Pokiaľ vás zaujíma, čo sa dialo na divadelných pódiách v našich zariadeniach od začiatku existencie K13- Košické kultúrne centrá, môžeme si to spoločne pripomenúť v nasledujúcej rekapitulácii. Nebolo toho málo, z čoho ste si mohli vyberať.
Posledným predstavením v minulom roku bola inscenácia „Tri šestri“ na motívy hry Tri sestry Antona Pavloviča Čechova podľa scenára a v réžii Martina Bašistu. Divákom spríjemnil večer ochotnícky divadelný súbor z Raslavíc Na skok. V hre sa predstavili tri sestry. Najstaršia Oľga je učiteľkou. Prostredná Máša je vydatá za učiteľa. Najmladšia Irina túži dospieť a byť pracovitá. Neustále snívajú len o tom, kedy spolu odídu do Ameriky. Sú nešťastné a túžia odísť za lepším životom. Vždy si však nájdu výhovorku, prečo odchod odložiť. Dookola sa „krútia“ v tom istom trápení, ktoré občas vystrieda radosť i smiech.
Ochotnícke Divadlo nad vecou prišlo do divadelnej sály presvedčiť, že milovať je zakázané, nie však nemožné. Inscenácia z pera Michala Maguru Láska nepozná peklo priniesla pohľad do duše človeka, ktorý túži po večnej láske a nekonečnom živote. Ibaže to nemôže ani diabol. I ten si musí vybrať. Milovať a zomrieť alebo nekonečný život bez lásky. Moc a nenávisť či slabosť zapríčinená láskou. Pre ktorú z možností sa teda rozhodne človek? Pre ktorú diabol? A ktorú možnosť ste si vybrali vy?
Herci z Kladzianskeho ľudového divadla KĽUD sa rozhodli prísť medzi ľudí a rozveseliť ich reprízou úspešnej komédie Cicho, bo skajpujem s dzivku. Divadelníci sú známi tým, že každodennú realitu zobrazujú s humorov a v zemplínskom nárečí. Tentoraz vtiahli obecenstvo do virtuálneho sveta. Hra o kosení, modernej komunikácii a starých večných problémoch vychádza z reálnych životných situácií a je o súčasnej rodine. Získala viacero významných ocenení a pozitívnych ohlasov od publika. Nebolo na škodu pozrieť si ju znova.
Do plejády podujatí, ktoré obohatili festival Leto v parku, prispel aj Buranteatr z Brna. Ponúkol monodrámu Cikánsky boxer, ktorá vychádza zo skutočného príbehu boxerskej hviezdy Johanna Trollmanna, nazývaného Rukeli, čo v rómčine znamená strom. Ide vlastne o spomienkové rozprávanie jeho kamaráta Hansa, ktorý sa vracia k tomu, čo spolu prežili. V roku 1942 bol Rukeli deportovaný do koncentračného tábora Neuengamme, kde bol nútený každý večer podstupovať boxerské súboje s príslušníkmi SS. O dva roky neskôr bol ubitý dozorcom.
Inteligentnú zábavu a skvelé herecké výkony poskytlo divadelné predstavenie Kam sa až dá zájsť v podaní divadla KUMŠT TEATRO. Príjemný a hlavne veselý večer s vynikajúcimi hercami Martinom Mňahončákom, ktorý hru aj režíroval, Csongorom Kassaim a Gregorom Hološkom prežili Košičania na vlaňajšom festivale Leto v parku. Hra je o priateľstve troch mužov, o umení, o neviditeľnej hranici medzi umeleckým majstrovstvom a umeleckým podvodom. Škodoradosť je najväčšia radosť. Kamaráti navždy alebo ako blízko je od priateľstva k nenávisti.
