Mimoriadna informácia: Zrušené podujatie - Divadlo Na Sídlisku: Traja vlci a prasiatko

Fotografické spomienky na nestora slovenskej fotografie Martina Martinčeka

Fotografické spomienky na nestora slovenskej fotografie Martina Martinčeka

Do sveta, ako ho vidia oči fotografov cez svoje fotoobjektívy, prenesie návštevníkov výstava Hommage to Martin Martinček/Pocta Martinovi Martinčekovi, venovaná nestorovi slovenskej fotografie. Od 19. júna je sprístupnená verejnosti v budove Bravo Kasární/ Kulturparku a potrvá do 31. augusta.

Unikátny projekt, zahŕňajúci tvorbu 32 autorov, ako aj reprodukcie fotografií  Martina Martinčeka (1913-2004) zo zbierok Liptovskej galérie. P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši a dokumentárne záznamy o výnimočnom fotografovi z archívu Ľuba Stacha sú jedinečnou príležitosťou konfrontovať ojedinelé diela s vysokým humánnym posolstvom o ľuďoch, krajine a živote na Liptove s fotografiami súčasných autorov a hľadať paralely medzi minulosťou a prítomnosťou. Výstavný príbeh sa formuje v niekoľkých nosných okruhoch, kde sa fotografie dostávajú do žánrových dialógov.

Diela jednotlivých autorov sú rozdelené na dokumentárnu fotografiu , konceptuálny dokument, inscenované fotografie, prepojené s abstrakciou, výtvarným i surrealistickým odkazom a na okruh manipulovanej a čistej krajiny s odkazom na Martinčekove zobrazenie Liptova a hôr.

Výnimočnosť autora, ktorému je výstava venovaná, spočíva v tom, že pozorne počúval krajinu i ľudí, aby potom cez počuté videl. My dnes môžeme vidieť fotografické príbehy jeho očami cez umelecké fotografie, ktoré zvečnil a dopĺňal ich poetickými názvami a svojim komentárom, aby zachytil čo najviac o ľuďoch na Liptove a prírode, ktorá ich obklopuje. Ako prvý vytvoril kategóriu sociálnej čiernobielej fotografie. Jeho umelecká fotografia prírodných živlov, živých aj neživých prírodných detailov, panoramatických záberov krajín patrila medzi solitéry vo vtedajšom fotografickom svete. Snažil sa zachytiť atmosféru prírodných javov ako napríklad odraz svetla na vodnej hladine.

„Samotný projekt bol pripravený k storočnici narodenia Martina Martinčeka. Nepochybne je jednou z mála výrazných osobností, ktoré ovplyvnili obrovský objem nových mien vo fotografii. Prakticky celý projekt vznikol ako snaha vyjadriť mu poctu formou vybraných prác od vybraných autorov, ktoré do istej miery korešpondujú s tým, čo Martinček tvoril. Výstava vznikla vďaka participácii 32 slovenských autorov, ktorí už tvoria dejiny súčasnej slovenskej fotografie a je rozdelená do 5 nosných celkov, ktoré sa žánrovo dotýkajú fotografie, dokumentu, inscenovanej fotografie, abstrakcie či surrealistických odkazov. Zastúpené sú dokumentárna fotografia, konceptuálny dokument, výtvarná fotografia, inscenovaná a aj interpretácie krajiny,“ uviedla kurátorka výstavy Lucia Benická.

Podobnosť Martinčekovej tvorby a diel súčasných autorov by sme na výstave hľadali márne. Zámerom projektu totiž nie je kopírovať to, čo majster vytvoril, ale prináša referenciu na už vzniknuté dielo. „Vidíme prepojenie v sociálnom dokumente u autorov, ktorí vytvárajú dialóg s krajinou severného Slovenska alebo referencie na abstrakciu, na určité štruktúry, ktoré nám pripomínajú nejaký surrealistický odkaz, čo vidíme tiež vo fotografiách niektorých autorov, ktorých Martinček priamo ovplyvnil. Sú tu aj konceptuálne referencie, ktoré nesúvisia s jeho tvorbou, ale do istej miery poctou zodpovedajú zámeru projektu – viesť dialóg a hľadať podobnosť alebo nadväznosť na tvorbu majstra Martinčeka bez priamej paralely kopírovať autorskú tvorbu, ale vyjadriť sa už vzniknutým dielom z predchádzajúcej tvorby,“ vysvetlila kurátorka.

Martin Martinček je encyklopedické meno, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť slovenskej fotografie. „Jeho vklad do dejín fotografie je nevyjadriteľný, pretože nielen ovplyvnil celú generáciu autorov, ale vytvoril aj vlastný vizuálny jazyk, ktorý doteraz tvorí základy slovenskej fotografie. Výstava referuje a komunikuje s krajinou, v ktorej Martinček žil – Liptov, pretože socialistický režim ho donútil z Bratislavy vrátiť sa na sever Slovenska, kde teda aj vďaka represáliám v podstate začal tvoriť.“

Na výstave je zastúpených 32 autorov s 32 samostatnými fotografiami a vystavených 12 reprodukcií originálov z dvoch cyklov Martina Martinčeka Chvála slnku a Liptov zo zbierok Liptovskej galérie. Výstava zároveň prezentuje indexy, ktoré sa našli v archíve Ľuba Stacha. Priamo nazerajú do súkromného života a tvorivého ateliéru Martinčeka. Sú unikátnym záznamom o majstrovi z iného pohľadu, rovnako ako jedna z fotografií Martina Marenčina, ktorý takisto prišiel s Martinčekom do osobného kontaktu ako mladý autor a inšpiroval sa jeho fotografickou tvorbou.

Celá výstava je doplnená dvoma projekciami. Jednou je vlastne film Veľká noc. Vznikol z tvorivej dielne Katedry fotografie a nových médií VŠVU v roku 2007 z fotografií študentov, ktorí tvorili priamo v Liptovskej Tepličke. Celá slide show vychádza z  referencií na Martinčekovu tvorbu. Dokazujú, že Martinčekove dokumentárne kvality obrazu pretrvávajú aj v tvorbe súčasných autorov v rôznych podobách. Stále je v nich túžba po poznaní človeka, jeho vnútra a prežívania. Druhou projekciou je slide show katalógu, ktorý má rovnomenný názov ako výstava – Hommage to Martin Martinček/Pocta Martinovi Martinčekovi a v tlačenej podobe uzrel svetlo sveta tesne pred košickou výstavou.

„Popri dielach Martinčeka, nosnou a spomienkovou časťou výstavy sú tri osobné stretnutia s majstrom v indexoch fotografií Ľuba Stacha, ktorý autora pravidelne navštevoval v 80. rokoch a vznikol z toho ľudský príbeh vo fotografii, ktorý Martinčeka odhaľuje nie vo formálnom ale v jeho súkromnom a komornom živote. Je tu aj spomienka Martina Marenčina, ktorý sa podieľal na dialógoch s významnými osobnosťami slovenského umenia. Mal možnosť Martinčeka navštíviť. V archíve sme našli 4 fotografie, ktoré pripomínajú a zobrazujú majstrov život. K osobnej spomienke by som priradila aj dielo Jána Hrnčiarika, ktorý fotografie používa ako podklad pre svoje surrealistické kreácie a vlastne on sám roky  konzultoval svoju tvorbu s majstrom a jeho manželkou Ester Šimerovou Martinčekovou,“ priblížila vystavené diela L. Benická.

Text: Kveta Podhorská

Foto: Maroš Simon

 

[nggallery id=91]

Ďalšie články