Šengenský poludník sa na záverečnom galakoncerte opäť dotýkal neba

Medzinárodný festival mládežníckych orchestrov a zborov Šengenský poludník 2014 si v sobotu, 5. júla, v košickom Kostole Premonštrátov zapísal do svojej kroniky ďalší vynikajúci záverečný galakoncert. Rossiniho Petite messe solenelle v podaní medzinárodného zboru a sólistov mrazila a povznášala a mnohým pri jej tónoch telom pobehovali zimomriavky a tlačili sa slzy do očí.

zaver1

Toto nie je koncert, to je neuveriteľná možnosť dotknúť sa neba. Som dojatý z toho, že mám jedinečnú možnosť prežiť to, že ako hriešnici môžeme pocítiť, čo je dokonalosť neba,“ povedal opát Rádu Premonštrátov Martin Ambróz Štrbák.

Chrámová loď v azda akusticky najlepšom kostole v Košiciach sa opäť zaplnila do posledného miesta. Po Brucknerovom Te Deum, Mozartovej Korunovačnej omši a Verdiho Requiem priniesol Šengenský poludník do Košíc ďalšie výnimočné hudobné dielo, o ktorom sám Rossini kedysi povedal: „Tu je, úbohá malá omša. Je to skutočne svätá hudba. Alebo predsa len hudba prekliatia. Narodil som sa pre operu buffu, ty to veľmi dobre vieš. Trošku vedomostí, trošku srdca, to je všetko. Buď preto chválený a udeľ mi raj.“ Ten pomyselný však svojim výkonom priblížili speváci z medzinárodného zboru Šengenský poludník, ktorý vznikol spojením poľského zboru Ad Libitum, speváckeho zboru Cantus z ukrajinského Užhorodu a Zboru sv. Cecílie z Košíc, ku ktorým sa pridali aj štyria skvelí košickí sólisti známi ďaleko za hranicami Slovenska – Lucia Knoteková, Gabriela Hübnerová, Peter Berger a Marián Lukáč a skvelí inštrumentalisti – klaviristky Kateryna Trofymovych a Júlia Grejtáková a Viliam Gurbaľ, ktorý hral part určený pre harmónium.

zaver2

Šiesty Šengenský poludník je teda minulosťou. Hoci bol v tomto roku podľa slov riaditeľa Igora Dohoviča „light“ kvôli oveľa nižšiemu rozpočtu ako v minulých rokoch, predsa bol opäť výnimočný. „Pre mňa je najdôležitejšie, že sa nám darí udržať kontinuitu festivalov. Posúvame festival do ďalších ročníkov, máme stabil­ných partnerov medzi umeleckými súbormi, ktorí sú nadšení, keď sa dozvedia, že môžu opäť pricestovať do Košíc. Som rád, že sa nám darí udržiavať spolu­prácu s Užhorodom a Miškolcom. Festival si vytvoril isté zázemie, a hoci musíme neustále zápasiť s rozpočtom, napríklad na propagáciu, tak máme už svo­jich stálych divákov, ktorí na festival začiatkom júla čakajú a hľadajú si na plagátoch ten svoj koncert, na ktorý chcú prísť. A samozrejme najväčšiu radosť mám z úžasnej atmosfé­ry, ktorá vzniká pri spoločných stretnutiach mladých ľudí. A z tých medzinárodných priateľstiev či aj lások, ktoré na festivale vzniknú. Dokonca už budeme mať aj jedno festivalové manželstvo. Práve u nás sa jedna speváčka z poľského zboru pred rokom zoznámila s hudobníkom z ruského symfonického orchestra z Togliatti. A keď som bol v máji v Poľsku, tak prišla za mnou a veľmi mi ďakovala. Keď som sa jej spýtal, že za čo, tak mi oznámila, že sa budú brať, že on sa už presťahoval do Poľska a povedala, že nebyť nášho fes­tivalu, tak sa nikdy nestretnú. Tento príklad hovorí za všetko,“ vraví riaditeľ festivalu. Ten tohtoročný mal osobitný náboj aj tým, že bol súčasťou celoročných osláv 50. narodenín organizátora, košického orchestra Musica Iuvenalis.

zaver5

Uvedením Rossiniho „malej slávnostnej omše“ festival opäť o čosi posunul svoju latku výnimočnosti nahor. „Som veľmi vďačný nielen účastníkom festivalu, ale najmä divákom, ktorí na náš festival prichádzajú. Tá úžasná energia, ktorá preskakuje medzi mladými hudobníkmi a nimi, pohľad na nadšené oči detí pri potlesku, ale aj obrovské uznanie zo strany divákov, sú najväčším ocenením pre všetkých, ktorí sa na príprave festivalu podieľajú. Už dnes môžem tu pred všetkými sľúbiť, že aj o rok prinesieme niečo výnimočné,“ dodal Igor Dohovič.

zaver1

zaver4

zdroj:  Svjatoslav Dohovič, mediálny riaditeľ festivalu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *