Košickí mešťania sa vracajú domov. Košickí mešťania si našli cestu domov. Jedna z najdôležitejších, najvýznamnejších divadelných hier Sándora Máraiho, osudová tragédia svedomia a zodpovednosti, si po viac ako siedmich desaťročiach meškania, 17. apríla konečne nájde domov – v meste, ktoré autora inšpirovalo – v Košiciach, na javisku Divadla Thália Színház.
Slávnostná premiéra v inštitúcii, ktorá hrdo nesie titul „najsevernejšie maďarskojazyčné divadlo v Európe“ je úvodnou udalosťou, v podstate prvou zastávkou budúcoročnej jubilejnej sezóny 2014/2015. V roku 1969 pod vedením režiséra Sándora Bekeho vzniklo druhé divadlo Maďarov žijúcich na Slovensku – Divadlo Thália Színház. Pri príležitosti tejto blížiacej sa dôležitej udalosti súčasné vedenie divadla požiadalo tohto významného tvorcu, aby opäť režíroval v divadle založenom spolu s nadšenými kolegami a oddanými hercami a ktoré budúci rok slávi 45. výročie založenia. Tvorca, ktorý je dodnes neskutočne aktívnym a umelecky plodným divadelníkom a svojim rukopisom významne ovplyvnil vývoj maďarského divadelníctva na Slovensku, v roku 2013 oslávil svoje 75. narodeniny.
Divadlo Thália Színház v Košiciach uvedením ikonickej drámy Sándora Máraiho, viažucim sa tisícimi nitkami k mestu, dokončuje program Košice- Európske hlavné mesto kultúry 2013, navyše týmto gestom vyrovná aj svoj dávny dlh. Dôležitým motívom udalostí bolo Máraiho meno a dôležitým prvkom bolo oživenie kultu okolo Máraiho osoby. Z tohto dôvodu je podstatné, aby po väčších či menších akciách ponúklo Divadlo Thália Színház – ako tvorivá dielňa – vlastný výklad Máraiho, aby ukázalo, čo si myslí o duchovnom dedičstve legendárneho autora, aby s divadelným predstavením oživilo dielo spisovateľa – kronikára strateného košického meštianstva.
Sándor Beke sa po takmer 25 rokoch vracia k tomuto textu, ktorý je jedným z vrcholov Máraiho najplodnejšieho tvorivého obdobia. V 1992 už inscenoval Košických mešťanov v Komárne. Vtedy popri vyrozprávaní dynamického príbehu ho zaujímala veľkolepá historická freska a pretlmočenie nadčasových myšlienok. Teraz, v roku 2014, ho v Košiciach zase láka najmä citlivé zmapovanie intímnej sféry, rozpitvávanie ťažko prehľadných sietí vzťahov, vykreslenie nebezpečných vášní, zostúpenie do hlbín ľudskej duše. Hru, ktorá je hymnickým ospevovaním mesta a s obrovským počtom postáv, prerobil Sándor Beke na komornú drámu, ktorá sa sústredí na individuálne emócie a osobné tragédie. V hre pôvodne vystupuje skoro štyridsať postáv, z tohto počtu sa na javisku Divadla Thália Színház objavia štrnásti, ale tvorcovia udržali všetky podstatné myšlienky – motívy.
Ako dramaturg posilnil tím Sándora Bekeho legendárny pedagóg a divadelník András Pásztó. Predstavenie vzniklo v spolupráci Divadla Gézu Gárdonyiho v Egri a Divadla Thália Színház v Košiciach, egerská inštitúcia hradila náklady spojené s výrobou scény a kostýmov. Produkcia sa uvedie aj pred egerským obecenstvom. Scénu vytvoril Miklós Bényei, kostýmy sú prácou Gabrielly Molnár. I pre nich je to návrat do Košíc, veď títo dvaja egerskí tvorcovia sa už viackrát predstavili v tomto meste. Okrem krásneho Máraiho textu a súčasnom výklade charakteru postáv, bude dôležitou zložkou predstavenia aj pohyb, za ktorý zodpovedá choreografka Kata Kántor.
Herecké obsadenie inscenácie je veľmi svieže, silné a napriek Máraiho predstave mladé. Tvorcovia dúfajú, že aj tento fakt sa pričiní o úspech predstavenia. Hlavnú úlohu, rolu sochára majstra Jána, ktorý zápasí so svojim svedomím, s vnútorným presvedčením a s rozkazmi doby, hrá Szilárd Petrik. Zaujímavosťou situácie je, že Szilárd, ktorý teraz v Košiciach oživí rolu otca, hral pred dvadsiatimi štyrmi rokmi v Komárne rolu syna Krištofa. Mešťana Jakaba predstavuje Zoltán Reiter, pátera Gregora Péter Nádasdi. Ďalšou zaujímavosťou inscenácie je, že Tamás Gál, ktorý po réžii úspešného rozprávkového muzikálu Gregor a lapač snov v roku 2011, sa po mnohých rokoch predstaví v Košiciach ako herec v role spisovateľa Albertusa, ktorý je v podstate „alter egom“ Sándora Máraiho. V Košických mešťanoch účinkujú všetci mužskí herci divadla, okrem spomenutých aj Attila Bocsárszky, Árpád Pólos, Máté Madarász, Péter Havasi, Oszkár Illés. Zvláštnosťou predstavenia je, že malú, ale o to kľúčovejšiu rolu dostal Gyula Szpisák z organizačného oddelenia Divadla Thália Színház a Peter Komjáty, osvetľovač Divadla Thália Színház, ale viac nech zostane tajomstvom predstavenia.
Márai, ako väčšina autorov, ktorí píšu o „veľkých témach života”, ponúka málo ženských rolí vo svojej hre. Napriek tomu sú tieto ženské osudy o to strhujúcejšie a zložitejšie. Múzu sochára, mladú „žabku”, ktorá narába s tisícimi farbami ženskosti, stvárňuje Lilla Dégner, pre ktorú to bude prvévystúpenie v inscenácii kamenného divadla. Lilla Dégner pochádza zo Žitného ostrova z dediny Horný Bar. V roku 2010 ukončila na Hudobnej odbornej škole Jánosa Richtera v Győri odbor klasický spev, študovala operný spev na Konzervatóriu Josepha Haydna v Eisenstadte a od roku 2011 je študentkou odboru klasického spevu a herectva na budapeštianskej Umeleckej akadémie Théba. Rolu manželky majstra Jána, Agnesu, hrá Lívia Varga. Táto úloha si tiež vyžaduje zobrazenie nesmierne zložitých duševných procesov. Ako dojka Sabina sa alternujú dve herečky Divadla Thália Színház, Mária Kövesdi Szabó a Kornélia Nagy.
Inscenácia nechce osloviť len tých, ktorí sú oddanými fanúšikmi diela Máraiho alebo sú košickými lokálpatriotmi či divákmi, ktorí túžia po podobenstvách a ponaučeniach, ale každého, kto sa rád nechá zatiahnuť do skoro neprehľadných spletí ľúbostných vášní, každého kto miluje sledovať príbeh vhodný do detektívky s nečakanými zvratmi, tajomstvami. Samozrejme, ako je to už tretí rok v Divadle Thália Színház zvykom, predstavenie je prístupné aj pre slovenských divákov. Vďaka prekladu Alexandra Balegu sú k dispozícii titulky i živé simultánne tlmočenie do slúchadiel.
V deň premiéry Košických mešťanov sa uskutoční ešte jedna symbolická udalosť. Slávnostne bude odhalený nápis Thália na fasáde divadla, ktorý je darom „dunajskostredských mešťanov” pre „košických mešťanov”.