Kvalitnou slovnou a situačnou komédiou je známe divadlo KĽUD z Kladzian, ktoré prišlo do Košíc priblížiť. ako vyzerá „Laska po vichodňarski“. Amatérski herci pripravili fantastický kabaretný program plný scén a gagov s motívom lásky, ako inak – vo východniarskom nárečí. V programe uviedli scénky „Ľubi – neľubi“, inšpirované ľudovým divadlom, „Taňec padlych Amorov“, „Vichodňarski jazikovi oblačok“, „Vichodňarsku pred a pomanželsku poradňu“, „Taňec akvabeloch na suchu“ a veľa iného v prvotriednom prevedení hercov divadla KĽUD – „divadla, chtore stoji za šmich“.
S prvou hrou pre dospelých sa divákom predstavilo Bardejovské divadlo. Česko-slovenská komédia o Slovákoch žijúcich v Prahe Ci hutorim, ty vole! humorným spôsobom zobrazuje život ľudí, ktorí odišli za prácou do zahraničia, kde si (ne)vytvárajú domov, (ne)prispôsobujú sa a (ne)strácajú svoju identitu „vychodňara“. Autor Inscenácie Jozef Jenčo pracuje s východoslovenským dialektom. To, že umiestnil postavy do nie tak vzdialeného zahraničia – do Prahy, otvára aj ďalšiu tému. Existencia Československa naše krajiny stále spája a zároveň rozdeľuje.
Neprofesionálni divadelníci na Festivale amatérskych divadiel v Košiciach sa predstavili s pestrou paletou žánrov. Divadlo Na skok z Raslavíc prišlo s divadelným spracovaním slovenskej klasickej drámy Matka. Divadlo P. A. z Výmenníka Brigádnická sa predviedla s netradičnou jednoaktovkou Terapia tmou. S antickou bájkou Perzeus zavítalo na festival Divadlo z krabice. S dvoma hrami sa prezentovalo domáce Divadlo nad vecou. Prvou bola veselohra Pomáhaj a chráň, druhou Chamtivosť sa nevypláca. Divadlo pri fontáne z Michaloviec uviedlo hru Kde je Geli? Tri dvadsaťminútové hry Kráska a zviera, Zvonár z Dómu sv. Alžbety a Milionár uviedlo divadlo Hopi hope. Divadlo Actor Košice prispelo do programu hrou Mínus dvaja a Košické otvorené divadlo KOD ponúklo hru 100 hodín do zatmenia .
Herci divadla KĽUD sa zahrali na „pisočku, co še sipe furt inakši…“ Inscenácia Pisočok priniesla príbeh dvoch rodín z východu, ktoré sa prvý raz stretli na pieskovisku pri „vartovaní“ svojho vnúčika v Bratislave, kde ich deti spolu „nadivoko“ žijú. Konečne sa rozhodli, že sa aj zoberú… Komédia poukazuje na kontrast mestského a dedinského prostredia, tradičného vs. liberálneho zmýšľania. Ich predstavenia, ktoré vychádzajú z prostredia vidieka alebo malomesta sú typické tým, že sú vo východoslovenskom dialekte a každé z nich je autorské. V dialekte sú herci prirodzenejší a autentickejší.
Inscenáciou Pred západom slnka, ktorá bola hereckou symfóniou hlavných predstaviteľov, obohatilo program festivalu Višegrádske dni Slovenské národné divadlo. Predstavenie je adaptáciou naturalistickej divadelnej hry Pred východom slnka, ktorú napísal držiteľ Nobelovej ceny za literatúru Gerhard Hauptmann. Rozporuplnú hlavnú úlohu si s mladíckym espritom zahral Martin Huba, ktorý exceloval najmä v záverečnej scéne šialenstva, kedy sa vysnívaný svet jeho postavy zrúti v dôsledku nekompromisného angažovania sa potomkov.
