Rok 2013, kedy Košice získali titul Európske hlavné mesto kultúry (EHMK), naštartoval zmeny v kultúre i kultúrnej participácii obyvateľov mesta. Návštevnosť kultúrnych podujatí pritom súvisí nielen s ponukou, ale aj ich dostupnosťou či záujmami a vekom obyvateľov. V neposlednom rade ju v posledných rokoch významne ovplyvnila aj pandémia. O tom, že existuje prepojenie medzi kultúrnym vyžitím a kvalitou života, hovorí výskum publika kultúry, ktorý CIKE realizovalo v roku 2020.

Priebeh výskumu

To, aké podujatia majú ľudia radi a zúčastňujú sa ich, nám dáva spätnú väzbu o tom, aká kvalitná je nielen kultúrna ponuka, ale aj priestory, v ktorých sa kultúra deje .„Vďaka prieskumu sme zistili, aké sú najväčšie bariéry alebo prekážky Košičanov, ktoré im bránia aktívne sa zapájať do kultúrnych podujatí. Jeho výsledky môžu pomôcť mestu i kultúrnym organizáciám lepšie porozumieť svojim divákom a zamerať sa na ich podporu a zlepšenie služieb,“ hovorí Zuzana Réveszová, ktorá výskum zastrešovala v rámci organizácie Creative Industry Košice.

Základom kvalitného výskumu sú dobre sformulované ciele a výskumné otázky. Najlepšie je odrážať sa už od existujúcich výskumov a literatúry, aby sa výsledky dali medzi sebou porovnať. Rovnako sa postupovalo aj pri výskume publika. Nemenej dôležitým bodom bol pritom výber metódy a reprezentatívnej vzorky obyvateľov. „Keďže pandémia nám nedovolila robiť zber dát v teréne, na ich získanie sme použili telefonické zisťovanie na základe kvótneho výberu – respondenti a respondentky odzrkadľovali zloženie obyvateľstva Košíc vekom, pohlavím i okresom trvalého bydliska.“ Zozbierané dotazníky boli následne štatisticky analyzované.

Popis vzorky respondentov výskumu.

Čo výskum publika v meste Košice ukázal?

Aj napriek tomu, že kultúrna participácia sa vplyvom titulu EHMK zlepšila, rok 2020, kedy bol tento výskum realizovaný, priniesol kultúrnej sfére stopku v podobe pandémie Covid-19. „Výskum, ktorý prinášame, zisťoval u respondentov a respondentiek stav pred pandémiou. Zistil však zaujímavé informácie aj o tom, ako sa počas pandémie dokázali respondenti prispôsobiť obmedzeniam v oblasti kultúry.“

Výsledky výskumu ukázali, že najčastejšie navštevované sú podujatia vo verejnom priestore, kultúrne pamiatky či premietania filmov. „Až 81,7% opýtaných navštívilo za posledný rok umenie vo verejnom priestore aspoň raz. Na druhom mieste so 78,5% sa umiestnila návšteva hradu, zámku či inej kultúrnej pamiatky, a treticu uzavreli podujatia, ako sú kino a filmové premietanie.“

V rámci kultúrnych žánrov výskum odhalil päť typov návštevnosti: občasný stredný prúd, pravidelná všehochuť, neaktívni, ochutnávači a pravidelná klasika. „Kým v roku 2007 a 2013 identifikovali výskumníci a výskumníčky z Technickej univerzity v Košiciach štyri typy návštevníkov, v roku 2020 sme ich analyticky zistili päť. Aj to je jeden z prínosov tohto výskumu.“

Analýza latentných tried v 3 rôznych výskumoch.

Bariéry kultúrnych podujatí

„Počas skupinových hĺbkových rozhovorov sme zistili, že dôvodom, pre ktorý ľudia kultúrne podujatie nenavštevujú, je často fyzické usporiadanie priestoru – jeho bariéry, ale tiež atmosféra a pocit, že tam nepatria.“ Ďalším dôležitým faktorom je informovanosť. Výskum ukázal, že takmer 60% respondentov by chcelo chodiť na kultúrne podujatia častejšie, no po nedostatku času je druhou najčastejšou príčinou, prečo na ne nechodia, nedostatok informácií.

Dopad pandémie na kultúru

Keďže Covid-19 ovplyvnil chod mnohých prevádzok a výrazne obmedzil kultúrne podujatia, jeho dopady na návštevnosť kultúry boli dôležitou súčasťou výskumu. „Až 45% respondentov odpovedalo, že má strach zúčastniť sa kultúrnych podujatí. Najsilnejšie obavy boli v súvislosti s nedostatkom hygieny, nedodržiavaním rozostupov či iných opatrení ostatnými návštevníkmi. V rozhovoroch sa tiež ľudia zhodli na tom, že kultúra naživo s jej socializačnou funkciou sa nedá nahradiť online priestorom. “Aj napriek tomu však výsledky ukázali, že online koncert si pozrelo až 60% opýtaných, čo je viac než tých, ktorí sledujú online filmy.

Kultúra a jej súvis s kvalitou života

Socializácia či kontakt s ľuďmi v rámci kultúrnych podujatí sa vzťahujú aj na kvalitu života. Výskum sa snažil zistiť hlavne to, ktoré typy podujatí môžu výrazne prispieť ku kvalite života obyvateľov Košíc. „Za žáner, ktorý prispieva ku kvalite života najviac, vieme s istotou označiť návštevu divadla. Ľudia, ktorí sa identifikujú ako návštevníci vysokej kultúry a viac čítajú, majú aj vyššie výdavky na kultúru. Sú do nej zvyknutí investovať viac. “Pred pandémiou boli priemerné mesačné výdavky domácností na kultúru približne 60 eur. Prieskum však ukázal aj to, že polovica domácností do nej neinvestuje mesačne viac ako 35 eur.

Odporúčania výskumu

Na základe výskumov vie mesto lepšie plánovať kultúrnu politiku, no výsledky môžu pomôcť aj kultúrnym inštitúciám, ktoré tak vedia lepšie pracovať s návštevnosťou. „Veľký priestor na zlepšenie vidíme v práci s informovanosťou ľudí o podujatiach. Je tu tiež potenciál presunu od ,populárnejších žánrov‘ k tým viac umeleckým. Kultúrne podujatia by tiež mohli na seba viac odkazovať. Je totiž jasné, že ľudí, ktorých oslovujú knihy, osloví taktiež aj divadlo či koncerty vážnej hudby.“ Aj keď je v období pandémie náročné organizovať akúkoľvek kultúrnu produkciu, je dôležité, aby bol s divákmi udržaný kontakt, hoc aj v online podobe. „Prieskumom chceme obyvateľom a obyvateľkám odkázať, aby pri svojich obľúbených kultúrnych zariadeniach stáli a podporovali ich, o to viac v čase pandémie, kedy sú ich možnosti značne limitované a vymyslieť kreatívne riešenia ich stojí mnoho úsilia.“

Výskumnú správu v celom jej rozsahu si môžeš prečítať v priloženom pdf dokumente.