Bádatelia z brlohov zistili, že veda nie je len poučná, ale aj veľmi zábavná

Vo vedeckých brlohoch sa deti toho veľa naučili, robili pokusy a pochopili mnoho fyzikálnych javov, ktoré sa dejú okolo nás. Overili si platnosť fyzikálnych teórií, chemických zásad, biologických a sociálnych zákonitostí, spoznali moderné technológie a na praktických ukážkach a experimentoch si ich vyskúšali na vlastnej koži.

Malým vedátorom otvorili dvere vedy prístupným populárnym spôsobom a previedli ich svetom objavov a vynálezov skutoční vedci a akademici pod odbornou garanciou Slovenskej akadémie vied Košice. Počas hodín plných zábavy sa dozvedeli viac o kozmickom žiarení, magnetizme a elektrickej energii, zistili, ako vzniká zvuk, ako naprogramovať lego roboty, aj čo všetko sa dá pripraviť vo fyzikálnej kuchyni a ešte všeličo iné. Siahnuť môžeme hlboko do histórie, pretože brlohy začali výmenníky organizovať ešte v roku 2012. Začneme však o dva roky neskôr, kedy vznikla príspevková organizácia K13 – Košické kultúrne centrá na základoch EHMK.

ROK 2014

Brlohy sa začali témou Fyzika v kuchyni efektnými pokusmi s predmetmi a surovinami, bežne dostupnými v domácnosti. Deti uvarili vajíčka bez sporáka, ale urobili aj zmrzlinu bez mrazničky a vytvárali aj vybuchujúce sopky. Takúto zábavu si užili s RNDr. Annou Uhrinovou, PhD.

Ďalšia dvojhodinovka Magnetizmus s Mgr. Erikou Rosohovou bola o zaujímavých úkazoch spojených s magnetickou silou. Deti sa naučili, čo je magnet, ako sa dá vyrobiť doma, zviditeľnili si tajomnú neviditeľnú silu, ktorá pôsobí medzi magnetom a kovovými predmetmi, vyskúšali si magnetickú príťažlivosť aj odpudzovanie. Z magnetky si vyrobili vznášajúceho sa motýľa a robili pokusy z baterkovej elektriny.

Medzi veľmi atraktívne stretnutia s vedou môžeme zaradiť brloh LEGO roboty o ich zábavnom programovaní s Dankou Daneshjoovou a jej študentmi, ktorí ukázali deťom ako naučiť roboty, aby robili to, čo chceme. Mladí vedci odchádzali nielen s pečiatkou v preukaze, ale aj s poznatkami, ktoré v živote ešte zúročia.

Témy boli vždy iné a prinášali stále niečo nové. Vedátori sa dozvedeli aj o tom, Ako vzniká zvuk. Dnes už vedia aj to, prečo sa nedá kričať vo vákuu. Vytvorili si vlastný bubon, gitaru z kartónu či píšťalku zo slamky. Naučila ich to Katarína Furcoňová z Ústavu matematických vied PF UPJŠ v Košiciach.

Na Vedeckom brlohu Záhadná história zubov hovorili nielen o tom, ale aj o ešte záhadnejších konodontoch (morské organizmy), aký je pôvod vzniku zubov, prečo musíme chodiť k zubárovi a prečo sa ho netreba báť. S Andrejom Mockom z Katedry zoológie Ústavu biologických a ekologických vied PF UPJŠ sa deti preniesli do prvohorných a druhohorných morí, v ktorých plávali aj prepodivné konodonty, ktoré možno ukrývajú riešenie pôvodu našich zubov.

Od blesku k mobilu bol názov brlohu, v ktorom sa jeho účastníci presvedčili a na vlastnej koži vyskúšali zaujímavé pokusy s elektrinou a vyvrátili mýty o nebezpečnosti telefonovania mobilom či jazdenia v aute počas búrok. O interaktívnu prednášku sa im postaral študent TUKE Gorazd Štieber.

