Cieľom projektu DVA – detský výtvarný ateliér bolo prebudiť u detí záujem o umenie a vyburcovať ich k vlastnej aktívnej tvorbe a rozvíjaniu kreativity . Výtvarné dielne navštevovali deti, ktoré baví hra s farbou a objavovanie nových výtvarných techník. Zámerom bolo, aby si odniesli zážitok, ale aj to, aby sa naučili vnímať emocionálne pôsobenie farieb a vedeli sa prostredníctvom nich výtvarne vyjadrovať. Kreslenie z nás robí lepších ľudí. Svet, v ktorom si formujú vlastnú predstavivosť je základom ich budúcnosti. Počas pravidelných workshopov sa zoznámili s výtvarným umením od A po Z – od jeho začiatkov až po súčasnosť. Naučili sa, ako sa výtvarné umenie rodilo a tvorilo. Účastníci ho zažívali na vlastnej koži prostredníctvom vlastných kreácií na videné a počuté detaily.
Malí umelci sa hneď na úvodných workshopoch pustili do maľovania egyptských pyramíd a gréckych sôch a inšpirovali sa pravekými jaskynnými maľbami. Na ďalších hodinách sa dozvedeli viac o gotických kostoloch, ktoré sa stali predlohou pre ich malé umelecké diela. Veľké, napríklad Dóm sv. Alžbety, ktorý je dominantou Košíc, si mohli pozrieť aj počas prechádzky, obdivovať jeho detaily a preniesť ich na výkres. Jednou z tém boli renesančné a barokové maľby. Vo výtvarnej dielni sa kreslili a maľovali aj rokokové ružičky a klasicistické dámy. To všetko zvládali výtvarne nadané deti s ľahkosťou a veľkým zanietením. Spod ich šikovných rúk vychádzali majstrovské dielka, s ktorými sa pochválili nielen rodičom a lektorom, ale aj na výstave, kde si vyslúžili zaslúžený obdiv.
Po zvládnutí týchto tém a výtvarných techník počas jedného mesiaca sa talenty mohli tešiť na ďalšie zaujímavé stretnutia, na ktorých ich čakalo stále niečo nové, čo rozvíjalo ich nadanie, kreativitu a fantáziu. Pod odborným vedením s prihliadnutím na vek účastníkov workshopov, vhupli do obdobia impresionizmu a romantizmu. Monetove záhrady a Romantická rozfúkaná krajina boli zadaním, s ktorým sa museli detičky popasovať a vytvárať obrázky s prvkami charakteristickými pre vtedajšiu dobu vo výtvarnom umení.
Holandský maliar Piet Mondrian, ktorý sa preslávil svojimi príznačnými rysovanými obrazmi, sa stal na niekoľko výtvarných hodín stredobodom pozornosti začínajúcich umelcov v rámci cyklu Abstraktné umenie, ktoré nezobrazuje žiadny predmet, krajinu alebo človeka . Abstrakcionisti sa vyjadrujú zostavou farebných škvŕn, plôch, čiar, geometrických prvkov. Deti vstúpili do Mondrianovho sveta cez jeho dielo a spoznali princíp páskovacej techniky, ktorú si potom vyskúšali v praxi.
Nové poznatky získali na ďalších výtvarných stretnutiach. Lektorky Mgr. Art. Petra Housková a Mgr. Art. Janka Duchoňová im priblížili pop-artovú grafiku. Deti vytvárali netradičnú grafiku, inšpirovanú mestskou kultúrou a jej vizuálnymi prejavmi, ako sú reklama, komiks, film, médiá, čiže všetkým, čo nás každodenne obklopuje. Inšpirovali sa tvorbou najznámejších popartistov Andyho Warhola a Roya Lichtensteina.
Témou ďalšieho výtvarného workshopu bol Tvor ako Picasso. Deti vytvárali netradičné zátišie prostredníctvom koláže. Naučili sa ako zobrazovať predmety z viacerých uhlov súčasne, experimentovať so zobrazením vecí tak, ako to robil najslávnejší kubista Pablo Picasso.
Rôznorodosť výtvarných ateliérov umožnila deťom nazrieť aj do obdobia expresionizmu a vstúpiť do Van Gogovho neba. Oboznámili sa s umeleckým smerom, ktorý najlepšie odráža umelcovu dušu. Jeho cieľom bolo vyjadriť zážitky a pocity bez ohľadu na konvencie. Práve expresionizmus má blízko k pravekému umeniu či detskej kreativite, takže voľba zaradiť ho do programu workshopov bola namieste. Vyskúšali si jeho vírivé ťahy, ktoré boli pre neho príznačné. Dnes už malí výtvarníci, ktorí medzičasom podrástli, vedia, kto bol geniálny maliar 20. storočia Vincent van Gogh, ale aj to, prečo nepredal za celý svoj život jediný obraz a dnes majú jeho diela miliónovú hodnotu.
