Nadšenci zborového spievania sa stretnú už na XI. ročníku prehliadky speváckych zborov Adamcove dni v Kunsthalle/Hale umenia 6. mája o 17:00 hod. aby si uctili pamiatku významného dirigenta, zbormajstra a hudobného skladateľa Vojtecha Adamca (1926 – 1973), ktorý sa zapísal do histórie Košíc. Bude to sviatok pre všetkých, ktorých neopúšťa nadšenie zo skupinového spievania, ale aj veľmi silný emotívny zážitok pre všetkých, ktorí si ich prídu vypočuť.
Vojtech Adamec bol neskutočne silná osobnosť v zborovom hnutí, ktorá ovplyvnila nielen zbory na východnom Slovensku, ale jeho profesionálny dosah siaha až do Prahy, kde mu ponúkali miesto zbormajstra v Českom rozhlase. Bol to naslovovzatý odborník, milovník ľudovej piesne a na tom predovšetkým zakladal svoju charizmu, ktorou dokázal presviedčať zborových spevákov o kráse spievania.
„Záležalo mu na tvorbe tónu, na tvorbe frázy, ale predovšetkým dokázal nadchnúť zborových spevákov pre spievanie v zbore. Ešte aj dnes pôsobia v Košickom speváckom zbore učiteľov členovia, ktorých viedol a ešte ani dnes bez zborového spievania nemôžu byť. Nebyť Vojtecha Adamca, tak by tento fenomén do dnešného dňa nevydržal,“ vyzdvihuje význam osobnosti Karol Petróczi, slovenský huslista, koncertný majster Štátnej filharmónie Košice, hudobný pedagóg a zbormajster, ktorý je jednou z osobností, ktorej slávnosti ležia na srdci.
Ako dodáva, bez toho, aby človek nevnímal a nedoceňoval Adamca ako spoločenského a kultúrneho fenoména, tak nie je ani možné pochopiť, prečo treba neustále udržovať a oživovať tradíciu zborového spievania a pripomínať si osobnosť Vojtecha Adamca. Bez hrdosti na vlastnú históriu a dejiny nemôže byť osobná a národná hrdosť. Príslušnosť k národu sa nezakladá na bryndzových haluškách, ale predovšetkým si treba ctiť velikánov svojho národa.
Podoba Adamcovych slávností je v štádiu kryštalizácie. Tohto roku sa na nich zúčastní šesť slovenských a zahraničných speváckych zborov. Upustilo sa od prísne súťažnej formy, ale súčasťou festivalu bude odborné hodnotenie výkonov jednotlivých zborov. Ako prezradil člen poroty K. Petróczi, nie sú určené striktné pravidlá dramaturgie. Predpokladá sa, že medzinárodné zborové zloženie prinesie všehochuť aj národnej kultúry – ľudových piesní a ich úprav. Zaujímavé bude podľa neho sledovať, aký majú prístup k staršej zborovej tvorbe, k polyfónii, renesancii, baroku a ako sa zbormajstri dokážu vyrovnať s tým, že sa preferuje príklon k dobovej interpretácii, kedy tieto skladby vznikali.
Zboristi žiadnu povinnú skladbu predpísanú nemajú, aj keď by sa ľahšie porovnávala úroveň toho ktorého zboru. Chcelo by to väčšiu účasť domácich zborov a citlivý výber autora skladby, ktorá by bola prístupná aj menej vyspelým telesám. Navyše nie je predpoklad, že by sa stala súčasťou repertoáru, čo by malo byť métou.
Záver prehliadky vyvrcholí už tradičným rituálom, kedy všetci zboroví speváci naraz vzdajú úctu Vojtechovi Adamcovi skladbou Slovensko moje. Upravená verzia ľudovej piesne bude znieť z hrdiel vyše sto interpretov, medzi ktorými je ešte dosť zboristov, ktorí ho zažili.
„Zboroví speváci, ktorých k zborovému spevu nič okrem nadšenia neviaže, sa strašne radi stretávajú. To je jedna z oblastí, kde som nezažil závisť. Každý člen každého zboru je veľmi prajný tomu, keď nejaké teleso spieva pekne. Keď niekto na vážnej súťaži skončí prvý, tak je stredobodom obdivu a nie závisti. V tejto sfére fauly nie sú bežné,“ skonštatoval Karol Petróczi, ktorého ani po 40 rokoch, čo sa v zborovom hnutí angažuje, nadšenie tiež neopustilo.
Každý ročník slávnosti je pre neho výnimočný tým, že je a robí sa preto, aby bol ďalší a aby sa nezabudlo na človeka a fenomenálneho zbormajstra, ktorým Vojtech Adamec nepochybne bol. Tým, že sa tradícia obnovuje, nie je nič vyhraté dovtedy, kým ďalšia generácia neprevezme štafetu.
Na Adamcovych dňoch odznejú skladby z obdobia renesancie a baroka, z obdobia romantizmu z príslušnej národnej kultúry a zvláštny kolorit dodajú prehliadke úpravy ľudových piesní regiónu, odkiaľ zbory sú. Určite sa je na čo tešiť.