Aj keď mnohí školáci majú z matematiky hrôzu, presvedčiť ich o opaku sa snažil Mgr. Peter Mlynárčik z košického detašovaného pracoviska Matematického ústavu SAV v prednáške Hra matematikou, matematika hrou. Program bol naozaj pestrý. Dozvedeli sa, aká je Červená Čiapočka podľa matematikov, čo má balíček cukríkov spoločné s nekonečnými množinami, ako teória grafov pomôže pri kreslení obrázkov jedným ťahom a ako sa dá využiť matematika na výhry v zápalkovej hre NM.

Vianočný brloh bol trochu iný. Deti sa zabávali pri efektných vianočných chemických pokusoch, medzi ktorými nechýbali obľúbené sopky a výroba kúskov zlata a striebra. Čakal ich aj vianočný vedecký kvíz, v ktorom zužitkovali to, čo sa počas roka na brlohoch dozvedeli.

ROK 2015

Prírodovedne bol ladený Vedecký brloh Mačka domáca, venovaný tajomstvám milého, lež nebezpečného predátora. Angelika Lencsesová zo Štátneho inštitútu odborného vzdelávania Bratislava zvedavým deťom priblížila malého dravca z niekoľkých uhlov pohľadu. Vzťah medzi týmito pozoruhodnými zvieratami a ľuďmi pretrváva už minimálne 4 000 rokov. Napriek tejto dlhej dobe si mačky zachovali mnohé znaky ich divokých príbuzných – mačkovitých šeliem – spôsob zaostrovania zraku, stravovania a párenia, lovecký inštinkt. Po svojich predkoch zdedili vynikajúce zmysly (zrak, čuch a sluch) a k lovu dokonale prispôsobené telo.

Čarovný mrakodrap lorda Kelvina alebo zábavné pokusy s kvapalným dusíkom a vákuom boli témou ďalšieho Vedeckého brlohu. Slavomír Gabáni zo Slovenskej akadémie vied priblížil účastníkom svet vedy príbehom dostupným detskej fantázii. „Kde bolo, tam bolo, uprostred mesta Nízkotepelné Fyzikovce, stál čarovný mrakodrap lorda Kelvina. Postavený bol na základoch absolútnej nuly. Na 373. poschodí bývala horúca pani Para, na 273. poschodí chladný pán Ľad a hlboko pod ním, na 77. poschodí, zábavný pán Dusík Kvapalný…“ A všetko zložité hneď pochopili.

S výsledkami svojho archeologického výskumu prišla medzi deti do Vedeckého brlohu s názvom Mayské vykopávky lektorka Lenka Horáková. Zaviedla ich do starovekého sveta dávno pred našim letopočtom. Priniesla skutočné nálezy z Guatemaly, kde strávila štyri roky. Okrem vzrušujúcich vykopávok čakala malých bádateľov aj krátka lekcia mayského hieroglyfického písma.  Z prvej ruky sa dozvedeli, čo všetko práca archeológa zahŕňa a vyskúšali si manipuláciu s reálnymi artefaktmi zo starovekého mayského mesta. Malí vedátori sa oboznámili s mayským kalendárom a napísali si doň svoj dátum narodenia.

Prečo je plastelína tvárna a sklo krehké, prečo je kocka ocele ťažká a rovnaká kocka dreva pláva na vode, prečo sa horúci čaj leje do hrnčeka a nie do plastovej fľaše, prečo je možné tvar mobilov a robotov stále zmenšovať, prišli deťom objasniť do Vedeckého brlohu Spoznaj svet materiálov Erika Múdra, PhD. a Alexandra Kovalčíková z Ústavu materiálového výskumu SAV. Previedli ich svetom rôznych materiálov: kovov, plastov, keramiky a zložených materiálov, ukázali im ako vylepšiť ich vlastnosti a použiť ich v bežnom živote, napr. pri stavbe domu mojich snov – od podlahy až po strechu.

