Filmy, ktoré rozžiarili filmové plátna a nadchli divákov

ART FILM FEST sa po prvý raz konal v metropole východu v roku 2016 a odvtedy sa každoročne odohráva v Košiciach s výnimkou minulého ročníka. Túto šnúru nechcene prerušil COVID-19. Organizátori prestížneho medzinárodného filmového festivalu však už chystajú prehliadku, ktorá by sa mala uskutočniť 18. – 26. júna 2021. AFF prezentuje v kinách populárne aj menej známe diela slovenskej a svetovej kinematografie. Sprevádza ho bohatý sprievodný program – autogramiády, diskusie, koncerty, workshopy… Každoročne sem zavítajú tisícky divákov – milovníci filmu, laická verejnosť, študenti, umelci filmoví profesionáli a známe osobnosti filmového sveta. Pozrime sa, čo priniesli predošlé ročníky.

24. ročník AFF

Počas deväťdňového filmového maratónu uviedol 24. ročník 160 filmov z 57 krajín sveta, ktoré sa premietali v 225 kinoprojekciách. Udelené boli štatutárne ceny festivalu i nové ocenenia. Novinkou bola divácka cena, zameraná na európske filmy. Víťaznou sa stala francúzsko-belgická snímka Saint Amour. Dve zvláštne uznania v súťaži krátkych filmov získal poľský film Ameryka a rumunská snímka Ostreľovačské hniezdo 0068. Hlavné  ocenenie Modrý Anjel získala nemecká snímka Symbolické hrozby. Porota hraných filmov sa udelila zvláštne uznanie španielsko-francúzsko-morocko-katarskému filmu Mimózy. Laureátom Modrého anjela za mužský herecký výkon sa stal Tamer Nafar, hlavný predstaviteľ snímky Stanica 48. Tento titul režiséra Udiho Aloniho bol ocenený ako najlepší film. Modrého anjela za najlepší ženský herecký výkon dostala herečka Michaline Olszanska, ktorá dominovala česko-slovensko-poľsko-francúzskemu filmu Ja, Olga Hepnarová.  Ocenenie za najlepšiu réžiu si odniesol Emir Bajgazin za kazašsko-francúzsko-nemecký film Ranený anjel.

Ocenením Zlatá kamera za výnimočný umelecký prínos v kinematografii boli dekorovaní britskí režiséri Sir Alan Parker a Stephen Daldry. Hercovu misiu si prevzal srbský herec Lazar Ristovski. Osobnou návštevou poctil divákov britský stand-up komik Dave Johns, hlavný protagonista víťaznej snímky Ja, Daniel Blake na festivale v Cannes. Highlightom domácej programovej sekcie Slovenská sezóna sa stala po 25 rokoch obnovená digitálna premiéra prvého nezávislého slovenského filmu Všetko, čo mám rád. V svetovej premiére sa v Kunsthalle premietal psychologický triler I. T. v hlavnej úlohe s Piercom Brosnanom.

25. ročník AFF

Festivalu Art Film Fest sa už etabloval v Košiciach a priniesol opäť skvelé možnosti pozrieť si takmer dve stovky filmov a užiť si veľa sprievodných podujatí. Hlavnú cenu festivalu – Modrého anjela za najlepší film získala bulharsko-grécka snímka  Glory. Medzinárodná porota hraných filmov udelila i ďalšie ocenenia, medzi ktorými bodovalo aj Slovensko.  Cenu Modrý anjel za najlepší ženský herecký výkon obdržala slovenská herečka Dominika Morávková z filmu režisérky Terezy Nvotovej Špina. Ten ocenili aj hlasujúci diváci ako najlepší európsky film. Cena Modrý anjel za najlepší krátky film putovala do Indonézie, odkiaľ pochádza víťazná snímka O pôvode strachu. Ceny Hercova misia získali Ondřej Vetchý a Magda Vášáryová. Po prvý raz bola udelená aj Cena prezidenta festivalu, ktorou ocenili Jiřího Bartošku a Máriu Kráľovičovú. Zlatá kamera pripadla slovenskému režisérovi Dušanovi Trančíkovi a českému režisérovi Janovi Hřebejkovi.