Počas dvoch večerov si mohli diváci pozrieť inscenáciu „Majster a Margaréta“, ktorá nadväzuje na najúspešnejšie tituly divadelného zoskupenia Teatro Tatro. Po „Bianke Braselli, dáme s dvoma hlavami“ zdedila atmosféru starého magického panoptika, v ktorom je všetko možné a rozvinula sa do veľkého „cirkusu Moskva“. Po „Prorokovi Iľjovi“ zase tému blížiaceho sa konca sveta. Svoj cirkusový stan si divadelníci postavili Kasárňach/Kulturparku. Ambíciou bolo posunúť „obyčajné“ rozprávanie „prostého“ príbehu ešte hlbšie do metaforického sveta mágie a sna. Zážitok umocnil aj netradičný priestor šapita, ktoré sa stalo laboratóriom, kde sa hľadajú odpovede na odveké otázky trápiace ľudstvo…
Kto sa chcel smiať mohol prísť na niektoré alebo všetky Stand Up Comedy. Vystúpení bolo za posledných sedem rokov hodne. Nikto netušil, s čím prídu a vlastne to dopredu nevedeli ani samotní účinkujúci. Už či to boli Tri tvorivé tvory alebo iní „vtipálkovia“, vždy v inej zostave alebo opakujúce sa mená. Stále však prišli rozveseliť situačným humorom niečím, čo nenechalo divákov bez úsmevu. Na pódiu sa vystriedali komici zo Silných rečí Michael Szatmary, Samo Trnka, Dano Čistý, Tomáš Hudák, Simona, Milan Sedliak, Pavol Seriš, Jakub Lužina, Gabriel Žifčák, Matej Adámy, Juraj „Šoko“ Tabaček, Lukáš „Pucho“ Púchovský a Stanislav „Stanley“ Staško,
Na doskách, ktoré znamenajú svet. sa predviedli na Festivale amatérskych divadiel pred verejnosťou i porotou domáci herci, ale aj hosťujúce amatérske súbory. Teatro Sapiens sa o priazeň uchádzalo s hrou Denník Anny Frankovej, Theatro Boco ponúklo humorné predstavenie Figuranti, Divadlo nad vecou uviedlo Grófky, s inscenáciou Uterus sa predstavilo Divadlo P. A., nitriansky DS Slúchadlo ponúkol obecenstvu predstavenie My deti zo stanice ZOO. Divadelný súbor J. G. Tajovského z Jakloviec prispel do programu hrou Posledný súd. Divadlo KOD odohralo predstavenie Zatiaľ bez vhodného názvu a posledným kúskom do festivalovej mozaiky prispelo divadlo Hopi hope muzikálom Emilyna ruža.
Košice boli už po dvanásty raz divadelnou scénou strednej Európy. Na festival zavítali renomované divadelné súbory zo Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska, ktoré uviedli deväť predstavení na rôznych miestach. Okrem Historickej budovy ŠD Košice, Divadla Thália, Bábkového divadla Košice aj v Kasárňach/Kulturparku, kde sa s produkciou Ghost/Prízrak predstavilo Štúdio tanca Banská Bystrica a s monodrámou Davida Zábranského Herec a stolár Mayer hovorí o stave svojej domoviny vystúpili herci Studia hrdinů z Prahy.
Sólisti špičkových svetových tanečných telies priniesli do Košíc noblesu a ladnosť. Predstavili sa galavečere CHOREA GALA v rámci medzinárodného festivalu moderného baletu CHOREA 2018. Po prvý raz na Slovensku vystúpili National Ballet of Canada, Balletto di Milano či portugalský národný balet Compania National de Bailando. Predstavil sa tiež Ján Špoták, špičkový slovenský tanečník, ktorý vyrastal v Slovenskom divadle tanca. V súčasnosti pôsobí ako sólista GöteborgOperans Danskompani vo Švédsku. CHOREA dostala na jedno pódium sólistov baletov národných divadiel z Českej republiky, Poľska a Slovinska a predstavili sa aj dve domáce telesá – Štátne divadlo Košice a Slovenské divadlo tanca.