Koniec roka bol pre deti bažiace po vedomostiach veľmi štedrý. Nové poznatky mohli získať až v troch vedeckých brlohoch. Čakala ich mimoriadna dávka fyzikálnych pokusov, skúšky pamäti, pozornosti a vnímavosti. Zistili, do akej miery môžu byť optické klamy klamlivé, čo je to reakčný čas a prečo je dôležité poznať seba samého. Nechýbal ani tradičný vianočný kvíz, ktorý preveril, koľko sa toho za celý rok naučili.  O Kúzelnú fyziku sa s nimi podelil Michal Figura.  V dvoch špeciálnych brlohoch s Luciou Hricovou sa v Továrni na Vianoce dozvedeli o Tajomstvách sebapoznania (ako dobre sami seba poznáme, ako vieme rozpoznať emócie, čo si na sebe ceníme a ako pôsobíme na druhých) a Tajomstvách poznávania sveta, kde si otestovali svoj zrak, naučili sa fígle, ktoré im pomôžu odhaliť optické klamy a ilúzie a zistili, ako funguje pozornosť a pamäť. Skúšali svoje reakcie a ich rýchlosť, ale aj to, koľko si dokážu zapamätať.

ROK 2016

Pri recyklovaní nás matematika sprevádza na každom kroku. Vo Vedeckom brlohu s názvom Kúsok matematiky v recyklovaní s RNDr. Emíliou Haluškovou, CSc.  si možno budúci vedci posvietili na symbol recyklácie – zelený trojuholník, na ktorom je šípkami vyznačená orientácia. V matematike sa to nazýva Möbiova páska. Tento útvar objavili v roku 1858 nezávisle na sebe dvaja matematici – August Ferdinand Möbius a Johann Benedikt Listing. Deti sa dozvedeli, čím je výnimočný a aké zvláštne vlastnosti v sebe skrýva. Vyrobili si ho z novinového papiera a preverili si niektoré z jeho vlastností. Jednou z nich je tzv. neorientovateľnosť. V krátkom videu videli aj Kleinovu fľašu.

Vo Vedeckom brlohu Pestrý svet robotov si deti vyskúšali ovládanie malého humanoidného robota, programovanie robotického ramena a navigovanie lietajúceho dronu. Pestrým svetom robotov ich previedol Ing. Ján Bačík z Fakulty elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Vývoj v robotike napreduje rýchlym tempom. Od 16. storočia, kedy Leonardo da Vinci nakreslil svoj návrh mechanického človeka, ľudstvo ho v priebehu piatich storočí posunulo v tomto smere do rozmerov, ktoré si možno ani jeho geniálna myseľ nepredstavovala. Roboty dnes nahrádzajú časť práce ľudí vo výrobe, logistike, zbere a spracovaní dát. Očakáva sa, že by v budúcnosti mohli byť neodmysliteľnou súčasťou našich domácností.

Zaujímavý bol aj Vedecký brloh Magická biológia, kde sa „zvedavci“ dozvedeli, či je droždie živé, či sa dá vo fľaši vytvoriť mrak alebo koľko farieb má list rastliny. Odpovede na tieto otázky im dala Mgr. Veronika Tomková z Ústavu biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach. Odborné slová ako fotosyntéza a chlorofyl, pH alebo kvasinky znejú príliš nudne a biológia, ako veda o všetkom živom, je dosť nezaujímavá. Biologické témy však ponúkajú široké spektrum zaujímavých a pritom jednoduchých pokusov, ktoré sa dajú deťom veľmi ľahko sprístupniť a pochopiť na prvý pohľad zložité biologické procesy.

Poriadnu dávku fyziky naservíroval deťom vo Vedeckom brlohu Elektrina v našom tele RNDr. Ján Gálik, CSc. zo Slovenskej akadémie vied. Reč bola o elektrine, ale nie hocijakej, ale tej v ľudskom tele. Ako a na čo si ju vyrábame?  Aby sa to deti dozvedeli, vo Výmenníku Obrody sa diali najrozličnejšie experimenty, ktoré otestovali vedomosti, šikovnosť, ale aj ich odvahu. Dnes už vedia, že bez elektriny v našom tele by sme sa ani nepohli, nepohlo by sa srdce ani žiaden sval? Nevznikla by jediná myšlienka, nevyvolala sa jediná spomienka. Elektrické signály nám umožňujú dýchať, vidieť, počuť, cítiť chuť, vôňu, teplo, chlad, hýbať sa, jesť a tráviť jedlo, ale aj pociťovať bolesť. Bez elektrických prúdov by sme sa nemohli ani vystrašiť, dokonca ani zamilovať sa.

