Britského umelca Damiena Hirsta kritici nenávidia, zberatelia umenia za neho už minuli milióny. Väčšina ľudí vníma jeho diela cez fotografie či novinové titulky.
Jeho ranné tvorivé obdobie sa začalo členstvom v tvorivej skupine Mladých britských umelcov YBA. Damien Steven Hirst sa zaoberá maliarstvom, inštaláciou, plastikou a dalšími výtvarnými technikami. Jednou z jeho centrálnych tém je smrť. Preslávil sa sériou skutočných zvierat, napr. kone či kravy, naložených do formaldehydu. Fyzická nemožnosť smrti v mysli niekoho živého (1991), predstavuje 4,3 m dlhého žraloka tigrovaného, naloženého vo formaldehydu a vystaveného vo vitríne, preslávila Hirsta na medzinárodnej scéne a stala sa symbolom YBA po celom svete.
Známa je jeho inštalácia Vo vnútri a mimo lásky (In and Out of Love), ktorá je kombináciou čiernobieleho plátna s mŕtvymi motýľmi a stovkami živých naraz. Hirstovo dielo stavia aj do kontextu moderného umenia, ku ktorému má umelec najbližšie. Jeho diela sú jedinečné, ale pracujú s vyjadrovacím jazykom, ktorý odkazuje k modernému umeniu i všeobecnej estetike západnej kultúry, napríklad k Francisovi Baconovi či Jeffovi Koonsovi.
Výnimočná je diamantová lebka s 8 600 diamantmi For the Love of Good z roku 2007, ktorá sa o rok neskôr predala za 50 miliónov libier, čo je rekordná suma za dielo žijúceho umelca. Prerobil ju z pôvodného modelu z 18. storočia.
Hirsta preslávila aj inštalácia A Thousand Years, v ktorej je životný cyklus ilustrovaný kravskou hlavou, mucholapkou a mŕtvymi muchami. Exponát vznikol ako prvý v sklenenej vitríne ešte pred žralokom. Súčasťou je meditácia na tému oddelenia matky a dieťaťa, znázornená kravou a teľaťom rozštvrtenými do sklenených kójí Mother and Child Divided.
Tento autor, ktorý patrí k najbohatším umelcom planéty a svoje diela predáva za milióny alebo desiatky miliónov eur, vyvoláva často vášne. Niektorí ho obviňujú z plagiátorstva, iní zase tvrdia, že to, čo robí, už nie je umenie, ale biznis.
Kritička a kurátorka Noemi Smolik sa s Hirstom pozná a jeho prácu sledovala od začiatkov. Upozorňuje, že hnutie Young British Artists, ktorého najviditeľnejším protagonistom je práve Hirst, pomohlo rozhýbať stojaté vody v britskom výtvarnom umení.
Niet pochýb, že Hirsta šokovať baví. A ľudia jeho umenie „žerú“, aj napriek tomu, že niekedy naozaj hraničí s gýčom. Na svoju obhajobu sa vyjadril: „Chcel som iba vedieť, kde má umenie hranice. Zistil som, že žiadne nemá. Chcel som, aby ma niekto zastavil, ale nikto toho nebol schopný“.
