Náboženské rituály a obrady z kolísky woodoo Haiti inšpirovali choreografku Marie-Caroline Hominal zo Ženevy k vytvoreniu tanečného predstavenia štyroch umelcov pod názvom FrouFrou, s ktorými sa Švajčiari predstavili košickému publiku v Kasárňach/Kulturparku.
Autorka si na výskum témy vybrala práve túto karibskú oblasť, kde počas rezidenčného pobytu v Port-au-Prince pozorovala rituály. Dospela k záveru, že voodoo sa s otázkou identity konfrontuje osobitým spôsobom. Jeho sila vychádza z komunity, čo ju viedlo prvý raz vytvoriť skupinové tanečné vystúpenie. Jej choreografie doteraz pozostávali zo sólo choreografií alebo duetov.
Pod pojmom voodoo si väčšinou predstavíme bábiku prepichnutú rôznymi špendlíkmi a inými ostrými predmetmi. Voodoo techniku využívajú ľudia od nepamäti a pôvodne to bolo označenie pre skupinu náboženských kultov, ktoré mali svoju kultúru, povery, mýty či tradície. Kto si predstavoval, že sa na javisku budú odohrávať scény čiernej mágie a bude posiate dopichanými bábikami alebo telami tanečníkov, tak sa mýlil. Obrady síce boli, nie však rituálne, ale tanečné a magické vďaka umelcom, ktorí publiku „napichali“ iba príjemný pocit. Postarali sa o to tanečníci Chiara Gallerani, Jasna L. Vinovrški, Marie-Caroline Hominal a Pauline Wassermann.
Dielo, ktoré je ovplyvnené magickými obradmi, nie je ich replikou, aj keď je nimi choreograficky jazyk kontaminovaný a zmutovaný. Projekt FrouFrou prehlbuje prácu M. C. Hominal s identitou, ktorú skúma. Zameriava sa na identitu jednotlivca v skupine a pracuje s rozdrobenými identitami v skupinovej ceremónii spiritualisticky predvedenej na javisku. Posadnuté telá spútava formalizmus, ktorý zvyšuje napätie.
Ceremónie inscenujú zhmotnenie neviditeľného sveta. Iwas (duchovia, pestré božské postavy so silne symbolickými identitami) zostupujú do sveta smrteľníkov a dočasným ovládnutím tela vedú s ľuďmi dialóg. Počas rituálu môžu jedno telo posadnúť viacerí duchovia či identity.
„Vo svojej umeleckej činnosti uznávaná choreografka a tanečníčka M. C. Hominal vyjadruje svoje pocity pohybom tela. V predstavení na scéne zachytáva spolu so svojimi tanečnými partnermi výsledky svojho výskumu identity počas pobytu na Haiti a pretavuje svoje zážitky a atmosféru počas rituálov voodoo do tanca. Je to veľmi zaujímavé a špeciálne tanečné divadlo, ktoré na Slovensku nemáme možnosť často vidieť,“ povedal dramaturg Tabačky/Kulturfabrik, ktorá podujatie organizuje, Lukáš Berberich.
Vo výstrednom choreografickom rituáli autorka projektu chcela prehĺbiť svoje bádanie o identite a preskúmať ďalšie perspektívy. Viac ako slová priblížia originálne tanečné divadlo fotografie z predstavenia švajčiarskych umelcov. Vystúpenie otvorilo nové obzory do sveta umenia a divákom prinieslo pekný umelecký zážitok.
text: Kveta Podhorská, foto: Tomáš Čižmárik
[nggallery id=215]