26. ročník AFF

Počas deviatich dní sa premietlo 206 filmov a 268 projekcií zo 49 krajín a sledovalo ich viac ako 22-tisíc divákov. Festival ponúkol okrem svetovej filmovej produkcie aj viacero sprievodných podujatí, ako napríklad unikátnu výstavu zo zákulisia tvorby súčasných slovenských filmov, workshopy, program pre detského diváka či koncerty. Novinkou bolo uvedenie klubového Cinepassu Klub i udeľovanie Diváckej ceny za najlepší krátky film. Modrého anjela za najlepší hraný film získal dánsky psychologický thriller Tiesňové volanie. Vďaka tomuto filmu putoval do Dánska aj Modrý anjel pre najlepšieho herca festivalu, ktorým sa stal predstaviteľ hlavnej úlohy Jakob Cedergren. Najlepšou herečkou sa stala protagonistka maďarského filmu Iba deň, herečka Zsófia Szamosi.

Ocenenie Modrý anjel pre najlepšieho režiséra si z festivalu odniesol za svoju prácu na dráme Náklad srbský tvorcaOgnjen Galvonić. Porota sa rozhodla udeliť aj dve zvláštne ocenenia filmom, ktoré považovala za výnimočné. Slovenský titul Posledný autoportrét je intímnou spoveďou režiséra Mareka Kuboša. Druhé sa ušlo tureckej snímke Motýle, ktorú nakrútil režisér Tolga Karaçelik. Porota Medzinárodnej súťaže krátkych filmov ocenila Modrým anjelom švédsku snímku Tieňové zvieratá. Zvláštne uznanie získal abstraktný film Plameň. Divácku cenu Joj Cinema za dlhometrážny film získala snímka Čo len ľudia povedia a za najlepší krátky film francúzska snímka Nevyužitý priestor. Ceny Hercova misia si prevzali Slovenka Zuzana Mauréry  a česká herecká hviezda Ivana Chýlková.

27. ročník AFF

Posledný ročník ART FILM FEST-u, ktorý sa podarilo pripraviť bez problémov a obmedzení, bol v roku 2019. Z dobre známych dôvodov sa nasledujúci musel presunúť až na tento rok. Priaznivci filmu si počas deviatich dní mohli pozrieť 164 titulov a 222 projekcií z 55 krajín sveta. Súčasťou programu 27. ročníka boli po prvý raz tzv. Inspirational Days. Trojica mladých európskych tvorcov diskutovala o svojich celovečerných filmových debutoch a v spoločnej diskusii porovnali prístupy a možnosti nakrúcania v jednotlivých krajinách. Špeciálny bol aj program VFX Day, v rámci ktorého predstavilo svoju tvorbu viacero domácich tvorcov špeciálnych efektov.

Ocenenie Hercova misia sa dostalo do rúk legendárneho českého herca Jiřího Lábusa. V Košiciach uviedol jeden zo svojich najnovších celovečerných filmov Kluci z hor. Cenou Hercova misia bol dekorovaný aj herec Roman Luknár. Festival vyvrcholil odovzdávaním cien Modrý anjel pre najlepšie súťažné filmy a tvorivé výkony. Medzi ocenených sa zaradili maďarský režisér Kornel Mundruczóktorý si odniesol ocenenie Zlatá kamera a slovenský herec Štefan Kvietik, ktorý získal Cenu prezidenta festivalu. Deväť dní prinieslo viac ako 150 dlhometrážnych i krátkometrážnych snímok svetovej i domácej produkcie. Viaceré z projekcií osobne uviedli tvorcovia, ktorí diskutovali s publikom. Pripravených bolo niekoľko autogramiád, koncertov či výstav.

Be2Can

Za sedem rokov si prišli priaznivci filmu naozaj na svoje aj na prehliadkach prvotriednych snímok Be2Can z najprestížnejších svetových festivalov v Berlíne, Benátkach a Cannes. Videli celú plejádu filmov, ktoré získali významné ocenenia. Bolo naozaj z čoho si vyberať. Sedem ročníkov  prinieslo bohatú ponuku ocenených noviniek, ktoré sa oplatilo vidieť. V Kasárňach/Kulturparku sa premietlo množstvo pozoruhodných a podnetných titulov ovenčených hlavnými cenami.

