Mimoriadna informácia: Zrušené podujatie - Divadlo Na Sídlisku: Traja vlci a prasiatko

British Express: DOUGLAS GORDON

British Express: DOUGLAS GORDON

9ed4c13bba4cab0a8f67bf73ffa213f9
http://www.gagosian.com/artists/douglas-gordon

Škótsky umelec Douglas Gordon (1966) patrí k niekoľko málo umelcov, o ktorých je obrovský záujem na celom svete. Je bezpochyby jedným z najvplyvnejších umelcov svojej generácie. Narodil sa v Brne a je víťazom Turner a Kollwitz cien. teraz žije v Berlíne a Glasgove. Mal viac než 100 samostatných výstav na všetkých kontinentoch a dostal rad významných medzinárodných cien. Študoval na Glasgow School of Art v čase, kedy ju viedol výtvarník českého pôvodu Pavel Bűchler, ku ktorému sa umelec doteraz hlási.

Svojimi dielami núti človeka premýšľať, umožňuje mu tak pozerať sa na svet i na seba novým spôsobom. Vo svojej tvorbe používa rôzne prostriedky a média – od videa, filmu, fotografie až po textové a zvukové inštalácie. Najznámejší je práve svojimi videoinštaláciami, ktorými si urobil meno v 90. rokoch. Podieľal sa nimi na invázii pohyblivých obrazov do múzeí a galérií a následne dramatickej premene bielych výstavných priestorov v zatemnené projekčné miestnosti. Pohyblivé obrazy nepoužíva preto, že by bol fascinovaný novými technológiami, ale inšpiruje sa predovšetkým skúmaním vnímania, ktoré považuje za svoju ústrednú tému.

Názorným príkladom Gordonovej tvorby je Dvadsaťštyrihodinové psycho, ktoré ho preslávilo. Ide o minimalistické video, ktoré spomaľuje projekciu drámy Alfreda Hitchcocka a predlžuje ho na celých 24 hodín. Len pri spomalenom zábere zbadáte detaily, ktoré vnímate podvedome, ale inak vám uniknú. Začnete premýšľať nielen o zobrazovanom deji, ale tiež o našom vnímaní deja a vnímaní vôbec.

Celovečerný film Feature Film vychádza z ďalšieho Hitchcockovho klasického diela Vertigo. Jeho súčasťou však nie je vlastný film, ale hudobný doprovod Bernarda Hermanna k nemu a umelcove video, predstavujúce detailné zábery dirigenta parížskej opery Jamesa Conlona ako diriguje skladby.

Známa je monumentálna videoinštalácia Hra na mŕtveho. V reálnom čase konfrontuje zachytený pohyb s témou nehybnosti a smrti. Krúžiaca kamera ukazuje v bielom priestore galérie cvičeného slona, ktorý na povel opakovane padá na podlahu, zostáva nehybne ležať a opäť sa stavia na nohy. Súčasťou inštalácie je i obrazovka, kde je detail slonieho oka pozorujúceho celú scénu.

Téma pamäti a telesného pohybu sa objavuje v 10ms-1, kde autor využil archívny záber z lekárskeho dokuentu o zranenom vojakovi z prvej svetovej vojny, ktorý sa znovu a znovu pokúša vstať.

Najkomplexnejšou textovou inštaláciou je Tridsatsekunový text, ktorý obsahuje popis experimentu napísaný v prvej osobe francúzskym lekárom, ktorý študoval reakciu mozgu osoby popravenej gilotínou. Text je vysádzaný bielym písmom na čiernom pozadí a je osvetlený na obmedzenú dobu 30 sekúnd, čo je podľa lekárovho názoru čas, počas ktorého je mozog po sťatí hlavy ešte schopný reagovať na vonkajšie podnety.

Veľký úspech škótskemu umelcovi priniesol celovečerný konceptuálny dokument Zidane, portrét
21. storočia, ktorý natočil spoločne s francúzskym výtvarníkom Philippem Parrenom. Počas 92 minútového zápasu medzi Realom Madrid a Villarrealom sledovalo 17 kamier výhradne jedného z najväčších futbalistov

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ďalšie články