Americký kultúrny teoretik, kritik a konceptuálny umelec Dan Graham (1942) patrí k pionierom performance a video-artu. Neskôr sa venoval predovšetkým projektom, navrhnutým pre interakciu vo verejných priestoroch. Je to osobnosť so širokým umeleckým záberom. K jeho tvorbe neodmysliteľne patria sklo a zrkadlá, štruktúry, fotografie, video, film, performance, design a inštalácie. Svojou prácou skúma súčasné kultúrne systémy, zaoberá sa vzťahmi – verejné a súkromné, umelec a divák či subjektivita a objektivita. Žije a pracuje v New Yorku.
Celý život bol samouk. Okrem strednej školy nevyštudoval žiadny odbor. Napriek tomu ho považujú za priekopníka vo videu a performanciách. Súčasne patrí k popredným uznávaným minimalistom. Umelcova práca je silno ovplyvnená sociálnymi zmenami spoločnosti.
V začiatkoch svojej kariéry sa Dan Graham venoval fotografii. Zlom v jeho tvorbe nastal v roku 1970, keď prezentoval prvé video-artové dielo Roll. V mnohých dielach vystupuje ako ústredná postava. Aj v tomto videu natočil sám seba, ako sa prevaľuje na podlahe v miestnosti. Autor chcel týmto dielom naznačiť svoje vystúpenie z tieňa minimalizmu a konceptuálneho umenia, s ktorým sa dovtedy spájalo jeho meno. Jeho hlavným cieľom bolo poukázať na anarchistickú tendenciu diel.
V dielach sa Dan Graham zameriaval na komunikáciu diváka s dielom, ako aj autora s dielom. Vďaka tomu poukazuje na potrebu splynutia daných prvkov do celku. Následne mohlo byť dielo pochopené v jeho pravom kontexte. V jednom z prvých diel Past Future Split Attention sa pokúša reštrukturalizovať priestor a čas z psychického hľadiska. V ďalšej práci Intention Intencionality Sequence popisuje autor tri rôzne sociálne fázy interakcie medzi divákom a umelcom. Koncentruje sa na tri etapy rozhovoru s publikom. V prvej sa pokúša úplne ho ignorovať, rozpráva sám so sebou a využíva podmienený čas. V ďalšej nadväzuje priamy očný kontakt a popisuje, čo sa v ňom práve deje. V poslednej fáze je snaha autora popísať jeho vzťah s publikom.
Dielom Time Dilay Room sa pokúša o narušenie psychiky a pocitu istoty diváka. V inštalácii využil dve rovnaké miestnosti prepojené jedným priechodom. V každej kamery snímajú ľudí v danom priestore. Premietajú obraz na jeden z dvoch televízorov, pričom sa na druhom objavuje oneskorený obraz o osem sekúnd. Tento interval predstavuje najkratší čas aktivity krátkodobej pamäte. Vďaka tomu sa mu podarilo priviesť diváka do stavu dezorientácie a neistoty. Podobnú techniku využíva aj v diele Present Continuous Past, kde ju už ale kombinoval aj so zrkadlami.
V ďalších dielach sa zameral na hudobnú hardrockovú kapelu a jej vplyv na mladú spoločnosť. V neskoršej tvorbe sa začal zaoberať architektúrou, sochárstvom. V niektorých dielach spája ich prvky s prvkami videa. Najznámejším pavilónom je Two-way Mirror Cylinder Inside Cube and Video Salon, kde skombinoval polopriepustné zrkadlá, priestor a video do jedného celku, ktorý má divák možnosť individuálne precítiť. Autor mení prostredie, kde sa divák aktuálne nachádza. Pavilóny vytvára po celom svete. Kombinuje v nich sklo, zrkadlá, kov a drevo.
Dan Graham patrí v súčasnosti k svetovým architektom. Do budov a projektov vniesol nový uhol pohľadu.