Vo Vedeckom brlohu Ako sa stať záchranárom si mohli jeho účastníci vyskúšať poskytnutie prvej pomoci. Učili sa to od profesionálov zo Záchrannej služby Košice. Aj malé dieťa totiž  môže zachrániť život dospelého, ak vie správne poskytnúť základnú prvú pomoc. V zahraničí je externý defibrilátor bežným javom a manipuláciu s ním zvládnu aj tí najmenší. Tím záchranárov predviedol ako automatický prístroj vďaka hlasovej navigácii dokáže naviesť na správne poskytnutie okamžitej pomoci pri zlyhaní srdca. Deti sa naučili rozlíšiť základné príznaky zástavy srdca a aj to, ako sa zachovať v situácii, kedy aj päť minút môže znamenať rozdiel medzi životom a smrťou.

Aké záhady skrývajú veľmi nízke teploty a čo nám môžu priniesť do bežného života? Vo Vedeckom brlohu na tému Cool Science (veľmi studená veda) lektorky Zuzana Medvecká a Veronika Hašková ukázali, aké vlastnosti má kvapalný dusík a ako reaguje s bežnými látkami v našom okolí, so vzduchom či vodou. Vyskúšali spoločne s deťmi aj to, čo sa deje s predmetmi z každodenného života, keď ich vystavíme extrémne nízkym teplotám.V studenom dusíku schladzovali napríklad vajíčka, ovocie alebo kvety a pozreli sa, ako sa menia ich vlastnosti a či sa vrátia do pôvodného stavu, keď opäť rozmrznú.

Do sveta vtákov zaviedol deti do Vedeckého brlohu s názvom Poznávanie hlasov spevavých operencov MVDr. Samuel Pačenovský zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti Birdlife Slovensko. Malí vedátori sa dozvedeli o svete a živote vtáctva v našom kraji. Naučili sa rozpoznávať rôzne druhy vtákov. Spoľahnúť sa museli len na svoj sluch. Okrem toho sa o niektorých vybraných druhoch vtákov z Košíc a jeho širšieho okolia a ich spôsobe života dozvedeli veľa zaujímavostí. Vybrali sa aj na malú objaviteľskú vychádzku, na ktorej sa naučili vtáky nielen rozoznávať, ale aj nerušene pozorovať. Vedeli ste, že na Slovensku máme viac než 351 druhov vtákov, z ktorých 222 druhov u nás aj hniezdi a najpočetnejším druhom je pinka obyčajná.

Kovy nie sú iba tvrdé kompaktné materiály, ale existujú v rôznych formách. Práve o tom sa vedátori rozprávali vo Vedeckom brlohu. Siahli aj do histórie kovov a zliatin, ktoré ľudia poznali už v staroveku a ako sa pripravujú v súčasnosti. Ukázali si tiež, ako ľahko si sami môžeme pripraviť čistý kov aj ako sa kovy a zliatiny správajú v magnetickom poli. Odpoveď hľadali aj na otázku či môže reagovať kov s vodou alebo so vzduchom.

Hokusy pokusy s elektrinou robili deti vo Vedeckom brlohu s RNDr. Sabinou Lehockou, PhD. a zisťovali, čo všetko sa dá poháňať elektrinou a ako si ju vyrobiť po domácky. Vyrábali si ju chemicky – zo všetkého dostupného, čo vo výmenníku našli a mechanicky v kuchyni pomocou magnetov a generátorov s využitím citrónovej šťavy či zemiakov, čo si mohli dopredu vyskúšať aj doma podľa videa.

Každý asi počul anekdotu o tom, ako fyzik Isaac Newton spal pod stromom, na hlavu mu spadlo jablko a tento jav neskôr pomenoval gravitácia. Na Vedeckom brlohu Vianočný newtonovský špeciál s lektorkou Líviou Ridillovou vylúštili malí vedátori newtonovú otázku, prečo všetko padá k zemi. Naučili sa, čo je ťažisko, kde ho majú rôzne predmety a ukázali si, že aj v našom tele sú páky, podobné hojdačkám v parku. Odpoveď našli aj na ďalšie otázky. Myslíte si, že ste slabí a nezodvihnete viac kilogramov, než ste skúsili? Prečo musia byť astronauti vo vesmíre pripútaní, keď chcú spať? A potom ich ešte čakal kvíz.

