Festival Mazal tov! odkrýva skvosty židovskej kultúry a praje veľa šťastia

Festival židovskej kultúry Mazal tov!, ktorý sa dnes večer začal v Košiciach prianím šťastia, je jediný festival svojho druhu v tomto regióne. Kasárne/Kulturpark sa stali dejiskom koncertov a kvalitnej hudby, ktorá už aj v predchádzajúcich dvoch ročníkoch prilákala stovky ľudí spoznávať umenie tejto niekedy veľmi početnej komunity v našom meste. Ani teraz tomu nie je inak. Vysoká úroveň festivalu, ktorý si získal svojich priaznivcov, dáva tušiť, že hľadiská jednotlivých podujatí budú zaplnené do posledného miesta. Už úvodné piatkové koncerty nadchli, a to je ešte len začiatok a pred nami ďalšie, rovnako výborné, hudobné formácie a ich uznávaní protagonisti. Je sa na čo ešte tešiť.

Dejiny košického židovstva sú neoddeliteľnou súčasťou dejín mesta. Židia tu žili, pracovali a tvorili v meste a pre mesto. Významné osobnosti pochádzajúce zo židovskej komunity, preslávili Košice po celom svete. Žiaľ, tragické udalosti v štyridsiatych rokoch 20. storočia zničili túto kvitnúcu komunitu. Na tieto udalosti sa zabudnúť nedá, ale musíme sa pozerať dopredu a vytvoriť prostredie, kde vládne tolerancia a vzájomná úcta medzi jednotlivými národmi, národnostnými a etnickými skupinami, čo však nie je možné bez vzájomného spoznania. Festival Mazal tov! je jednou z ciest, ktorá má ľudí spájať prostredníctvom nepoznanej kultúry tejto komunity.
Pred holokaustom boli Košice mestom s jednou z najväčších a najprominentnejších židovských komunít na území dnešného Slovenska. V roku 1930 tu žilo 11 500 židov, ktorí tvorili 16,4 % celkovej populácie. Židia sa v meste mohli usadiť až po roku 1840, rovnako ako v iných slobodných kráľovských mestách. Vedľa seba existovali ortodoxná a neologická komunita, skupina veriacich smeru status quo ante fungovala v rámci neologickej kongregácie. Chasidi boli združení v spolku Sefarad a mali k dispozícii vlastnú chasidskú synagógu. Tento rôznorodý a činorodý židovský svet bol zničený v priebehu necelého mesiaca. Od 16.mája do 5.júna 1944 boli skoro všetci Židia deportovaní do koncentračného tábora Auschwitz.

Jediný festival židovskej kultúry na Slovensku „Mazal tov!“ znamená „Veľa šťastia!“, ktoré Židom tak často chýbalo, ponúka počas niekoľkých dní širokej verejnosti bez rozdielu vierovyznania ochutnávku z bohatého kultúrneho dedičstva židovského národa. Dnes už  neodmysliteľné letné podujatie, tešiace sa nebývalému záujmu, je opäť sondou do duchovne i kultúrne bohatej komunity, ktorá zasiahla do života mesta a menila jeho históriu.

