Svetovo uznávaný rakúsky umelec Erwin Wurm (1954) pochádza z rakúskeho mestečka Bruck an der Mur. Na medzinárodnej umeleckej scéne sa preslávil tzv. minútovými živými sochami (One Minute Sculptures). Nič netušiacim návštevníkom galérií napichoval do ušných, nosných a ústnych dutín rôzne predmety – ceruzky, perá, gumy, strúhadlá, púčiky špargle, atď. Neskôr zaujal komickými sochami, napríklad Fat Car, ktoré skresľujú nám veľmi známe predmety. Podarené dielo s názvom Narrow House, miniatúra domčeka jeho rodičov zmenšená na šestinu svojej normálnej veľkosti, sa stala magnetom pre divákov na Bienále v Benátkach v roku 2011.
Ako hovorí umelec, nikdy sa nezameriava na humor ako taký, ale zaoberá sa spoločnosťou, čo ľudí väčšinou rozosmeje. V jeho umení rozpoznajú niečo, čo im je dobre známe – nejakú vec alebo situáciu, akurát sú znázornená z inej perspektívy. Z predmetov sú to predovšetkým telefóny, E. Wurm má rád autá a myslí si, že práve mobil a počítač sú predmety, s ktorými sme stále spojení a ktoré nás spájajú s okolitým svetom.
Myšlienka stať sa umelcom sa zrodila ešte vtedy, keď mal 14 alebo 15 rokov. Umenie ho začalo fascinovať. „Keď som bol komfrontovaný s krásou umenia, bol to akýsi ohňostroj, ktorý vo mne vzplanul. Chcel som urobiť to isté, chcel som to kopírovať,“ vyznal sa Erwin Wurm.
Počas jednej zo svojich výstav vo Viedni nainštaloval svoje dielo priamo na budovu múzea. Svoju prácu zakomponoval ako parazita na výtvarne nudnú a sterilnú fasádu, a tým jej dodal príťažlivosť. Podľa umelca čokoľvek sa môže stať materiálom pre sochu a jeho tvorba je toho jasným dôkazom. Wurmove sochárske kompozície sú úvahami o vzťahu človeka k materiálnemu svetu a objektom, ktoré ho denne obklopujú. Skôr by sa dalo hovoriť o výtvarných situáciách, pre ktoré nachádza inšpiráciu v každodennom živote, než o umeleckom zápase so sochárskym materiálom.