Letné kino v AMFIKU

Neodmysliteľnou súčasťou leta je už tradične v Košiciach Letné kino v AMFIKU. Užiť si romantiku pod hviezdnou oblohou pri dobrom filme prišli tisícky ľudí, ktorí neodolali možnosti stráviť večer v prírodnom kine a zažiť neopakovateľnú atmosféru spolu s ďalšími filmovými nadšencami. Večery boli plné hviezd na filmovom plátne, ale aj hostí. Pred premietaním sa na pódiu striedali rôzni umelci.

Do legendárneho amfiku prišli vlani bratia Robo a Rasťo Kopinovci a ich skupina Nocadeň, dvojica účastníkov hudobných show Hlas Česko Slovenska a SuperStar Marek Lacko & Tomi Sučik, Lukáš Adamec & Band, Tomáš Buranovský s kapelou, Maduar s Ivannou Bagovou, víťazkou Hlasu Česko Slovenska a SilBand s Robom Šimkom. Pred filmami to roztočili Tanečné štúdio UNOSTAR, Outbreak & Whos‘ that kidz a Lobo s Tanečným štúdiom Adriany Vrbovej. Pred uvedením kasového trháku Bohemian Rhapsody, ktorý je oslavou rockovej skupiny Queen a predovšetkým Freddieho Mercuryho mu svojim vystúpením vzdal hold slovenský spevák Peter Paul Pačut so skupinou Queenmania, ktorý spieva jeho hity od roku 1991.

Filmovú sezónu 2017 v Amfiteátri odštartoval český romantický hudobný film Muzzikanti, ktorý uviedli jeho tvorcovia – režisér Dušan Rapoš a scenárista Peter Šiška. Peter Cmorík, ktorého hlas znie celým filmom, zaspieval aj naživo. Záver Letného kina v roku 2015 patril filmu Vybíjaná, ktorý prišli uviesť producent Rudolf Biermann a herec Richard Genzer.

SCANDI

K obľúbeným filmovým formátom patrili aj prehliadky severských filmov SCANDI. Počas šiestich ročníkov mohli diváci vidieť kvalitný výber noviniek a atraktívnych titulov z dánskej, švédskej, nórskej, fínskej a islandskej produkcie.  Štáty na severnom cípe Európy produkujú ročne viac než 100 filmov. Škandinávska filmová produkcia ponúka každý rok žánrovo pestré filmy, ktoré sú divácky atraktívne a zároveň mnohé z nich uvádzané a oceňované aj na prestížnych festivaloch. Na severe sa nakrúcajú rodinné filmy, komédie – pričom obľúbené sú najmä čierne komédie – ďalej súčasné a historické drámy, artové filmy, akčné filmy, horory, thriller, a samozrejme, špeciálnu kategóriu tvoria detektívky. Toto všetko našiel divák na prehliadkach, ktoré chceli ukázať bohatosť, univerzálnosť a životaschopnosť severskej kinematografie.

Crème de la Crème

Naposledy v roku 2019 mohli diváci ochutnať filmové delikatesy počas Festivalu francúzskych filmov Crème de la Crème v Košiciach, ktoré pripravuje Francúzsky inštitút v spolupráci s Film Europe Media Company. Doteraz sa podarilo zorganizovať šesť ročníkov. Tradične ide o „bouquet“ súťažných a ocenených filmov z „áčkových“ festivalov. Počas piateho ročníka bol v ponuke súbor špičkových filmov o živote niekoľkých veľmi významných francúzskych umeleckých osobností. Od spisovateľa Romaina Garyho cez maliara Paula Gauguina či režiséra Jeana-Luca Godarda až po sochára Augusta Rodina. Títo umelci ovplyvnili dejiny Francúzska, ktoré je odvážne, tvorivé a novátorské. Za rok sa tam nakrúti až 300 filmov. Francúzsky filmový týždeň je vždy príležitosťou „zahryznúť“ sa do filmových makroniek s chuťou. Stále sú to top filmy, ktoré prinášajú vždy to najčerstvejšie, čo sa filmárom podarilo vytvoriť. Pre slovenského diváka je francúzsky film veľmi príťažlivý vďaka svojmu osobitému šarmu a humoru, originálnym príbehom, tematickej rôznorodosti a aj vysokej filmárskej profesionalite.