„Festivalom chceme poukázať na to, že v Košiciach kedysi žila veľká židovská komunita, ktorá významne ovplyvnila rozvoj mesta a jeho kultúrne pozadie a aj to ako vyzerá dnes, je aj jej zásluhou. Snažíme sa židovskú kultúru s atmosféru židovských Košíc oživiť. Počas troch dní ponúkneme návštevníkom jednak hudobný program, kvíz, výstavku fotografií študentov, ale aj ochutnávku židovského jedla a  kóšer vína, spojenú s hudbou. Z koncertov by som spomenula predovšetkým nášho izraelského hosťa –  šesťčlennú hudobnú formáciu theAngelcy z Tel Avivu, ktorá hrá akustický folk, ovplyvnený Leonardom Cohenom, Bobom Dylanom, reggae. Bude to zaujímavá zmes, ktorá tu ešte neznela. Z krajín Vyšehradskej štvorky je zastúpená domáca kapela Kaschauer Klezmer Band, ktorá dnes hrala s Ferencom Jávorim, lídrom Budapest Klezmer Band, teda kapely, ktorá sa zaslúžila o oživenie revival klezmerového hnutia v Európe. Po nich sa predstavil Max Klezmer Band z Krakova s hudbou, ktorá je posunom od klezmeru k etno džezu. Je to nová tvár klezmeru, taká súčasnejšia. Posledný festivalový deň bude patriť známej blogerke  Beáte Beregrad Grünmannovej a našim českým hudobným hosťom z Olomouca EldoraRE, ktorí prídu zahrať safardské piesne, tradičné pre južných Židov zo Španielska a Severnej Afriky. Bude to zas trochu iný pocit z hudby,“ uviedla dramaturgička festivalu Jana Šargová.

Festival „Mazal tov!“ je podujatie, určené všetkým. Program prináša nové poznatky nielen laikom, ale aj odborníkom. Hoci židovská menšina výrazne obohatila život mesta Košice, majoritná spoločnosť má o jej náboženstve a kultúre málo informácií. Židovské zvyky a tradície tak ostávajú zahalené závojom tajomstva a cieľom festivalu preto je zaplnenie tejto informačnej medzery.

Plní očakávania, napätia a sústredenia sa na to, čo príde, s nadšením prežiť opäť nádherné chvíle a vychutnať si jedinečnú atmosféru festivalu, prichádzali ľudia do kasárenských priestorov, aby mohli stráviť podvečer i večer v príjemnom prostredí a stretnúť sa s umelcami, ktorí sú šíriteľmi židovskej kultúry. Sála bola preplnená a mnohým sa miesto neušlo.

Magnetom otváracieho piatkového koncertu bol Ferenc Jávori & Kaschauer Klezmer Band. Jávori je skladateľ, klavirista, spevák a líder Budapest Klezmer Band-u, jedna z vedúcich osobností revival hnutia klezmerovej hudby. Košickí klezmeri sa výrazne inšpirovali práve jeho aranžmánmi, no ich priama hudobná spolupráca sa stala reálnou až na tomto koncerte. A že im to spolu ladilo, niet pochýb. Na správnu strunu naladili aj publikum, ktoré sa nechalo unášať každým tónom lahodiacim jeho uchu.

„Do Košíc chodím veľmi rád, mám tu veľa priateľov a žijú tu veľmi vzácni ľudia. Ako vidím, Košičanom sa klezmer hudba páči. Keďže v tomto roku je 70 rokov od deportácie Židov do koncentračných táborov, skladbu Listy z domova posielam všetkým, ktorí sa z nich nevrátili,“ prihovoril sa vzácny hosť publiku F. Jávori a famóznu hudbu, zahratú prstami klavírneho virtuóza, plnú bolestných spomienok na všetkých z táborov smrti, poslal adresátom. Po bravúrnom sólovom vystúpení si už na veselšiu nôtu zahral a zaspieval s klezmermi  z Košíc, ktorí predviedli  na pódiu naozaj brilantný výkon, čo ocenili diváci neutíchajúcim potleskom.

Jeden koncert sa im málil. Čakali na ďalší. Rovnako si užívali aj druhý, ktorý im pre zmenu priniesol Max Klezmer Band z poľského Krakova. Kapela pôvodne vychádzala z tradičnej židovskej hudby, postupne si vďaka inovatívnym aranžmánom vytvorila osobitý štýl s prvkami jazzu, indickej aj balkánskej hudby. Aktuálne hrá v medzinárodnom zložení (PL, FR, UK).

