ZRUŠENÉ!!! Divadelníci odhalia, že vojna nemá ženskú tvár a východniar v Prahe nestratí identitu

Druhý večer Festivalu amatérskych divadiel bude takisto príjemne stráveným časom so študentmi a ochotníkmi, ktorí pre divákov pripravili hneď dve predstavenia. Pred publikum sa 4. decembra 2021 postavia herecké nádeje divadelného súboru VNŽT pri ZUŠ J. Rosinského z Nitry a Bardejovské divadlo.

Nitrania uvedú o 17:00 inscenáciu Vojna nemá ženskú tvár. Podobne ako kniha bieloruskej autorky Svetlany Alexijevič, nositeľky Nobelovej ceny za literatúru, aj divadelné spracovanie vyrastá z dokumentárneho základu orálnej histórie, no usiluje sa sprostredkovať predovšetkým emocionálny svet sovietskych žien – aktívnych vojačiek počas druhej svetovej vojny. Je epická, citlivo utkaná z jednotlivých rozprávaní, ktoré sú prezentované ženskými postavami ako pars pro toto, aby sprostredkovali intímne spovede, spomienky, pocity, teda to, čo prežili.

Vojna… Je na nej niečo fascinujúce a zároveň desivé. Niečo, čo človek nedokáže pochopiť a vlastne ani nevie, či pochopiť chce… O vojne existuje nespočetné množstvo kníh, filmov, obrazov, inscenácií… čím študentov kniha Vojna nemá ženskú tvár tak zaujala? Hoci je vojnou pretkaný celý príbeh, ženy, ktoré v nej rozprávajú svoje príbehy, im ukazujú, aké je ženské pokolenie silné, nezlomné, odvážne, podceňované, krehké a nevypočuté… Preto chcú svetu povedať, čo zažili, šíriť ich výpovede plné sily, odvahy a ženskosti, a vzdať im úctu tým, že ich príbehy rozpovedia svetu, pretože bola doba, keď ich počúvať a pochopiť nechcel nikto…

S veselšou témou sa do divadelnej sály o 19:00 hod. chystajú herci Bardejovského divadla so svojou prvou inscenáciou pre dospelých v réžii Jozefa Jenča. Česko-slovenská komédia o Slovákoch, žijúcich v Prahe, Ci hutorim, ty vole! humorným spôsobom zobrazuje život ľudí,  ktorí odišli za prácou do zahraničia, kde si (ne)vytvárajú domov, (ne)prispôsobujú sa a (ne)strácajú svoju identitu „vychodňara“.

Úroveň nezamestnanosti v regióne je vysoká a preto ľudia často za prácou neodchádzajú dočasne, ale natrvalo. Veľmi blízky nám je jazyk hry, kde autor pracuje s východoslovenským dialektom. To, že autor umiestnil postavy do nie tak vzdialeného zahraničia – do Prahy, otvára aj ďalšiu tému. Existencia Československa naše krajiny stále spája a zároveň rozdeľuje. Bardejovské divadlo sa snaží zapájať do svojich aktivít najmä Bardejovčanov. Preto súčasťou tohto projektu bolo priblížiť záujemcom prácu na výtvarnej zložke inscenácie. Pod vedením scénickej a kostýmovej výtvarníčky Paulíny Halasovej sa mohli stať súčasťou celého procesu – ako vzniká návrh, ako sa realizuje a ako vyzerá, keď do neho vstúpi živý herec.

Podujatie sa koná v režime OP.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.