Na vlastné oči sa deti mohli presvedčiť o tom, že očné klamy fungujú aj vo výtvarnom umení. Umožnila im to ďalšia exkurzia do výtvarných techník s názvom Iluzívny op-art (priestorové ilúzie na papieri). Naučili sa, ako vytvoriť ilúziu priestoru len za pomoci línií a bodov, štetca a farby. Inšpiráciou im pritom bola tvorba najznámejšieho op-artového umelca Victora Vasarelyho.
Fauvizmus: Mattisove tvary zamestnali vo výtvarnom ateliéri deti, ktoré si prišli v sprievode svojich rodičov vyskúšať, ako sú výtvarne nadaní. Základom tohto štýlu je výrazná farebná plocha. Jeho reprezentanti radi porušovali pravidlá, používali krikľavé farby a experimentovali. Počas workshopu si účastníci vyskúšali, ako tvoril maliar Mattis Teutsch János a vytvárali dekoratívne koláže z farebného papiera, inšpirované jeho hravými líniami.
Výtvarné workshopy, rozvíjajúce talent a zručnosti detí, boli stále o niečom inom. Mohli napríklad tvoriť z papiera. Inšpirovali sa pritom obrazmi nemecko-švajčiarskeho maliara Paula Klee, ktorého tvorbu ovplyvnili viaceré umelecké smery – expresionizmus, kubizmus a surrealizmus.
Ďalší rok fungovania detských výtvarných ateliérov priniesol nové podnety a nápady, ako zaujať výtvarne nadané deti, ktoré majú chuť rozvíjať svoj talent pod odborným vedením Mgr. Art. Janky Duchoňovej. Pripravila pre ne tému Umenie sveta. Vytvárali vlastné umelecké diela rôznymi technikami už na profesionálnych maliarskych stojanoch a farbami, ktorými maľujú maliari. Začali s japonskou grafikou a pokračovali v maľovaní gréckych váz. Neskôr sa zahryzli do súčasnej maľby a inšpirovali sa obrazmi českého umelca Václava Girsa, ktorý maľuje krajinky, chalupy, sopečné erupcie, metalové kapely, abstrakcie či kocúrov. Lektorka ich uviedla aj do témy Orfizmus, čiže maľby podľa hudobných tónov. Je to pozoruhodný abstraktný výtvarný smer, ktorého základnou zložkou je inšpirácia hudobnými tóninami. Používanie farebných maliarskych tónov pripomína používanie tónov v hudbe. Deti si vyskúšali skomponovať vlastnú obrazovú skladbu.
Pre deti určite zábavný bol workshop, na ktorom sa hrali s ľadovými medveďmi. Na chvíľu sa presunuli na severný pól a vytvorili z nich spoločne papierovú koláž. Určite veselý bol aj nasledujúci. Nádejní výtvarníci sa pustili do témy s názvom Joan Miró – hravé formy. Španielsky maliar, sochár a keramik sa zjednodušením štruktúr obrazu dostáva do obdobia tzv. snových malieb. Potláča dokonca symboly, vytvára nový štýl abstrakcie, opisuje svoje sny. Jeho maľby sú plné napätia mysterióznej kozmickej udalosti.
Výtvarné laboratóriá hýrili farbami, nápadmi a kreativitou, pretože úlohy pre deti boli stále nápadité, a tak sa s radosťou a očakávaním, čo prinesie výsledná práca, púšťali do ich plnenia. Zadanie Picassova hlava vyvolávalo na tvárach úsmev, ale aj napätie z toho, čo ich čaká. Pablo Picasso bol hlavným predstaviteľom kubizmu, ktorého princíp spočíva v priestorovej koncepcii diela, predmet nezobrazuje len z jedného uhla, ale z mnohých súčasne. Zároveň znamenal aj obrovskú zmenu v prístupe ku skutočnosti, nielen vo videní, ale predovšetkým v práci s realitou. Zobrazovaný predmet bol rozkladaný až na najjednoduchšie geometrické tvary (predovšetkým kocky – latinsky cubus), ktoré boli potom pomocou fantázie skladané do obrazu. Deti sa inšpirovali Picassovými portrétmi a vytvorili si akúsi zábavnú Picassovu hlavu.
Detskí umelci tvorili aj na tému Monetove vodné ľalie. Obraz Lekná vznikol v roku 1908 a jeho autorom je duchovný otec impresionizmu, slávny Claude Monet. Originál tohto diela je olej na plátne a v súčasnosti je uložený v súkromnej zbierke. Lekná, niekedy poeticky nazývané vodné ľalie, boli častým motívom jeho diel. Myšlienka namaľovať sériu obrazov s leknami mu napadla v priebehu dlhého obdobia depresie po smrti svojej ženy. Pôsobia takmer abstraktne: svetlo, voda aj rastliny sa rozpúšťajú v harmónii farieb a odrazov. Nielen tento obraz budí dojem, že maliar pracoval ponorený vo vode.
