Mimoriadna informácia: Zrušené podujatie - Divadlo Na Sídlisku: Traja vlci a prasiatko

Poslucháči dostali na koncerte ďalšiu esenciu hudobných štýlov

Poslucháči dostali na koncerte ďalšiu esenciu hudobných štýlov

Prvý koncert šiesteho ročníka festivalu Quasars Ensemble & Košice sa niesol v znamení predstavovania štýlov expresionizmus a folklorizmus, ktoré lemovali vývoj hudby 20. storočia a výrazne ovplyvnili aj slovenskú hudbu. Venovaný bol 70. výročiu úmrtia Antona Weberna a 40. narodeninám Petry Bachratej.

„Najskôr to bol folklorizmus, ktorý súvisel s osobnosťou Bélu Bartóka, ktorý mal ku Slovensku špecifický vzťah. Jeho mama pochádzala zo Slovenska, detstvo prežil v Bratislave, kde študoval na gymnáziu, jeho druhú manželku je Slovenka. Často tu chodieval, zbieral naše ľudové piesne a na vysokej vedeckej úrovni ich spracovával.  Viacerí slovenskí skladatelia sa s ním nielen priatelili, ale u neho aj študovali. Bol to veľmi silný vplyv jeho orientácie práve na slovenský folklór, ktorý dokázal do svojej poetiky pozoruhodným spôsobom implantovať, čím inšpiroval slovenských skladateľov a značnú časť generácie slovenskej moderny. Práve z takých klenotov slovenskej moderny je skladba Ota Ferenczyho Concertino per 10 stromenti, ktorá zaznela na záver koncertu,“ povedal dirigent a umelecký šéf komorného zoskupenia Quasars Ensemble Ivan Buffa.

Z hľadiska vývoja slovenskej hudby je to podľa hudobných odborníkov veľmi dôležitá skladba. Bolo to jedno z prvých folkloristických diel, ktoré skomponoval ako Noneto (1948).  Bol nadšeným propagátorom nových smerov, ale v čase prevzatia politickej moci komunistami od toho ustúpil a dielo sa nikdy nehralo. V 70. rokoch ho prepracoval, pridal ešte jeden nástroj navyše a nazval ho Concertino. „Skladba nám dokumentuje práve záver 40. rokov, kedy sa k nám tak aktuálny trend, akým bol Bartókov folklorizmus, dostal na najvyššej úrovni vďaka Ferenczymu.“

V prvej polovici programu  zazneli expresionistické diela jednak slovenských skladateľov Jozefa Malovca Dve časti a Frozen Colors Petry Bachratej, ale najmä legendárne dielo Koncert pre deväť nástrojov op. 24 Antona Weberna, ktorý bol čelným predstaviteľov rakúskeho expresionizmu.

„Na februárovom koncerte sme predstavovali neoklasicizmus, ktorý sa začal prejavovať paralelne s expresionizmom. Aj keď tieto dva hlavné prúdy existovali vedľa seba, boli absolútne odlišné. Neoklasicizmus  bol skôr o zábavnejšej stránke výrazu, ale expresionizmus bol veľmi nový, dráždivý, až dekadentný. Tvorba expresionistov vrcholila počas 2. sv. vojny, kedy nacistická ideológia ich diela  absolútne odmietala a zakázala. Bolo medzi nimi mnoho Židov. Tí, ktorí ušli, mohli vo svojej tvorbe pokračovať, ale mnoho z nich zahynulo. Webern nebol Žid, takže prežil život v Európe, ale jeho diela neboli prijímané ani umeleckou obcou. Bartók i Webern zomreli v roku 1945 ako neuznaní autori, ktorí ale mali na vývoj hudby extrémny vplyv a úspech po smrti. Maďari sa úplne zbláznili do jeho tvorby a trvá to dodnes. Webern silne ovplyvnil aj slovenskú avantgardu, ku ktorej patril Jozef Malovec. Z jeho tvorby na koncerte odznela skladba Dve časti,“ uviedol do obdobia expresionizmu I. Buffa.

Tematicky do tohto obdobia zapadla do dramaturgie koncertu aj skladateľka Petra Bachratá, ktorej hudba je poetikou expresionizmu veľmi silne ovplyvnená. Pokračuje v elektroakustickej kompozícii, ktorej bardom bol Jozef Malovec.  Jej skladba Frozen Colors, inšpirovaná novelou Charlesa Dickensa, s veľmi milými kolážovými dialógmi s barokovou hudbou a s využitím akordeónu podľa dramaturga koncertu do tohto hudobného bloku predstavovania štýlov veľmi dobre zapadá. „Tieto kontexty potrebujeme vnímať, aby sme pochopili, čo sa dialo vo svete, aký vplyv to malo na slovenskú hudbu, kedy sa to vlastne stalo a akým spôsobom sa to pretransformovalo do našej kultúry.“

Na najbližšom septembrovom koncerte festivalu  sa prehupneme do druhej polovice 20. storočia do prúdov serializmus a minimalizmus.

Fotogaléria:

[nggallery id=362]

Foto: Michal Vasiľ

Podujatie je spolufinancované z dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Ďalšie články