Zažila umelecký triumf, prudký pád na dno a po dvadsiatich rokoch aj opätovný návrat na výslnie. Životný príbeh speváčky Marty Kubišovej priblížilo dynamické predstavenie Kabaret Normalizácia alebo Modlitba pre Martu. Inscenácia, ktorá vznikla pri príležitosti štyridsiateho výročia podpísania Charty 77, v sebe spájala činohru so živou hudbou, priblížila obdobie 60. – 80. rokov v Československu. Podala obraz kontroverznej doby a neľahkých osudov umelcov, ktorí mali odvahu vzoprieť sa režimu.
Košické otvorené divadlo KOD uviedlo reprízu hry Zatiaľ bez vhodného názvu v réžii Dušana Bajina podľa drámy W. Matrosimoneho Like tottally weird. Odpoveď na otázku, či je film a televízia skutočným svetom, nepoznajú ani ich tvorcovia, až kým sa nestretnú s mladými dievčatami, ktoré si chcú vyskúšať neobyčajný život hrdinov strieborného plátna. Americký dramatik talianskeho pôvodu sa venuje divadlu aj filmovej a televíznej tvorbe, jeho hry sa s úspechom hrávajú po celom svete a je držiteľom Zlatého glóbusu za televízny mini seriál Sinatra. Túto hru napísal na ceste lietadlom medzi Los Angeles a Seattlom doslova na jeden dych.
Veľkú komédiu o malých problémoch Írska kliatba uviedlo bratislavské divadlo Aréna v Kunsthalle/Hale umenia so skvelým hereckým obsadením. Braňo Deák stvárnil Ricka Baldwina, Ján Jackuliak Josepha Flahertyho, Marek Majeský Stephena Fitzgeralda, Martin Mňahončák Kevina Shaunessyho a Juraj Loj Keirana Rileyho. Diváci videli príbeh piatich mužov, ktorých životné osudy poznačil „chúlostivý“ fyzický hendikep. Každý týždeň sa stretávajú, aby sa rozprávali o tom, čo ich najviac trápi. Všetci bojujú s rovnakým komplexom malého prirodzenia. Casella prináša podobenstvo o „vyvolenom“ írskom národe, ktorého mužskí príslušníci trpia tzv. írskou kliatbou, t. j. nedostatočnou veľkosťou mužskej pýchy.
S „Čínskym maharadžom“ a s horolezcami vystúpili diváci na vrcholy hôr. Tento zážitok im sprostredkovalo divadlo Kontra zo Spišskej Novej Vsi. Scénická verzia knihy Wojteka Kurtyku je nezvyčajný horolezecký thriller ikony svetového himalájizmu, magický a filozofický príbeh o prekonaní samého seba, zachytávajúci hypnotizujúci svet Džemu, Číslice, Krey, Magickej pumpy, jašteričky zvanej Geko… V predstavení účinkovali okrem herca Petra Čižmára aj vynikajúci slovenskí horolezci Michal Sabovčík, Adam Brodanský a Jozef Šiška. Čínsky Maharadža opisuje prípravy na výstup bez istenia (free solo) v ceste na 30 m vysokú skalnú platňu v Bolechovickej doline.
Najväčší český nezávislý profesionálny tanečný súbor Pražský komorný balet predstavil košickému publiku Metafory tanca v troch choreografiách od štyroch súčasných autorov – Aleksandry Dziurosz, Hany Litterovej, Anny Štěrbovej a Žiga Jereba. Spája ich slovanský pôvod a snaha o divácky zrozumiteľné dielo, kde hlavnú úlohu hrá tanec. Témou večera bolo ľudské chovanie s jeho svetlými i temnými stránkami. Začiatky tohto baletného formátu siahajú do roku 1964, kedy Luboš Ogoun, Pavel Šmok a Vladimír Vašut založili pôvodné Studio Balet Praha. Na jeho ideu nadviazal choreograf Pavel Šmok v roku 1975 a založil súčasný baletný súbor.