Predlohou k tvorbe detí boli aj Klimtove dámy. Vzorom im bol rakúsky secesný maliar a grafik Gustav Klimt, ktorý značnú časť svojej tvorby venoval oslave ženskej krásy a prírody. Pre jeho obrazy je typická vlnitá línia a nádherná zlatistá dekoratívnosť. Na rad sa dostala tiež téma Veľká vlna podľa obrazu s týmto názvom japonského maliara a drevorytca Hokusaia Katsushika. Jeho umenie bolo dôležitým zdrojom inšpirácie pre mnohých európskych impresionistov, akými boli Claude Monet alebo americký umelec James McNeill Whistler. Hokusai výrazne ovplyvnil podobu celosvetovej krajinomaľby.
DVA – detský výtvarný ateliér bol prístupný pre všetky deti, ktoré radi maľujú. V rámci jeho programu sa mohli venovať aj štylizovanej portrétnej tvorbe. Zoznámili sa s talianskym maliarom a sochárom židovského pôvodu Amadeom Modiglianim, ktorý mal osobitý rukopis, čiastočne ovplyvnený africkým umením. Najradšej maľoval a kreslil v rôznych kaviarničkách a reštauráciách, kde portrétoval náhodných prísediacich. Modiglianiho predĺžené, hladké obrysové línie a nehybná krása jeho modelov dodávali obrazom osobitú lyrickosť. Deti vytvorili portrét obľúbenej osoby v elegantnom štýle.
Na programe bol aj ďalší taliansky maliar a kostýmový návrhár obdobia manierizmu Giuseppe Arcimboldo, ktorý vynašiel typ podobizne, skladajúcej sa z maľovaných zvierat, kvetín, ovocia a predmetov komponovaných do podoby ľudskej hlavy. Niektoré jeho obrazy sú satirické portréty osobností z kráľovského dvora, iné sú alegorické personifikácie. Vytvoril cykly Štyri ročné obdobia, ako aj známy portrét cisára Rudolfa II., ktorého stvárnil ako rímskeho boha pravidelného striedania ročných období. Deti maľovali portrét poskladaný z ovocia, zeleniny a kvetov.
Dva úzko súvisiace projekty Fashion KidLab a DVA – detský výtvarný ateliér sa v závere roka 2016 spojili do jedného s názvom KidLab, ktorý zastrešil výtvarné umenie v rôznych formách a prevedeniach. Tematicky nadviazal na predošlé workshopy a pokračoval tromi významnými obdobiami – secesia, moderna a postmoderna. Práve tie mali totiž veľký vplyv na kultúru odievania a výtvarného umenia. Profesionálni lektori z oblasti výtvarného umenia a dizajnu priblížili deťom históriu a vývoj módneho dizajnu. Výsledkom pravidelných niekoľkomesačných workshopov bola veľká KidLab show v polovici roka 2017, ktorej súčasťou bolo otvorenie výstavy detských výtvarných prác. Výtvarnú umeleckú dielňu viedli Janka Duchoňová a Ľudmila Benková, módnu umeleckú dielňu lektorka Jana Polak.
Prvou spoločnou témou bola Secesia. Toto obdobie charakterizuje presýtenosť dekoratívnych – ornamentálnych prvkov, plynulosť línií, vlnoviek, kriviek a plôch. Odmieta pravidlo rovnej čiary a pravého uhla, dáva prednosť línii a sínusoide, teda prirodzenému pohybu. Secesiu vystihuje dekoratívnosť, plošnosť, sugestívnosť, zlaté farby, reč obrazových symbolov a geometrické ornamenty. Odievanie na prelome 19. a 20. storočia plnilo dekoratívnu úlohu. Známy bol typ osudovej ženy „femme fatale“. Na workshopoch bol dôraz kladený práve na tieto znaky secesného obdobia.
Počas ďalších dvoch mesiacov prešli plynulo do obdobia moderny. Začiatok 20. storočia sa vyznačoval predovšetkým emancipáciou ženského odevu, ktorý symbolizuje demokratizáciu ženského oblečenia. Inšpirácia mužským šatníkom je evidentná po celé 20. roky 20. storočia. Neodmysliteľnými doplnkami boli malé, ale aj väčšie klobúky, dekorované sušenými kvetmi, ovocím, vtákmi. Podkladom pre nádejných výtvarníkov boli diela umelcov, ktorí sa zaslúžili o modernú interpretáciu výtvarnej tradície. Treťou témou bola postmoderna. Týmto pojmom označujeme rôzne prejavy z oblasti architektúry, umenia, vedy a filozofie od konca 70. rokov 20. storočia. Ľudia si v tomto období začínali uvedomovať, že moderný svet sa nemusí vyvíjať k stále lepšej spoločnosti. Cieľom nemusí byť len vynachádzanie stále nových smerov, ale sa možno vracať aj k starým tradíciám umenia, inšpirovať sa inými kultúrami a všetko sa dá spájať a niekedy aj miešať. Často sa využívali symboly, ktoré počas dielničiek deti zakomponovali do svojej tvorby.
Každé z troch období zavŕšila módna prehliadka spojená s výstavou výtvarných prác a konečnú bodku dala veľká show, na ktorej sa so svojimi umeleckými výtvormi predstavili deti širokej verejnosti.
