Vzácnym hosťom festivalu ARS NOVA 2014, ktorý sa v Košiciach bude od 3. do 9. novembra na záverečnom koncerte, bude lotyšský huslista svetového významu a dirigent Gidon Markowitsch Kremer (1947). Obaja jeho rodičia boli profesionálni huslisti. Tento dar sa tak, ako u mnohých virtuózov prejavil okamžite, keď prvýkrát chytil husle do rúk. Hrá na nich od štyroch rokov.
Fenomenálny Kremer je vynikajúci muzikant a spisovateľ, zaujímavá všestranná osobnosť, ktorá má za sebou množstvo koncertov, bohatú diskografiu, zahrňujúcu nahrávky významných svetových autorov 20. a 21. storočia. Študoval na Hudobnej škole v Rige a od roku 1965 na Moskovskom štátnom konzervatóriu u renomovaného huslistu Davida Oistracha. Na svojom konte má celý rad prestížnych ocenení. Prvú cenu v husľovej súťaži Lotyšskej republiky získal ako 16-ročný. V roku 1969 vyhral Paganiniho súťaž v Janove a v nasledujúcom roku Čajkovského medzinárodnú súťaž v Moskve. Od roku 1975 hrával aj na Západe, kam v roku 1978 emigroval.
Tieto úspechy naštartovali jeho výnimočnú kariéru, v priebehu ktorej si vybudoval svetové renomé ako jeden z najpôvodnejších a najpresvedčivejších umelcov svojej generácie. Vystúpil skutočne na všetkých popredných koncertných pódiách a spolupracoval so všetkými najvýznamnejšími orchestrami v Európe a Amerike a ich dirigentmi ako sú Leonard Bernstein, Herbert von Karajan, Christoph Eschenbach, Nicolaus Harnoncour, Lorin Maazel, Riccardo Muti, Zubin Mehta, James Levine, Valery Gergiev, Claudio Abbado alebo Sir Neville Marriner.
Je všeobecne uznávaný kvôli rozsahu svojho repertoáru, ktorý siaha od Bacha a Vivaldiho až ku skladateľom súčasnej hudby, ako sú napr. Ástor Piazzolla, George Enescu, Philip Glass, Alfred Schnittke, Lera Auerbach, Arvo Pärt a John Adams. Jedno zo svojich diel, husľový koncert Offertorium, mu venovala aj skladateľka Sofia Gubajdulina.
Otvorenosť, chuť experimentovať a plné nasadenie charakterizujú hudobné pôsobenie hviezdneho huslistu. Je všeobecne uznávaný kvôli širokému záberu svojho repertoáru. Zahŕňa nielen všetky štandardné klasické a romantické diela pre husle, ale i hudbu skladateľov 20. storočia, akými sú Hans Werner Henze, Alban Berg alebo Karlheinz Stockhausen. V roku 1996 založil komorný súbor Kremerata Baltica, v ktorom združuje mladých hudobníkov z pobaltských krajín. V roku 2001 mu bola udelená Hudobná cena UNESCO. Technická dokonalosť a odhodlanie pre nové stavby a interpretácie starých diel z neho urobili jedného z najuznávanejších huslistov na svete. Slovenskému publiku sa predstavil na Bratislavských hudobných slávnostiach v roku 2007.
Vlastní nástroje Guarneri del Gesù z roku 1730 a ex Baron von Feilitzsch Stradivarius od Stradivariho z roku 1734. V súčasnosti hrá na husliach Nicola Amati z roku 1641.
Kremer sa preslávil tiež propagátorstvom hudby žijúcich ruských a východoeurópskych autorov a sám premiérovo uviedol rad ich diel, z ktorých mnohé mu boli i venované. Jeho umeleckou partnerkou je už roky renomovaná klaviristka Martha Argerich. Ich plodnú spoluprácu dokumentuje bohatá spoločná nahrávacia činnosť pre Deutsche Grammophone a ďalšie labely.
Na svete nie je iného renomovaného umelca a ani za posledných 30 rokov nebolo, ktorý by vynakladal také nesmierne a záslužné úsilie v záujme rozvoja súčasnej klasickej hudby, ako je Gidon Kremer. Veľmi plodný je vo svojich nahrávacích aktivitách. Za svoj život vytvoril viac než 100 nahrávok, z ktorých mnohé získali vďaka jeho neobyčajnej interpretačnej sile medzinárodné uznania a prestížne ocenenia, vrátane Grand Prix du Disque, Deutscher Schallplatteppreis či Unesco Prize. V roku 2002 získal so svojim orchestrom Kremerata Baltica cenu Grammy a ECHO za nahrávku „After Mozart“. Kremer je tiež umeleckým vedúcim festivalu Les muséiques v Bazileji. Vyniká tiež ako nadaný spisovateľ a je autorom niekoľkých kníh, ktoré reflektujú jeho umelecké postoje.
