Mimoriadna informácia: Zrušené podujatie - Divadlo Na Sídlisku: Traja vlci a prasiatko

Originál je vždy len jeden, na výstave Csudai – Reken však nájdete dva

Originál je vždy len jeden, na výstave Csudai – Reken však nájdete dva

Galéria Alfa v Kasárňach/Kulturparku, kde sa začala dvojvýstava výtvarných prác AUTOBIOGRAF a BA-ROK , bude počas leta priestorom, kde sa môžu návštevníci oboznámiť s tvorbou profesora bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení Ivana Csudaia, jedného z najvýraznejších umelcov strednej generácie na slovenskej maliarskej scéne a jeho bývalého študenta Jakuba Rekena. Prináša nielen individuálne prezentácie prác dvoch autorov odlišných výtvarných polôh a silnú lekciu súčasnej maľby, ale aj istý generačný dialóg vo vzťahu pedagóg a študent v osobitnom výtvarnom režime. Mnohé umelcov spája, ale každý z nich je sám sebou, osobnosťou s vlastným rukopisom.

img_93991Názov AUTOBIOGRAF vychádza z toho, že v tejto kolekcii zhrňujem posledné roky mojej tvorby. Nechcel som to nazvať retrospektívou, pretože to nevystihuje zámer. Sú to skôr variácie na posledné témy, ktoré najviac rezonujú od  90. rokov v mojej práci. Úplne primárne som si vybral tie motívy, ktoré sú pochopiteľné a dostatočne symbolizujúce cestu, ktorú som si otvoril, keď som začal používať encyklopedickú predlohu ako prvok v obraze. Vyskladal som ju z týchto obrazov do rôznych pojmových variácií. Ako každá výzva, mi to otvorilo novú cestu a začal som viac variovať a formálne napríklad rozostrovaním minulosti sa snažím urobiť ju záhadnejšou a zaujímavejšou pre seba aj diváka. Elementy sa snažím podať tak jednoducho, ako to len je možné. Myslím si, že práve v tom je potenciál alebo sila, keď človek nekomplikovaným spôsobom dokáže vyjadriť hlbšie významy, pocity alebo zážitky, ktoré ním nejakým spôsobom pohli,“ uviedol k téme výstavy Ivan Csudai.

Pre jeho obrazy sú charakteristické bodky či rastre, čo je vlastne príznačné  pre pop-artových umelcov ako Roy Lichtenštein, Sigmar Polk a ďalších, ktorí sa tiež snažili skutočnosť oddialiť od diváka, aby vzniklo určité napätie nedosiahnuteľnosti a vlastne zobrazená vec na obraze neznamená to isté, čo znamená v realite. „Filtrácia je tam svojim spôsobom veľmi dôležitá a rastrované obrazy sú takým posledným ťažením mojich prác, ktoré som sa chystal vystaviť v Košiciach. Postupne sa preberám svojim dielom smerom dozadu, a to je vlastne to autobiografické v obrazoch a snažím sa vyselektovať aj pre mňa tie najzaujímavejšie momenty a znovu sa s nimi komfrontovať.  Deväťdesiate roky boli prelomovým obdobím, kedy som začal tento jazyk používať v interpretovaných Teddy medvedíkoch či nábytkových elementoch. Snažím sa prebrať  minulosť znovu a urobiť si rešerš toho.

Ivanovi Csudaiovi rovnako ako vôňa farieb na obrazoch, učarovala aj hudba, ktorá pre neho znamená naozaj veľmi veľa. Je to okrem iných veci jeho ďalší koníček, ktorý má spoločného menovateľa, len je to iná forma umenia. Hudbu začal robiť ešte skôr, ako sa pustil do maľovania obrazov.  Na svojom konte má už 9 CD albumov. „Do hudby som skočil rovnými nohami a nebolo ma treba nasmerovať.  Výtvarnému umeniu som sa začal venovať na popud iných. Paradoxne to bol hudobník. Hudba je veľmi príťažlivý svet, takisto ako to, čo robím profesionálne  Kompozícia je pojmovo iba jedna a je pre mňa veľavýznamná takisto v obrazoch, ako aj hudbe. K pesničkám si vymýšľam  názvy podobným kolážovitým spôsobom ako pri maľbe, vyskladám si ich z duševných pocitov. Človek sa chce vyspievať zo svojich pocitov, zážitkov a túžob. Sú to vlastne veľmi skrátené a frázované záznamy toho, čo cítim, až takmer abstraktné básničkové vety, ku ktorým skladám skoro až detské melódie. Tie potom neskôr v inštrumentalizácii pritvrdím do jazyka súčasnej alternatívnejšej podoby.