FILMOVÉ DNI

Počas Filmových dní Ingmara Bergmana sme v Kasárňach/Kulturparku mohli sledovať celý rad najznámejších snímok tohto švédskeho režiséra. Preslávil sa schopnosťou preniknúť do ľudskej duše a stal sa inšpiráciou pre niekoľko generácií tvorcov na celom svete. Vo svojich dielach sa sústreďuje na vnútorné rozpory a krehkosť duše. Všeobecné uznanie ako jeden z najväčších filmových režisérov svojej doby získal vo Švédsku, ako aj v zahraničí filmom Fanny a Alexander. Jeho filmy boli viackrát nominované na Oscara, ktorého mu udelili za Prameň panny, Ako v zrkadle a Fanny a Alexander. Najvyššie ocenenia za svoje filmy získal Bergman aj na festivaloch v Berlíne a Cannes. Diváci mohli v Košiciach vzhliadnuť filmy Jesenná sonáta, Liv & Ingmar, Prameň panny, Šepoty a výkriky, Lesné jahody  a Persona.

K filmovým sviatkom nepochybne patrilo aj premietanie filmov známeho amerického filmového režiséra, spisovateľa, herca a komika Woodyho Allena. Z jeho bohatej produkcie si diváci mohli pozrieť romantickú komédiu Kúzlo mesačného svitu a snímku Do Ríma s láskou, ktorá je zložená zo štyroch poviedok. Allen Stewart Konigsberg  je jedným z mála, ktorý sa dokázal presadiť ako tvorca vlastných autorských filmov. Za jeho najlepší kúsok je považovaný film Annie Hall, za ktorý získal až štyri ocenenia Oscar. Ďalšie dve sošky mu priniesol čierno-biely film Manhattan.

Filmovú šachovú partiu rozohral na plátne aj americký režisér a fotograf Stanley Kubrick, ktorý zanechal v kinematografii hlbokú stopu. Bol vynikajúcim hráčom a jeho filmy skutočne pripomínajú partiu šachu. Všetko je dôkladne a starostlivo premyslené dopredu. Bol veľmi kontroverzným filmárom, známym svojim prehnaným puntičkárstvom a nespokojnosťou. Snáď každý jeho film bol cenzurovaný, prípadne zakázaný. Jedným z nich bol aj Mechanický pomaranč, ktorý sme mohli vidieť v Košiciach. Ďalší večer patril hororu Osvietenie. Záver trojdňovej prehliadky bol vyhradený dvom filmom – Olovená vesta a Barry Lyndon.

Na Filmových dňoch v Košiciach sa osobne zúčastnil aj jeden z najvýznamnejších európskych režisérov a scenáristov súčasnosti  Krzysztof Zanussi z Poľska. Výnimočný človek, ktorého tvorbu poznajú na celom svete, je držiteľom mnohých významných ocenení. Je tvorcom filmov, reflektujúcich spoločenskú situáciu v krajine a plných otázok, týkajúcich sa hľadania mravných hodnôt a zmyslu života. Zanussiho pohľad na ľudskú existenciu a filmovú tvorbu ovplyvnil jeho aristokratický pôvod, intelektuálne prostredie, v ktorom vyrastal, ale aj vysokoškolské štúdiá, počas ktorých začal natáčať amatérske filmy. Jeho debutom bola dráma Štruktúra kryštálu, ku ktorej si sám napísal scenár. Vytvoril rad dramatických snímok – Rodinný život, Iluminácia, Ochranné sfarbenie, Špirála, Konštanta alebo Rok pokojného slnka. Úspech mali aj jeho ďalšie filmy Život za život – Maximilián Kolbe, Život ako smrteľná choroba, prenášaná pohlavnou cestou, Dodatok a Solidarita, solidarita.

Ekotopfilm – Envirofilm

K pravidelným filmovým podujatiam patrili aj Ekotopfilm – Envirofilm podnecujúce ku zmene prístupu k životnému prostrediu. Festivalové filmy ukazujú nielen krásu a moc prírody, odľahlé miesta doposiaľ nepoznačené ľudskou činnosťou, ale aj presný opak, negatívny dopad našej každodennej spotreby na životné prostredie. Cieľom festivalu nie je ľudí strašiť, ale priniesť informácie a motivovať ich ku zmene, možno trošku varovať. Je potrebné sa poučiť zo zlých návykov a naštartovať v sebe zmenu.

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.