ROK 2017

Téma Elektrina a magnetizmus odštartovala ďalší rok vo Vedeckom brlohu. Decká sa dozvedeli, prečo papierové strapce od seba utekajú, ako je možné, že ceruzka môže byť súčasťou elektrického obvodu, ale aj to, aký materiál potrebujú na výrobu lietajúceho šarkana a ešte všeličo zaujímavé. Spolu s Erikou Rosohovou hľadali odpovede na tieto otázky a overili si platnosť základných fyzikálnych zákonitostí z elektriny a magnetizmu.

Vedeli ste, že Košičania lietajú do vesmíru už viac ako 40 rokov? Presnejšie, ich vedecké prístroje, ktorými skúmajú vesmír. Na palubách vesmírnych satelitov už letelo vyše dvadsať vedeckých prístrojov, ktoré skonštruovali košickí kozmickí vedci a inžinieri. Jeden z nich mal so sebou aj slovenský kozmonaut Ivan Bella, s ktorým 128-krát obletel našu Zem. Čo títo Košičania vo vesmíre skúmajú? Aké vedecké prístroje konštruujú? Na čo všetko musia vo vesmíre dávať pozor a ako to “tam hore” vyzerá? O tom prišiel porozprávať vedecký pracovník košického Ústavu experimentálnej fyziky SAV Ing. Ján Baláž, PhD. na Vedecký brloh Košické výpravy do vesmíru. Na ukážku doniesol zopár skutočných kozmických prístrojov a veľký model vesmírneho satelitu Double Star.

Po magnetizme a kozme sa deti vo Vedeckom brlohu Chémia ľavou zadnou zabavili pri chemických pokusoch. Spolu s RNDr. Luciou Ungvarskou Maľučkou, PhD. sa pozreli na chémiu zblízka. Na programe boli chemické pokusy pre malých vedcov, ktorí sa neboja experimentovať. Lektorka im ukázala, ako chémiu demonštrovať v praxi, a to z látok, ktoré sa doma bežne nachádzajú.

Kryštalizáciu vieme nájsť nielen v laboratóriu, ale i v bežnom živote. Predstavte si kryštalizáciu medu, lekváru, tvorbu snehovej vločky, získavanie cukru z cukrovej repy, dokonca výroba syntetických drahokamov či rast krasových útvarov v jaskyniach je výsledkom kryštalizácie. Vo Vedeckom brlohu Kryštalizácie a dotyk svetla lektorka Ing. Lucia Dovalová deťom ukázala kryštalizáciu niektorých látok priamo pred očami a pozorovať mohli rast ich kryštálikov. Keďže väčšina kryštálikov mnohých látok je priehľadná, sfarbili ich v polarizovanom svetle. Pripravili si vzorky kryštálikov a pozreli sa na ne cez improvizovaný polarizačný mikroskop, aký si môžu ľahko vyrobiť aj doma.

Námestia a ulice, ba dokonca i malé, zdanlivo bezvýznamné uličky ukrývajú množstvo príbehov z minulosti. Budovy lemujúce ulice, po ktorých denne prechádzame, schovávajú za svojimi oknami radosti, sklamania i tajomstvá, ktoré možno nikdy neuzrú svetlo sveta. Strážia ľudské osudy, ktoré sú svedkami minulosti, tvorcami súčasnosti, a dokonca spoločne ovplyvňujú našu budúcnosť. Deti vo Vedeckom brlohu Príbehy starej povaly dostali možnosť  odhaliť príbeh jednej z nich na základe indícií spolu s lektorkou PaedDr. Alžbetou Bojkovou, PhD. z Katedry histórie UPJŠ v Košiciach.

Pri Pokusoch s tekutým dusíkom navigovali vo VB deti lektori Mgr. Miroslav Marcin zo SAV Košice a Mgr. Lívia Lederová z UPJŚ v Košiciach. Jeho vlastnosti si otestovali a nielen to. Pomocou neho skúmali správanie umelých aj prírodných materiálov pri naozaj veľmi nízkych teplotách. Potom si pomaškrtili na sladkej dobrote – zmrzline, ktorú si vyrobili,  ako inak, s kvapalným dusíkom.

