Dve polohy Lucie Tallovej v spoločnom kontexte s morským príbojom

Výtvarníčka Lucia Tallová, ktorá vystavuje svoje diela v Galérii Alfa v Kasárňach/Kulturparku, patrí medzi mladú generáciu súčasných slovenských tvorcov. Úplne od začiatku svojej tvorby sa venuje maľbe. Je to jej hlavné médium aj na aktuálnej výstave, ktorá potrvá do 4. septembra, ale po prvý raz ukazuje presahy maľby. Maľbu objavujeme aj vo fotografických kolážach, v objektoch, vo videu, ale tiež v skulpturálnej podobe. Po prvý raz môžeme jej dielo chápať v rôznych médiách komplexnejšie.

13532766_10154933646420830_751205681352107174_nPodľa kurátorky Zuzany Pacákovej téma výstavy pod názvom Before the beginning, after the end nám vlastne hovorí o nejakej situácii, ktorá sa odohráva , ale nevieme, či pred alebo po nejakej apokalypse. Od urbanistickej krajiny, ktorej sa doteraz predovšetkým autorka venovala v predošlých cykloch,  prechádzame do prímorskej krajiny, ktorá je zobrazená rôznymi spôsobmi. More ako symbol vody je prítomný v každom jednom objekte, ktorý združuje jednotlivé obrazy a médiá.

„Lucia je autorka, ktorá maľuje emócie a maľuje atmosféru. Nie je podľa mňa až také dôležité, čo na obraze je, ale čo z neho cítiť. Prechádza do pudingovo ružových odtieňov , ktoré podčiarkujú ženskosť , romantizmus, dramatickosť je  prítomná prostredníctvom všetkých ružových odtieňov alebo stužiek či čipky, ktorá vytvára akúsi hĺbku, raster, ktorý jednotlivé vrstvy zjednocuje,“ predstavila Luciu Tallovú kurátorka.

Zdôraznila, že autorka má skvelú maliarsku techniku, jej diela sú naozaj prepracované a od úplne konkrétnych krajín a prímorských architektúr prechádza do abstrakcie. Ako keby to boli výrezy realistických malieb, ako malé časti, ktoré zrazu v celom formáte pôsobia abstraktne. Môžeme to chápať ako mračná alebo rozbúrené more.

„Veľmi zaujímavé je aj striedanie  formátov od úplne maličkých fotiek až po veľké monumentálne maľby, ale tiež inštalácia na stoloch, ktorá pôsobí ako osobný archív autorky. Zo starých fotografií cítiť príbehy alebo spomienky. Sú to pozbierané staré fotografie z Kalifornie, Ameriky, ale aj pohľadnice z Japonska. Keď cestuje, tak ich hľadá a potom ich dotvára v ateliéri. Dodáva im svoj element, ktorý ich všetky zjednocuje.“

13557824_10154933660195830_4346096997999295056_nNázov výstavy tematicky odkazuje k prezentovaným obrazom. Je to najnovšia séria, ktorú Lucia Tallová  začala vytvárať na začiatku roka 2016 a vznikla špeciálne pre tento priestor. „Druhá interpretácia názvu ide ako keby cezo mňa. Mám pocit, že sa nachádzam v tvorbe v nejakom zvláštnom medzipriestore. Začala som robiť na novej sérii, ale v obrazoch sa ešte stále objavujú prvky, ktoré sú signifikantné pre moju staršiu tvorbu, takže tiež som niekde medzi začiatkom niečoho nového a koncom toho predchádzajúceho,“ vysvetlila autorka.

Deväťdesiat percent exponátov je úplne nových. Sú to veľkoformátové krajinomaľby, ktoré sú kombinované skôr s komornejšou polohou maliarky, s inštaláciou, ktorá pozostáva z rôznych maliarskych objektov a fotografických koláží.