Po úspešnom autorskom predstavení „Kam chodí Oscar Wilde na večeru“ prišiel kultový režisér Karol Vosátko s ďalšou komédiou „Apokalypsa“, ktorá je jeho voľným pokračovaním. Je to paródiou na nízke žánre, na „béčkové“ katastrofické filmy. Barbora (Daniela Mackovičová), Marcel (Štefan Martinovič), Eva (Michaela Čobejová), ako aj chatár Steve (Lukáš Dóza) nejakým zázrakom ostali asi ako jediní, čo prežili koniec sveta 21. 12. 2012. Keď ste boli na predstavení, už viete, ako vydržali spolu uväznení v malých priestoroch, skoro bez jedla a bez elektriny, či ich vysielanie signálu prípadným mimozemšťanom bolo úspešné, ako dopadol večer karaoke alebo módna prehliadka.
S ľahkou situačnou komédiou Grófky, okorenenou štipkou pikantných okamihov a tém, prišlo medzi divákov Divadlo nad vecou. Hry režiséra Michala Maguru sú charakteristické svojským vtipom a zmyslom pre humor. Pri hre Grófky mu bola predlohou skutočná grófka, s ktorou sa osobne stretol. Dej hry sa odohráva v malom hoteli Ružový púčik, kam sa vyberie grófkin syn, aby strávil niekoľko dní so svojou snúbenicou. Jeho matka sa tam ubytuje tiež. Koná sa tam aj konkurz na miesto striptérky. Situácia sa začne zamotávať, keď si titul „grófka“ začnú privlastňovať aj uchádzačky o prácu.
Monodráma nemeckého spisovateľa a dramatika Patricka Süskinda Kontrabas je slovenskej divadelnej verejnosti známa predovšetkým vďaka veľmi úspešnému naštudovaniu v Štúdiu L+S v hlavnej úlohe s Martinom Hubom. Táto inscenácia sa od svojej premiéry v roku 1988 hrala neuveriteľných 24 divadelných sezón. Nový pohľad na slávny Süskindov text ponúklo Slovenské komorné divadlo v Martine, ktoré ju naštudovalo v réžii Romana Poláka. Je divadelným predstavením i koncertom zároveň, stretnutím generácií, otca so synom, človeka s minulosťou, so sebou samým.
Profesionálne divadlo Kontra zo Spišskej Novej Vsi odohralo v Kulturparku vzrušujúcou divadelnú hru Macbeth. Hypnotizujúce predstavenie ohromuje vždy silou. Ocenené bolo na festivale Wrostja cenou mesta Vroclav. Hralo sa na mnohých zahraničných festivaloch, aj v svetoznámych Gardzieniciach. Macbeth – štúdia zločinu, Macbeth alebo túžba po moci, Macbeth – účel svätí prostriedky, Macbeth – tragédia svedomia… Macbeth je jednou z najznámejších tragédií najväčšieho dramatika všetkých čias Viliama Shakespeara. Je príbehom statočného vojaka a skutočného vlastenca, oddaného svojmu kráľovi, ktorý sa pod vplyvom lákavých vízií rozhodne zavraždiť svojho vládcu Duncana a prevezme trón.
Herci z Divadla nad vecou odhalili skutočnú tvár zamilovaných poetov vo veselohre Never básnikom. Básnikom sa nedá veriť. Alebo áno? To je hlavnou dilemou inscenácie z pera Michala Maguru, ktorú divadlo uviedlo už viackrát. Romantická komédia je o zauzlených medziľudských vzťahoch plná nečakaných zvratov a vtipných situácií. Objavuje sa v nej viacero dominantných postáv. Sebavedomý päťdesiatnik si vždy zoberie všetko, po čom túži. Hlavne ženy, ale nikdy žiadnu nemilovať. Jeho sluha je podobného názoru, avšak trpí nedostatkom peňazí. Srdcia mladých neskúsených dievčat si získava veršami.