Počuli ste, že informácie v mozgu cestujú niekedy rýchlejšie než pretekárske autá Formuly 1? Poznáte ľudí, ktorí počujú farby a cítia vôňu slov? Vedeli ste, že už bábätko v brušku si dokáže zapamätať pesničku, ktorú mu spievajú rodičia? O tom a ďalších zaujímavostiach o fungovaní nášho mozgu (ako sa učíme, vnímame svet, čo si pamätáme a prečo zabúdame), prišli do Vedeckého brlohu Tajný život nášho mozgu porozprávať výskumníčky z Ústavu experimentálnej psychológie CSPV SAV Lenka Kostovičová, Katarína Dudeková a Jana Bašnáková.

Život zrodený z kameňa bola téma nasledujúceho brlohu. Deti objavovali archeologické nálezy s trojicou lektorov Evou Horváthovou, Rastislavom Hrehom a Luciou Luštíkovou. Dozvedeli sa, v akých drsných prírodných podmienkach sa vyvíjal najstarší predok človeka (pračlovek), ako si počas niekoľkých tisícročí predchodcovia moderného človeka zdokonaľovali pracovné nástroje a z akých materiálov ich vyrábali, čo bolo základným zdrojom ich obživy. Vyskúšali si výrobu základných nástrojov spôsobom, aký používali naši prapredkovia pri drvení zrna na kamennej podložke, oboznámili sa s ručnou výrobou keramiky z hrnčiarskej hliny a jej výzdobou a s tkaním najstaršieho druhu látky na zvislých krosnách.

Okrem kvízu, ktorý preveril vedomosti vedátorov v závere roka, čakala ich aj Fyzika na Vianoce. Na pokusoch si vyskúšali a pozorovali povrchové napätie, šírenie zvuku, využitie statickej elektriny či prúdenie vzduchu. Každý si prišiel na svoje a bez malého darčeka neodišlo ani jedno dieťa. Spolu s lektorkou Mgr. Jankou Šiškovou čarovali s farbami a vyrobili si lávovú lampu alebo fyzikálnu hračku s využitím Bernulliho princípu.

ROK 2018

Malí vedci sa s RNDr. Annou Uhrinovou, PhD. vybrali do  sveta experimentov s chemikáliami a ich vzájomného pôsobenia. Na dvojhodinovke ich čakala téma Sopečná chémia. Na pokusy potrebovali chemické sklo, cukríky mentos a kolu. Dopredu im nikto neprezradil, čo vlastne budú robiť. Naviesť k tomu ich mala ešte jedna indícia, ktorá im prezradila, že budú vyrábať aj zlaté mince.

Na ďalšom brlohu ich čakali Experimenty v kuchyni. Najviac inšpirácie našli mladí výskumníci práve tam, kde to určite nečakali – doma. A tak sa pustili do jednoduchých a zábavných chemických pokusov z bežných kuchynských potrieb a pomôcok. Napríklad pomocou sódy a octu mohli nafúkať balóny alebo si z oleja a vody vyrobiť lávovú lampu či gumené vajíčko. Odbornú pomoc a výklad o chemických zlúčeninách im poskytla RNDr. Lucia Ungvarská Maľučká, PhD.

Vedecký brloh Veľmi malý svet vedy priniesol detským bádateľom nové poznatky o nanotechnológiách, ktoré sa uplatňujú v bežnom živote a my o nich ani netušíme. Lektorka Zuzana Tkáčová z Ústavu informatiky Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach im ukázala nástroje na skúmanie nanočastíc, na pokusoch objasnila základné výrobné postupy používané v nanotechnológiách, zaujímavé vlastnosti nových a netradičných materiálov, ale aj trendy v nanomedicíne či v nanoelektronike.