To, čo sme mohli ochutnať z festivalovej ponuky v prvý deň, zďaleka nie je všetko. To bolo iba predjedlo, ktoré má nabudiť na ešte väčší apetít nazrieť do klenotnice, ktorá bola dlho zamknutá. Ako keby nebola plná vzácnych, ale nenosených šperkov, ktoré vytvorili ľudia, rovnakí ako ostatní, len s puncom Židia. Mnohí neprežili, ale zostalo kultúrne dedičstvo,  z ktorého si postupne môžeme ukrojovať.

Festival získal za dva roky cveng a vystúpili na ňom rôzni umelci. Organizátori objavujú stále niečo nové. „Celoročne dostávame ponuky, lebo sa už rozšírilo, že aj v Košiciach takéto podujatie organizujeme. Začali sme spoluprácu s krakovským festivalom, ktorý je jedným z najväčších svojho druhu na svete. Čokoľvek, čo príde od nich, ako napríklad theAngelcy, je naozaj kvalitné. Ohlasy publika sú veľmi dobré. Vlani sme naplnili všetky koncerty a nebolo ich málo, ale aj veľké priestory ako je Dom umenia a všetky sa končili standing ovation.  Svedčí to o tom, že ľudí židovská kultúra zaujíma, takže má zmysel robiť to, čo robíme,“ dodala organizátorka festivalu, ktorá stála pri jeho zrode.

Z tradičných sakrálnych objektov sa festival tentoraz presunul do Kasární/Kulturparku nie náhodou. „Je to síce iné, ale prečo nie. Povedali sme si, že ho v tomto roku urobíme v novom kultúrnom centre. Veď sa vlastne začal vďaka podpore projektu Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013, a preto sme práve tu. Aj keď Košice už tento titul nenesú, v organizovaní festivalov chceme pokračovať aj v budúcnosti,“ vysvetlila J. Šargová dôvody, prečo Mazal tov! zmenil pôsobisko. Prezentácii židovského kultúrneho dedičstvu to nijako neuberá na kvalite. Stále zostáva na vysokej úrovni.

Židovskú komunitu v kozmopolitnom otvorenom meste každej národnosti i vierovyznaniu, akým Košice sú, necharakterizuje iba oprašovanie zabudnutej histórie prostredníctvom umenia, ale nachádza sa tu viacero významných lokalít, súvisiacich so židovskou kultúrou, o histórii ktorých sa môžete viac dozvedieť na  Potulkách s Milanom Kolcunom (2. a 3. augusta). Zachovali sa štyri z piatich synagóg. Najvýznamnejšou pamiatkou je areál židovskej ortodoxnej obce s rituálnym kúpeľom mikve, modlitebňou a kóšer reštauráciou, ktorý aj dnes čiastočne slúži potrebám miestnej komunity. Vznikol v polovici 19. storočia na mieste bývalých mestských hradieb. Svojmu pôvodnému účelu slúži rozsiahly cintorín, centrum vzdelávania mala časť Židov v budove na Tajovského ulici. Niekdajšie Bábkové divadlo pripomína židovské kasíno.   Svojou krásou, atmosférou a unikátnosťou židovské pamiatky dotvárajú mesto a rozprávajú svoje smutné príbehy.

Znalosti zo židovskej kultúry, umenia a tradícií si môžu Košičania preveriť  na sobotňajšom PapaQuize špeciál, študenti Školy úžitkového výtvarníctva pripravili výstavu fotografií  Židovské obrázky, ktoré budú vystavené do konca júla a festivalové okamihy si môžeme pripomenúť ešte počas Leta v parku 14. augusta, kedy vystúpi Ofir Shwartz Trio.

Poprajme festivalu židovskej kultúry veľa šťastia, aby o rok zas priniesol niečo nové a jedinečné.

Program:

Kasárne/Kulturpark

5. 7., 18:00 – PapaQuiz Mazal tov!, pavilón Papa,

5. 7., 18:30 – vernisáž výstavy Židovské obrázky, foyer Alfa

5. 7., 20:00 – theAngelcy – koncert

6. 7., 18:00 – Beáta Beregrad Grünmannová & EldoraRe

Text: Kveta Podhorská

Foto: Maroš Simon

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.