Z ateliéru, ktorý vedie profesor Ivan Csudai,  vyšlo už veľa  šikovných maliarov. Jakuba Rekena si vybral ako spoluvystavovateľa  z  jednoduchého dôvodu. V Košiciach má korene, vyrastal tu, študoval. Podľa skúseného pedagóga je to hotový človek, ktorý sa snaží prebíjať tým, čo on sám má dávno za sebou. Umelec málokedy vystavuje tam, kde vyrastal a do profesionálneho kontextu sa dostane úplne niekde inde. Potom sa stáva, že ho doma nepoznajú.

Dobrou vizitkou je, keď sa už ostrieľaný a uznávaný umelec môže pochváliť talentom, ktorý aj pod jeho vedením niečo dosiahol. „Je to veľmi talentovaný a usilovný človek, ktorý si zvolil ťažko realizovateľnú polohu, v ktorej je potrebné strašne veľa odpracovať a odviesť mravčiu prácu. Je to veľmi detailne prepracovaná poloha a veľmi dobre rezonuje v našom ateliérovom kontexte. Je veľmi individuálna, ale predsa má niekde spojenie s tým prostredím, v ktorom sa on zdokonaľoval,“ hovorí o svojom odchovancovi pedagóg.

Je to dobrý pocit, keď vidím, že sa mojim študentom darí. Je takým potvrdením toho, že už má pevné miesto na slovenskej maliarskej scéne. Je nepopierateľné, že to nebolo márne, keď študoval a keď sa to opakuje viackrát, tak si môžem povedať, že sa mi táto práca podarila a má zmysel.

Jakub Reken vľavo

Dialóg vedú najmenej dvaja. Jakub Reken, ktorý v Košiciach vystavuje prvýkrát, má na študentské časy len tie najlepšie spomienky a predlžuje si ich počas doktorandského štúdia.

Je to jeden z mála ľudí, ktorý dokázal vnímať môj vlastný program, rešpektoval ho a svojim spôsobom môže veľa povedať a nemusí hovoriť o smerovaní autora. Zároveň vie veľmi dobre poradiť. Mám svoj vlastný štýl a výtvarný jazyk. Nebolo by dobré, keby som sa podobal na svojho profesora a práve tým, že necháva svojim študentom voľnú ruku  fungovať individuálne a samostatne robiť to, čo nás baví, robí pre študentov veľmi veľa. Vždy podporoval samostatnosť a jedinečnosť v autorovi. Stopy vo mne určite zanechal, ale boli to skôr stopy nie vizuálneho charakteru. Človek má v ateliéri pocit, že je slobodný a môže sa  samostatne vyjadrovať.  Stále vyzdvihoval jedinečnosť autora, jeho individualitu. Tlačil ľudí, aby boli samostatní a originálni.“ To sú slová, ktoré asi nepotrebujú komentár.

Pomenovanie výstavy BA-ROK je vlastne taká slovná hračka, ktorá v sebe veľa skrýva. „V ostatnom období ma fascinuje pozadie barokovej maľby, čiže nejaké krajiny, ktoré sú v pozadí a ktoré nemajú nič hovoriť samé o sebe. Sú iba scenériou  hlavného výjavu v obraze. Robím to v podstate intuitívne. Obraz sa vytvára práve vtedy, keď ho začínam maľovať a samotný motív sa môže vyvíjať a vzniká v procese.  BA-ROK znamená aj to, že v Bratislave som rok robil,“ objasnil autor série, ktorú namaľoval v tomto a minulom roku.

Venuje sa tiež grafickému dizajnu. Má práce, ktoré sú digitálne, ale oddeľuje ich od malieb, do ktorých sa vôbec nesnaží zapájať digitálne médiá. „Je to len taká barlička. Memorovanie digitálneho prepisu je veľmi príjemné, človek spomína na to, čo robí, ale nepotrebuje k tomu digitálny výstup, ale samozrejme pracuje v intenciách digitálneho sveta. Mňa veľmi zaujímajú vrstvy, a preto barok – od zadnej vrstvy vychádza motív, ktorý je vlastne vpredu. V maľbe sa snažím neopierať sa o barličku iba si vypomáhať digitálnymi médiami, ale zároveň to, ako rozmýšľam, aký je môj jazyk je ovplyvnené digitálnym médiom , ktorému sa venujem dlhšie ako maľbe.

Premiérová výstava v Košiciach je pre Jakuba Rekena veľkou cťou a fascinuje ho zrekonštruovaný priestor Kasární/Kulturparku, v ktorom môžu obrazy vyniknúť. A skutočne vynikajú, aj keď na druhej strane by asi nepomohlo nič, keby sa návštevníkom  nepáčili.  To však musí posúdiť každý sám.

text: Kveta Podhorská, foto: Maroš Simon

[nggallery id=77]

Ďalšie články