Príbeh robota CINGA prilákal „zvedavcov“ bažiacich po vedomostiach do Vedeckého brlohu, kde sa dozvedeli viac o robotoch a ich programovaní od svojich rovesníkov. Stano a Veronika boli žiakmi Gymnázia Alejová 1 v Košiciach a vymysleli vlastného robota.  Dali mu meno CING. Neustále mu pripravujú nové úlohy a moduly, pomocou ktorých robot postupne skúma a spoznáva svet. V brlohu predstavili svoje dielo a zodpovedali na všetky zvedavé otázky ohľadom programovania. Pridali aj zopár tipov, ako si postaviť vlastného robotického kamaráta. Návštevníci brlohu mohli naučiť CINGA aj niečo nové. Stačilo vymyslieť novú zaujímavú úlohu, s ktorou sa doteraz nestretol. Jeho programátori sa ju pokúsili na mieste vyriešiť a zrealizovať. Každý si mohol riešiť podobné úlohy aj s robotom zo stavebnice LEGO, a to využitím jednoduchého programovacieho jazyka ARDUINO.

Vedecký brloh sa premenil počas jedného popoludnia na terárium. Témou stretnutia boli Záhadné plazy a ich životy. Budúci biológovia na živých exemplároch skúmali znaky a unikátnosť zástupcov ríše plazov spolu s RNDr. Igorom Majláthom PhD. z Ústavu biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach. Návštevníkom brlohu vyvrátil mýty a objasnil povery, ktoré sú s týmito tvormi spájané. Vedeli ste, že plazy sú dôležitou súčasťou ekologickej rovnováhy?  Sú napríklad ničitelia škodcov alebo hostitelia parazitov. Deti sa dozvedeli, či sú hady slizké a či sú všetky jedovaté, prečo sa jaštericiam lámu chvosty, prečo majú plazy rozoklaný jazyk. o objavných expedíciách a následnom výskume plazov a ich parazitov na Slovensku a v rôznych krajinách Európy či južnej Afrike.

Kto sa chcel dozvedieť o Tajomných vlastnostiach rastlín, mal možnosť prísť do Vedeckého brlohu a nájsť odpovede na mnoho otázok. Napríklad či vedia meniť farbu, svetielkujú tak, ako živočíchy, ako možno dešifrovať písmo a akú úlohu pri tom zohrávajú rastliny, ale aj to ako pijú vodu a či sa dá s nimi kúzliť v kuchyni. S pomocou lektorky Zuzany Compeľovej robili experimenty so sódou bikarbónou, kukuričným a zemiakovým škrobom, sezamovými a slnečnicovými semienkami, joxom či univerzálnymi indikátorovými papierikmi z lekárne.

O najnovších bádaniach a poznatkoch o mozgovej štruktúre prišla deťom do Vedeckého brlohu porozprávať RNDr. Terézia Kisková PhD. z Ústavu biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ. Témou bol Mozog – základňa pamäti. A nezostalo len pri rozprávaní. Priniesla aj laboratórne potkany, ktoré sú súčasťou jej výskumu. Ukázala, ako sa s nimi pracuje, ako sa učia a ako vyzerá ich mozog. Prezradila aj to, ako si pamäť vytrénovať na úroveň génia. A keďže bol koniec roka, svoje mozgové závity si deti potrápili aj v tradičnom kvíze.

ROK 2019

Téma Hry v matike, matika v hre s lektorom Mgr. Petrom Mlynárčikom vtiahla deti do sveta matematiky, vďaka ktorej sa vyhrávajú hry. Návštevníkov brlohu čakali dve hodiny súťaží, lúštenie hlavolamov a zábavné riešenie matematických úloh. Začiatok patril teórii grafov, naučili sa nakresliť obrázky jedným ťahom, maľovali mapy, zahrali sa s číslami, overili si, či sa dajú porovnať nekonečné množiny, hovorili o základoch logiky a nazreli aj do základov pravdepodobnosti.

Na Potulky nočnou oblohou zobrala deti počas Vedeckého brlohu RNDr. Mária Csatáryová, PhD. z UNIPO. Zoznámili sa s najvýraznejšími súhvezdiami, ktoré práve v tom čase mohli pozorovať pomocou  počítačového programu StellariumDozvedeli sa aj o planétach, ktoré sa dajú vidieť nielen voľným okom, ale aj ďalekohľadom, ako aj ďalších objektoch slnečnej sústavy. Nakoniec si vymodelovali jednotlivé objekty a spoločne vytvorili model slnečnej sústavy.

