Reprezentatívna vzorka českých umelcov, ktorých tvorba sa viaže k obdobiu okolo roku 1989 a po ňom (1985-2010), zachytáva umelecké dianie v českých a moravských regiónoch na výstave Ze středu ven – uměni regionů v Kunsthalle/Hale umenia. Reaguje na výstavy z posledných rokov v Čechách, ale i na Slovensku, ktoré hodnotili umelecký vývoj po politických zmenách.
„Väčšina výstav sa sústredila na hlavné umelecké centrá Praha a Brno. My sme si uvedomili, že regionálne prostredie z toho pohľadu trochu vypadáva, pričom v procese spoločenskej demokratizácie po roku 1989 regionálny vývoj hrá veľmi významnú úlohu, a to preto, že bol naviazaný na proces decentralizácie. Preto sme sa rozhodli tento obraz doplniť o regionálny pohľad. Zvolili sme si osem regionálnych centier, kde je možné za štvrťstoročie nájsť zaujímavé etapy, projekty alebo autorov. Vybrali sme tri moravské centrá – Ostravu, Zlín a Olomouc, pričom najbohatšia scéna, čo do rozsahu, je samozrejme v Ostrave. Naopak v Zlíne bola veľmi zaujímavá výstavná činnosť, ktorá bola reprezentovaná napríklad slávnymi zlínskymi salónmi a Olomouc je také tradičné kultúrne centrum, ktoré bolo bohaté už pred rokom 1989, pretože tam bola veľmi silná skupina umelcov ako Vladimír Havlík a ďalší,“ priblížil koncept výstavy kurátor Michal Koleček.
Vypočujte si audioreportáž, v ktorej sa zhovárame s Michalom Kolečekom – kurátorom výstavy Zo stredu von – umenie regiónov.
Z českých miest sú to České Budějovice, ktoré sú známe vďaka dlhodobej aktivite Michala Škodu ako umelca, ale predovšetkým galeristu. Prevádzkuje jednu z najprogresívnejších českých výstavných siení. Plzeň má zas veľmi špecifickú tradíciu, ktorá je naviazaná na konceptuálne prístupy k prírode. Ústí nad Labem, je asi najväčším českým centrom, ktoré reaguje na industriálny charakter mesta a celého podkrušnohorského prostredia s povrchovými baňami, takže je to sociálne orientovaná scéna. Liberec má tradíciu architektúry a celý rad umeleckých prejavov sa architektúrou zapodieva a reaguje na ňu. V Hradci Králové vznikla zvláštna neoficiálna scéna na pomedzí amatérskeho a profesionálneho umenia.
„Zmapovali sme miesta, dali sme dokopy osem regiónov a požiadali sme regionálnych kolegov, aby nám urobili správu o tom, čo sa v jednotlivých regiónoch deje. Vybrali sme 33 zo 100 umelcov. Výber pokrýva časové obdobie 80. rokov, ale aj pred a po až po najmladších umelcov. Na výstave je zastúpený celý rad autorov, ktorí keď sa na ich diela pozriete, tak nezistíte, že sú to regionálni autori, pretože postupne z regiónov pretiekli a presadili sa v centrálnom prostredí. Ich tvorba by nebola taká aká je, keby nečerpali z prostredia, v ktorom žijú, ako napr. Jiří Surůvka s Petrom Lysáčkom z Ostravy, Pavel Mrkus z Ústí nad Labem, Michal Škoda z Českých Budějovíc, atď. V celočeskom, ale aj v medzinárodnom kontexte sú to veľmi významné mená,“ uviedol M. Koleček.
Výstava odráža všeobecný umelecký vývoj a zastúpená je široká škála umeleckých prejavov. Môžeme na nej vidieť od tradičných sôch, objektov a malieb, ktoré sú veľmi silne zastúpené predovšetkým staršími autormi, cez fotografie až po najnovšie technologické umelecké prejavy, ako sú video a rôzne typy zvukových inštalácií. Všetky umelecké diela skutočne pokrývajú celé spektrum médií, s ktorými súčasné umenie v tom čase pracovalo.
Za veľkou väčšinou diel je príbeh, pretože sú to staršie diela, ktoré boli už opakovane vystavované, niektoré z nich dokonca na veľmi významných výstavách.
„Upozornil by som možno na dve diela, ktoré sú veľmi odlišné, ale ohraničujú sledované obdobie. Je to objekt Jiřího Surůvku Tatamobil. Je to jedno z jeho prvých diel (1983), ktoré ukazuje „surovosť“ umenia v Ostrave v 80. rokoch. Je to príklad undergroundového umenia. Na jeden pól by som teda dal túto plastiku a na druhý dielo Pavla Mrkusa. Jeho video bolo vystavené v roku 2003 na benátskom bienále medzi dielami, ktoré vyberajú kurátori a nie v českom pavilóne. Máme tu teda dve rozdielne diela, medzi ktorými je veľký príbeh regionálneho umenia od undergroundových začiatkov až po tie, ktoré sa dokážu presadiť vo veľkom medzinárodnom kontexte na veľkých medzinárodných výstavách,“ vysvetlil kurátor dôvody, prečo sú práve tieto umelecké výtvory najpozoruhodnejšie.
Video vzniklo počas pobytu umelca v Japonsku. Autor pracuje s videozáznamom, ktorý následne v počítači prekrýva sekvenciami a ďalej modeluje až sa obraz vlastne rozpadá. Základným momentom je pohľad do manufaktúry, ktorá vyrába roboty pre automobilový priemysel. Zvuk nahral v jednom z japonských chrámov. Je to vlastne kombinácia súčasného industrializovaného Japonska a zvukov rituálnej piesne z chrámu. Umelec poukázal na obrovský rozdiel medzi japonskou súčasnosťou a kultúrou a jej históriou.
Nemenej zaujímavé sú aj ostatné vystavované diela. Všetci, ktorí sa tu prezentujú, zohrali v rozvoji celonárodného umenia v tomto období významnú úlohu, aj keď tvorili mimo centier. Dostalo sa im uznania. Vladimír Havlík v tomto roku získal cenu Umelec má cenu, ktorú udeľujú umelci z celej Českej republiky do 35 rokov starším autorom. Označili ho za pre nich zaujímavého autora, ktorý je stále nejakým spôsobom inšpiratívny.
Maliarska línia ostravského výtvarníka Daniela Balabána je veľmi zásadná, dlhodobo sledovaná a zastúpená v zbierkach. Sú tu objekty Michala Škodu, ktorý je známy ako umelec, ktorý sa v ostatnom čase viac presadzuje v zahraničí ako doma.
„Pozornosť si zaslúžia mnohí autori. Pavel Kopřiva bol finalistom Chalupeckého ceny, Kamera Skura reprezentoval ČR na benátskom bienále. Je tu rad umelcov, ktorí sa presadili a už to dáva odpoveď na to, ako regionálne umenie ovplyvnilo dianie v umení. Preniesli svoj regionálny pocit cez diela do celoštátneho prostredia,“ dodal Michal Koleček
Kveta Podhorská, foto: Tomaš Bachura
[nggallery id=245]
Podujatie je spolufinancované z dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Projekt sa koná z finančnej podpory Ministerstva kultúry ČR.
