Mimoriadna informácia: Zrušené podujatie - Divadlo Na Sídlisku: Traja vlci a prasiatko

V dielach Jána Mathého sú zhmotnené sny, túžby a pocity sochára

V dielach Jána Mathého sú zhmotnené sny, túžby a pocity sochára

Aktuálna výstava Ján Mathé pre 21. storočia v Kunsthalle/Hale umenia, ktorá bude sprístupnená do 11. septembra, načrela hlbšie do umelcovho ateliéru a viac odkrýva tajomný svet významného sochára. Sústreďuje sa na výber ťažiskových figurálnych a abstraktných prác s dôrazom na moment prelomu, počas ktorého autor opúšťa klasické sochárske pozície a prikláňa sa k biomorfnej abstrakcii.  Osobitné miesto majú realizácie vo verejnom priestore. Výstava zachytáva vývoj autorovej tvorby od začiatku 50. rokov 20. storočia až po kresby z posledných dní svojho života.

Mathého tvorba je Košičanom známa z mnohých exteriérových realizácií. Je to takmer 20 sôch, ktoré sú umiestnené na rôznych a rôzne sa meniacich miestach. Autori výstavy sa snažili  upriamiť pozornosť nielen na ne, ale aj na diela, ktoré s nimi  súvisia, predchádzajú im a slúžili ako modely a vzory. Vystavené kresby vyjadrujú autorské rozmýšľanie. Zároveň zmapovali momentálny stav exteriérových diel.

Ján Mathé pre 21. storočie, foto: Gréta Illésová
Ján Mathé pre 21. storočie, foto: Gréta Illésová

„Je to jeho prvá výstava v Kunsthalle/Hale umenia, prvá po jeho smrti v roku 2012. Naposledy sme organizovali výstavu pred piatimi rokmi vo Východoslovenskej galérii, ktorá prezentovala jeho tvorbu a pocty pre Jána Mathého od ôsmich súčasných sochárov – od Juraja Bartusza, Antona Čierneho až po Mikuláša Podprockého. K jeho tvorbe sme sa vrátili po piatich rokoch. Aktuálna výstava je trochu inak koncipovaná ako predchádzajúce. Menej sa zameriava na formálny rozbor a viac sa zaoberá témami, ktoré autor volil. Je tu vytvorených niekoľko samostatných sekcií, kde sa každá téma rozoberá nezávisle na tom, v akom štýle Ján Mathé sochy vytvoril,“ približuje koncept výstavy kurátor Richard Gregor.

Košický sochár mal pomerne široký diapazón práce, čo súvisí aj s tým, že dostal klasický umelecký tréning v Prahe u medailéra Otakara Španiela, kde bola dominantná novoklasicistická figúra. Mal veľmi výrazné zručnosti v klasickom sochárstve, čo dokumentuje jeho prezentácia z iného uhla pohľadu.

Podľa kurátora výstava nadobúda iný rozmer. „V slovenských dejinách umenia a jeho prezentácií sa väčšinou realistickým dielam vyhýbame a ak áno, tak ich dávame tak trochu akoby na pranier. Ján Mathé je dobrý príklad toho, že netvoril nijaké ideologické diela. Keď bola požiadavka  vytvoriť realistickú sochu, tak to zvládol so cťou. Výsledky dnes môžeme úplne bez obáv zaradiť do chronologického radu. Napríklad téma Matka s dieťaťom sa začína realistickou sochou a končí jeho abstraktným najznámejším dielom Plod života. Takých tém je  viacero, napríklad rodina, smútok  let, vzdor apod.“

Centrálnu sálu Kunsthalle/Haly umenia zaplnili veľké epoxidové modely monumentálnych realizácií, ktoré sú v Košiciach osadené na rôznych miestach. Cieľom je upozorniť aj na to, že ideálnym stavom správy jeho pozostalostí by bolo zriadenie Múzea Jána Mathého.

„Vyrobili sme virtuálne fiktívne plagáty k slávnostnému otvoreniu sochárskej expozície k jeho storočnici v roku 2022. Sme si však vedomí toho, že typus malých múzeí v dome alebo ateliéri umelca u nás nemá tradíciu, a preto je osud takého kultúrneho dedičstva  celej zbierky jeho diel neistý. Na jednej strane je nevýhodou, že trh s umením u nás nikdy nefungoval, na druhej strane je výhodou mať kompletnú tvorbu autora na jednom mieste a napriek tomu s tým nevieme adekvátne naložiť. Teraz sa jeho diela nachádzajú voľne na rôznych miestach. Touto výstavou sa snažíme tieto súvislosti pripomenúť. Zatiaľ je virtuálne múzeum len na niekoľkých plagátoch a na fiktívnych pozvánkach na výstavu, akýsi vizuál toho, čo by sme chceli dosiahnuť. Máme vytvorené logo, čo by mohol byť nápis na dome manželov Mathéovcov, že tu môže byť múzeum Jána Mathého. Otvorená však zostáva otázka udržateľnosti takého projektu.“

Spolu s kresbami je vystavených viac ako sto diel. Pri výbere diel siahli autori výstavy hlbšie do ateliéru a vytiahli ďalšie a ďalšie práce , ktoré by možno pred 15 rokmi nevystavili. Ako sa Richard Gregor zdôveril, vtedy si nevšímal také sochy ako je napríklad Kosť. Až neskôr pochopil, že je to ultra naturalistická socha, ktorá vychádza z reálnej kosti a práve toto dielo je hraničným bodom prechodu medzi realistickou sochou a abstraktnou.

„Keď si človek pozerá jeho tvorbu, zistí, že koncom 50. rokov sochár hľadal nejaký iný výraz a už mu nepostačovalo to, čo sa naučil v škole. A toto je práve taký moment zlomu uvažovania v jeho tvorbe. Pre mňa je možno práve Kosť najväčším skvostom výstavy, ale pochopiteľne aj jeho vrcholné „monumentálky“– Češúca sa, Plod života a Rodina. Navždy zostane zaujímavý aj paradox, že počas hlbokej normalizácie boli Košice možno jediným miestom v strednej Európe, kde bolo možné osádzať abstraktné sochy, čo vyplýva zo špecifického statusu Jána Mathého v jeho rodnom meste.“

Sochy väčšinou vznikali do voľného otvoreného priestoru, ktorý medzitým zarástol stromami. Dobové fotografie približujú, ako miesto vyzeralo pôvodne. Z nich najlepšie vidno intenciu diela vo vzťahu k budovám alebo priestranstvu a ako ich možno vnímať dnes. Aktuálny stav zdokumentovali fotografie z dronu. Umožnili pohľad na sochy z inej perspektívy, ktorý bežný človek nemôže zažiť.

Dokumentácia exteriérovej sochy je na výstave pomerne široká. Je tu zastúpená kresba, malý model, fotografia z roku, kedy bola osadená, aktuálna fotografia z dronu, ale aj epoxidový model exteriérovej sochy. Výstava je najvýpovednejšia z hľadiska toho, ako jednotlivé diela vznikali a akým spôsobom sa témy vyvíjali. V záver výstavy sa uskutoční konferencia medzinárodne uznávaných odborníkov na moderné sochárstvo z Čiech, Poľska, Maďarska, Veľkej Británie a zo Slovenska.

Výstava potrvá do 11. septembra

text: Kveta Podhorská, foto: Gréta Illésová

[nggallery id=736]

Ďalšie články