Na Úžasný svet dinosaurov sa išli ich obdivovatelia pozrieť na akademickú pôdu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Tajomstvá praveku odhaľovali s paleontológom RNDr. Martinom Kundrátom, PhD., ktorý im ukázal svoje významné svetové nálezy. Porozprával o práci paleontológa a podelil sa o príbehy zo svojich expedícií v Argentíne, Kanade, Mongolsku, USA, Číne, Iráne či na Sibíri. Je prvým Slovákom, ktorý sa prebojoval medzi svetovú elitu. Medzi jeho objavy patrí sedem nových druhov dinosaurov. Najvzácnejším z nich je Aerotitan, ktorý bol jedným z najväčších pravekých lietajúcich tvorov. Deti čakala ukážka unikátnych skamenelín s komentárom, cestovanie v čase, hľadanie trilobitov, súťaže a ukážka zvierat a rastlín, ktoré žili na našej modrej planéte pred miliónmi rokov.

K oslavám Dňa mesta Košice sa pridali aj „brloháči“ a pozreli sa na dejiny mesta. Otvorili Truhlicu zabudnutých pokladov. Pozvanie prijali členovia archeologickej spoločnosti Triglav, ktorí v roku 2018 objavili jeden z najväčších nálezov za posledné roky – košický strieborný poklad. Návod na to, ako sa stať profesionálnym hľadačom pokladov a čerstvé výsledky výskumu, sa dozvedeli z prvej ruky, ale aj to, ako a kde poklady hľadať. Archeológovia pútavou formou prerozprávali príbehy nájdených pokladov sveta a ich majiteľov a prezradili, prečo sa stratili. Časť košického strieborného pokladu z Levočského domu priniesli so sebou a ukázali deťom zrekonštruované nádoby od dôb pred Kristom po novovek (19. storočie).

Počas Vedeckého brlohu Obrázky a odkazy tajnými farbami sa Výmenník Obrody premenil na malú chemickú záhradku. Každé dieťa si zasadilo farebný kryštálik a veľmi rýchlo zistili, čo ukrýva. Počas leta sa toho dá zažiť veľa, no nie je vždy vhodné, keď o všetkom aj rodičia vedia. Preto sa naučili kresliť a písať zvláštnymi farbami, aby ich letné dobrodružstvá ostali pred dospelými neodhalené. Maľovali obrázky neviditeľnými vodovými farbami a tajným atramentom si vytvorili šifrované odkazy, ktoré sa objavia a opäť zmiznú. Súťažili aj o najkrajšiu dúhu z farebných vodných roztokov cukru.

Bublinovú show zažili deti vo Vedeckom brlohu v Steelparku. Zahrali sa s MegaBubbles – obrovskými bublinami naplnenými dusíkom a suchým ľadom. Kto bol zvedavý a chcel vedieť, ako sa žije v bubline, tak ho do bubliny zatvorili. Pripravené bolo aj bublinové predstavenie s niekoľkými trikmi, ktoré si odvážlivci mohli vyskúšať sami. Nebolo to len zábavné, ale aj vedecké bublinovanie. Rôzne vlastnosti plynov menia správanie sa bubliniek…, a tak sa aj obávaný CO2, skleníkový plyn, stal zaujímavým a deti spoznali jeho vlastnosti. S vlastným receptom na bubliny a zábavu prišla medzi vedátorov Ing. Lucia Dovalová.

Milovníci inovácií a technológií a áut sa prišli pozrieť do Vedeckého brlohu v Steelparku na Autíčko budúcnosti. Unikátne vodíkové auto prišiel predstaviť jeho konštruktér Ing. Lukáš Tóth z Katedry energetickej techniky Strojníckej fakulty TUKE v Košiciach. Má zaujímavé riešenie pohonných systémov nielen z dôvodu použitia palivových článkov, ale aj metodiky uskladňovania vodíka, vďaka ktorému je vozidlo bezpečné v bežnej mestskej prevádzke.  Počas prezentácie bolo z bezpečnostných dôvodov poháňané energiou z batérií.

 

 

 

 

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.