„Počas celej mojej tvorby sa venujem krajinomaľbám, čiže krajina a prírodná scenéria alebo prostredie industriálnych zákutí a periférií. Táto téma ma vlastne sprevádza už od mojich školských čias. Zároveň táto výstava prechádza viac od architektúr možno ku prímorským krajinám, pretože je tu aj séria More. Všetky krajiny vyzerajú ako by to bolo nejaké zatopené pobrežie alebo prístav po apokalypse alebo mesto, o ktorom netušíme, či je tam ticho pred búrkou a po nej príde potopa alebo či je to mesto, ktoré len pred chvíľou zasiahlo cunami,“ priblížila svoju tvorbu Lucia.

More ju inšpirovalo po návrate z rezidenčného pobytu v Kalifornii, kde objavila staré pohľadnice a fotografie morských pobreží,  morských horizontov a najmä pohľadnice, ktoré mali tú pravú atmosféru 60. rokov a nostalgickú vizualitu.

„Boli mi veľmi blízke a zrazu v spojitosti s krajinou a so všetkým, čo som tam zažívala, mi to prišlo veľmi silné. Priniesla som si ich domov a začala som pracovať najprv v malých kolážach na malých formátoch. Vstupovala som do nich rôznymi maliarskymi intervenciami alebo som ich trhala, spájala s pokrčeným papierom. Potom som sa postupne presunula ku veľkým tušovým papierom. Z väčšej plochy bol už vlastne len krok, aby sa mi rovnaký motív morských horizontov začal objavovať aj na veľkoformátových plátnach.“

V Luciiných sériách nastal posun. Doterajšie práce sa od súčasných líšia námetom i farebným zobrazením. Predtým to boli veľmi tmavé obrazy. Teraz do toho začína vstupovať sladkastá pastelová farebnosť „Mám pocit, že všetky moje série, ktoré som robila v predošlých rokoch na seba kontinuálne nadväzujú. Možno pre diváka to nie je nejaký ohromný skok. Vždy, keď začínam robiť na nejakej novej sérii, tak sú tam prvky z tej starej, niečo z toho starého vypustím, pridám niečo nové. Tie zmeny prichádzajú pomalšie.“

Autorka vždy maľovala menšie, ale aj väčšie formáty, čomu zostáva verná. Triptych na výstave však dosiahol úctyhodné rozmery 3×6 metrov a je to zatiaľ najväčšia plocha, na ktorú maľovala. Umožnil jej to veľkorysý priestor. „Tento formát som si skúsila po prvý raz a vlastne som ho prvý raz videla pohromade visieť na stene. Zobrazuje vzdialený horizont morskej krajiny, ktorá je veľmi vyabstrahovaná. Je to vlastne nejaký zoom mojich akvarelových častí, ktoré sa vyskytujú aj v menších formátoch a nad horizontom je veľmi dramatická akvarelová búrková obloha z rozliateho akvarelu s tušom.“

Obidve svoje polohy vidí premiérovo v kontexte. Vždy totiž vystavovala oddelene. Buď mala inštaláciu alebo veľkoformátové obrazy. Priestor, v ktorom je výstava nainštalovaná, umožnil spojiť  ich v vidieť ako sa správajú vo svojej súvzťažnosti.

Vznik triptychu nebol v stiesnených priestoroch ateliéru vôbec ľahký. Maľovala ho buď na zemi alebo z rebríka. Pri premiestňovaní veľkých obrazov vždy padlo niečo za obeť. Vždy niečo zhodila alebo si odrazila lampu. Ale výsledný efekt stál za to.

Výtvarníčka myslí teraz hlavne na oddych . O dva týždne odlieta na rezidenčný pobyt do New Yorku. „Teraz sa chcem viac zamerať na kresbu. Je to médium, ktoré je rýchlejšie, spontánnejšie k skicovaniu prostredia. Takže to znovu bude niečo iné. Vrátim sa do mestského prostredia. Keď sa mi bude dariť, chcela by som si tam vytvoriť sériu kresieb, inšpirovaných New Yorkom.

Kveta Podhorská

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.