojem, že pochádza z éry, kedy zneli tieto songy. Orientuje sa na autentickú interpretáciu hot-jazzovej hudby.
Čo v ktorý večer zahrajú a zaspievajú, je vždy bez programu. „My sa dozvieme, čo ideme spievať a hrať až na pódiu. Väčšinou nemáme hotový program, s výnimkou, keď je našim hosťom pán Lasica. To má vo svojej réžii náš líder Juraj Bartoš, ktorý sa riadi pocitom, ako publikum reaguje a čo by asi bolo vhodné zahrať. Niekedy je to veľké prekvapenie. My sa dozvieme, čo ideme hrať, keď to povie ľuďom. A je vtipné, ak je to skladba, ktorá sa niekoľko rokov nehrala. My speváci si hovoríme, bože, aký je tam text a dolujeme v pamäti. Väčšinou to vychádza a my sa potom tešíme. Keď vystupujeme s Milanom Lasicom, koncerty sú obohatením o jeho osobnosť, čo asi vyjadruje vlastne všetko dokopy,“ prezradil spevák Jozef Kuriľák.
Ako dodal, obdobie, z ktorého hudbu orchester hrá, síce neprežil, ale prežíval pri sledovaní čiernobielych Filmov pre pamätníkov. „Boli tam piesne a vystupoval napríklad orchester R. A. Dvorského a boli to jednoducho veľké hity v tej dobe. Keď som sledoval filmy, tak sa mi to dostalo pod kožu. Myslím si, že do tej éry sa viem vcítiť, lebo si vážim hodnoty, ktoré v tej dobe boli normálne a v dnešnej sa už vytrácajú, čo ma trochu mrzí.“
Možno aj to je odpoveď na to, prečo aj mladí ľudia holdujú takej starej hudbe. „Jednoducho je to tým, že je to džezová hudba. Je to pestré a pesničky majú skvelé texty. V tom období bol džez a dnes, keď sa povie niekomu, že sa hrá džez, tak si predstaví nejakú ťažkú muziku. Málokto si predstaví takéto spevavé melódie z tých starých čias. A práve to človeka posunie do tej minulosti,“ povedal jeden z členov orchestra.
Tí, ktorí prežili skvelý večer, vedia, o čom hovoril. A vlastne to veľa slov nepotrebuje. To treba jednoducho zažiť.
Kveta Podhorská
foto: Michal Vasiľ
[nggallery id=455]
Podujatie bolo spolufinancované z dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
