Mimoriadna informácia: Zrušené podujatie - Divadlo Na Sídlisku: Traja vlci a prasiatko

Robert Vlasák vracia do bazéna vodu, z ktorej sa vynára skalnaté pohorie

Robert Vlasák vracia do bazéna vodu, z ktorej sa vynára skalnaté pohorie

Český umelec Robert Vlasák pripravil pre priestor malého bazénu v Kunsthalle/Hale umenia site-specific inštaláciu, ktorá rozohráva rafinovaný dialóg medzi architektúrou tohto miesta, pevne určenou pôvodnou funkciou a jej novým obsahom, zacieleným na posilňovanie kultúrnej kreativity a estetickej imaginácie. Svoje dielo s názvom „Od Hladiny Do“ predstaví Košičanom od 23. novembra do 22. januára 2017.

Rekonštrukcia stavieb a ich využívanie na iné, nové účely, stavia fragmenty pôvodných, predovšetkým technologických prvkov do zvláštnych pozícií. Vytrhnutie z kontextu prvotnej vzťažnej sústavy prináša často absurdné priestorové situácie. Atmosféra malého bazénu nepochybne disponuje touto špecifickou dimenziou a umožňuje nezvyklú kombináciu pohľadov a prístupu. Je tu podvedomé očakávanie vodnej hladiny v takej podobe, v akej tu bola prítomná v pôvodnom formáte využitia bazénu.

Aktuálna inštalácia Do hladiny so spomienkou na predchádzajúce naplnenie počíta. V tomto poňatí však dochádza ku zmene situácie a obráteniu vzťahu vnútorného a vonkajšieho. V priestore bazénu sú pomocou banálnej konštrukcie vo výške už neexistujúcej hladiny umiestnené nádoby v pozíciách, ktoré by mohli zaujať, keby tu napríklad voľne plávali. Systémom hadíc, nádrží a čerpacieho zariadenia sa do nich vháňa voda, ktorá sa následne ustaľuje a vytvára prirodzene dokonalú rovinu prostredníctvom malých vodných plôch, rozmiestnených po pôdoryse bazénu. Napúšťanie a vypúšťanie, objavovanie a miznutie vody sa v cyklickom rytme opakuje.

Technologické princípy a rozmáhajúce sa používanie digitálne riadených strojov, za pomoci ktorých je možné vytvárať trojrozmerné objekty, boli impulzom ku vzniku projektu Od hladiny. Systém jednoduchých mechanizmov navršovaním sypaného materiálu zhmotňuje tvar, ktorého podoba je daná základným určením parametrov agregátov. V tomto prípade je pomyselnou základňou veľmi pomaly sa otáčajúca kruhová nádrž naplnená vodou, na ktorú je zo zaveseného zásobníka nanášaný prachový, vo vode tuhnúci, materiál. Vzlínajúca voda spôsobuje pozvoľné stvrdnutie sypanej suroviny. Vzniká tak pevný útvar, vyrastajúci nad vodnú hladinu. Špecifický povrch – výsledok kombinácie vopred určeného presného pohybu a náhody – pripomína miniatúrny model podivného skalnatého pohoria.

Robert Vlasák (1978) patrí k výrazným osobnostiam strednej generácie aktuálnej českej umeleckej scény. Jeho záujem je dlhodobo orientovaný smerom k redefinícii tradičných sochárskych postupov a v hlbšom zmysle tiež ku hľadaniu inovatívnych princípov, zameraných na budovaní postkonceptuálnych, procesuálnych a nezriedka tiež interaktívnych priestorových inštalácií. Typickým znakom práce tohto autora  je pritom využívanie tradičných materiálov či technológií a ich kombinácia s funkčnými postupmi, odvodenými zo základných princípov descartovskej fyziky či newtonovskej mechaniky.

Projekt podporilo Ministerstvo kultúry Českej republiky.

Ďalšie články