Amazónia, hra úspešného mladého poľského dramatika Michala Walczaka, ponúka výrazné herecké príležitosti mladým košickým hercom. V predstavení, ktoré bude mať premiéru v piatok, 28. marca, na Malej scéne ŠD sa v hlavnej postave Mundeka predstaví František Balog, s ktorým sme hovorili o večnej hereckej dileme súčasnosti.
Aké to je, keď herec hrá herca?
Je to v podstate taká schizofrénia, človek si musí dávať pozor, aby to vedel udržať na reťazi. Ale inak je to v pohode. Dobrá skúsenosť. Je to také divadlo na divadle a už s tým nejaké skúsenosti mám. Je to celkom príjemné. Ponúka to dobrú hereckú príležitosť. Na javisku hráme viacero polôh, a zároveň to je celkom vtipné.
Walczak v Amazónii rozoberá neustály konflikt medzi „veľkým“ umením a komerciou, medzi „vážnym“ herectvom a herectvom v seriáloch. Ako vnímate tento konflikt? Máte aj vy podobné skúsenosti ako vaša postava?
Určite áno. Je to naša večná dilema už od školských čias. Ešte na vysokej škole v Bratislave nás profesori učili, že si máme dávať pozor na seriály, na reklamy, že sú to také údržbárske práce, ničia hercov, ktorí majú nejaký potenciál hrať a vynikať. Ale realita je úplne iná. Dnes sa človek nemá šancu uživiť umením. Hrám v divadle, kde dostávam nejaké peniaze, ktoré možno vykryjú účty, ale určite si z toho nemôžem dovoliť nejakú dovolenku alebo nejakú inú nadstavbu. Alebo točím seriály a nejaké reklamy, ktoré mi dajú možnosť ísť na dovolenku, nebrať hypotéku, ale kúpiť si byt bez pôžičky a podobne. To je presne tá dilema. Sú herci, ktorí odmietajú hrať v komerčných produkciách, ale je ich veľmi málo. V súčasnosti je navyše veľa mladých hercov a tí si uvedomujú realitu. Ja môžem v krčme rozprávať, že chcem robiť veľké divadlo a umenie, ale ak by mi zavolali, že majú pre mňa nejakú veľkú úlohu v seriáli alebo kampani, tak by som trikrát nerozmýšľal. Realita je taká.
Určite teda prežívate podobné situácie ako postava, ktorú v Amazónii hráte?
Pred pár dňami som dostal ponuku byť tvárou reklamnej kampane istej známej firmy. Ale v deň, keď sme mali točiť som mal dopoludnia predstavenie a potom práve skúšku Amazónie, tak som musel odmietnuť. Musel som uprednostniť svoju prácu a odmietnuť komerciu, ktorá by mi určite zabezpečila oveľa väčšiu finančnú istotu.
Walczak zobrazuje v svojej hre poľské reálie, ale sú pravdepodobne platné všeobecne…
On naozaj opísal realitu, ktorá je všade, nielen v Poľsku. Navyše o nej napísal perfektným spôsobom. Je to krutá pravda. Celý Walczakov text je veľmi uštipačný, sarkastický a pravdivý. A nájde v ňom človek aj tú komickú, humornú časť. Toto predstavenie má určite potenciál zaujať diváka, hoci možno mu viac porozumejú tí, ktorí do divadla chodia častejšie a poznajú aj jeho zákulisie a to, ako funguje. Ale všetci vieme, že nielen Slovensko je dnes prepchaté seriálmi, takže to, čo uvidia na javisku, by mohlo byť blízke každému.
