Pred dlhou cestou si určite skontrolujete technický stav svojho vozidla. Dolejete olej, dofúkate pneumatiky, natankujete a vyrazíte. Dúfate, že sa vášmu autu nič nestane a pohodlne dôjdete do cieľa. Možno i to si hovorili cestovatelia expedície naprieč Tichomorím. Na starých trabantoch a motorkách prešli celú Austráliu, Malajziu a Thajsko. Znie to neuveriteľne, ale po šiestich mesiacoch sa radovali na konečnej zastávke svojej cesty. O svojom dobrodružstve nakrútili film, ktorý prezentujú v Česku, Poľsku i na Slovensku. Ich ďalšou zastávkou boli Kasárne/Kulturpark.
Dva staré trabanty, fiat, motorky Jawa 250 a ČZ 175 boli v minulom režime vyhľadávanými strojmi. Dnes patria skôr do múzea ako na cesty. Napriek tomu v nich skupina dobrodruhov prešla Tichomorím. Výprava pod vedením českého cestovateľa Dana Přibáňa sa začala v roku 2015. Pôvodne mala cesta trvať tri mesiace, ale predĺžila sa na pol roka. Dobrodružná expedícia odštartovala z austrálskeho mesta Perth. Cieľovou destináciou bolo hlavné mesto Thajska – Bangkok. Keďže trabanty už rozhodne patria do starého železa, výprava sa musela zmieriť s častými poruchami.
„Nikto z nás nebol automechanik,“ hovorí Marek Slobodník – člen výpravy, ktorý zdolal Tichomorie na Jawe 250. „S trabantmi je to tak. Jediný, kto sa vyznal v strojoch, bol Poliak Radek. Hoci niekedy napáchal viac škody ako úžitku. Cesta človeka naučí. Hlavne vtedy, keď musí. Ak sa vám niečo pokazí doma, motorku odnesiete do pivnice a necháte ju tam odloženú aj pol roka. Ale keď ste na ceste a je to vaše jediné vozidlo, musíte ho opraviť na druhý deň a jednoducho ísť ďalej. Prvý raz som motor na svojej Jawe rozoberal v Austrálii. Dovtedy som nemal potuchy o tom, ako vyzerá zvnútra.“
Cestu cez Austráliu si museli skrátiť, pretože po troch mesiacoch im skončila platnosť víz. Pre miestnych obyvateľov bola expedícia atrakciou. Austrálčania zrejme ani len netušili, že na svete existujú trabanty. Staré vozidlá zvládali prašné cesty ťažko. Výstupy do kopca boli nesmierne náročné. Členmi výpravy boli aj dvaja imobilní cestujúci.
„Bál som sa o týchto dvoch pasažierov,“ spomína Marek Slobodník. „Jedného dňa sa Danovi ozval akýsi Kubo. Chcel ísť na cestu spolu s nami. Mal špeciálne upravený trabant – hycomat. Prerobil si ho na ručné riadenie. Nápad sa mi spočiatku nepáčil, ale nakoniec som naň pristúpil. Ďalším členom, ktorý bol na vozíku, bola Trenčianka Kika. V podstate som celú cestu netušil, že tam sú spolu s nami. Boli úplne samostatní.“
Na ceste posádku často premáhali myšlienky na návrat domov. Silu im dodával pohľad na krásu prírody a okolitých metropol. Ochutnali tiež miestne špeciality – chvost kengury či krokodílí hamburger.
„Kengura mi pripomínala hovädzinu. Krokodíl bol niečo ako kura a ryba. Tak pol na pol,“ priblížil Marek Slobodník.
Na svojej ceste spoznali miestnu kultúru, zažili veľa nehôd a sklamaní, ale napriek tomu došli do cieľa. O jedinečnej expedícii nakrútili dokumentárny film, pri ktorom sa diváci často smejú a neveria vlastným očiam. Už teraz premýšľajú nad ďalšou výpravou. Ich fanúšikovia sa majú na čo tešiť, pretože skupina cestovateľov sa na svojich potulkách nikdy nenudí.
Fotogaléria
[nggallery id=632]