Profesionálne Mestské divadlo Actores z Rožňavy mierilo na publikum „tridsať deviatkou“. Teplotu v parku zvýšilo na 39 stupňov. S týmto titulom prišlo na festival Leto v parku. S broadwayským hitom divákov dostali do varu iba štyria herci, ktorí zahrali až 30 postáv. Herečka Ivana Krajňáková stvárnila tri charakterovo odlišné ženy. Ústredná postava Róbert Kobezda zastal iba svoj post a dvojica hercov Atila Bocsárszki ml. a Jozef Komiňák a. h. sa museli postaviť do roly 26 osôb. Svoju identitu menili čapicami a v sekunde sa dokázali zmeniť z policajtov na gangstrov či z aristokratov na sedliakov.
Kam chodí Oscar Wilde na večeru sa mohli diváci dozvedieť z komédie z dielne režiséra Karola Vosátka v podaní hercov Michaely Čobejovej, Daniely Mackovičovej, Štefana Martinoviča a Daniela Dózu z Ateliéru Babylon. Je to príbeh o rodine, matke Eve a jej dvoch zvláštnych deťoch – Marcelovi a Barbore. Rodina sa vyberie na chatu, aby prečkala koniec sveta. Tam stretne chatára Štefana, prezývaného „Steve“, ktorý svoju prácu neznáša. Z letargie ho vytrhne až táto bizarná rodinka a nuda sa zmení na absurdné spolužitie štyroch ľudí, ktorí si medzi sebou riešia rôzne, doteraz nepomenované traumy a krivdy.
Košickému publiku nie je divadlo Kontra neznámym hereckým zoskupením. Na divadelných doskách sa prezentuje predstaveniami, ktoré inde neuvidíte a bavia ľudí na Brodway či West Ende. ale aj v iných metropolách Európy. Tri dni boli vyhradené hercom zo Spiša. Predstavili sa s jednou z najlepších svetových komédií od Marie Jones Kamene vo vreckách. Nasledujúci večer patrilo javisko vražedne smiešnej komédii o írskych teroristoch Poručík z Inishmore. S divákmi sa divadelníci rozlúčili s divadelnou adaptáciou podľa románu Susan Hill Žena v čiernom. Tak ako vždy, Kontra aj tentoraz žala ovácie.
Video opera pre dvoch sólistov Oko za oko priblížila príbeh podnikavého vojaka v civile. Jej autormi sú Miroslav Tóth a Marek Kundlák, ktorí ju prišli premiérovo uviesť v Košiciach. Voľne nadväzuje na operu Zub za zub, ktorá sa venovala téme invázie cynického mestského človeka do kultúrno-historického priestoru malého mesta Banská Štiavnica a jeho arogantnému pretváraniu a prisvojovaniu. Dej sa presunul na východ Slovenska, do Humenného. Príbeh priblížil v audio nahrávke Marek Kundlák, ktorý si zahral hlavnú úlohu. Operné dielu pracuje s multimediálnymi prvkami – video, javiskový prejav a živá hudba.
V krajine vychádzajúceho slnka má bábkoherectvo dlhoročnú tradíciu. Kúsok z tohto umenia predviedol Hiroshi Hori v predstavení Tanec s bábkou. Z ďalekého Japonska k nám preniesol príbeh o princovi Gendžiovi, o Akaši, diváci mohli snívať veterný sen, na plátne sa plavila loď s princom, mohli vidieť prehliadku 12-vrstvových kimon, legendu o dračom kráľovi a nechýbala ani dievčina Júgao. Zakladateľ nového bábkohereckého žánru Ningjómai Hiroshi Hori začal s výrobou vlastných bábok už počas štúdií.
Festival KEX (Košické dni experimentálneho divadla a pohybu) bol príležitosťou spoznať už známe i nové tváre a predstavenia, ktoré spríjemnili návštevníkom jesenné dni. Na pódiu sa predviedli umelci z Divadla Pôtoň s inscenáciou Žena ako žena, Divadlo Elledanse s performance vo forme dialógu živej javiskovej akcie a videí z kanálu YouTube YouMake ReMake. Tretí deň patril hercom divadla Teatr Novogo Fronta z Českej republiky, ktoré prišlo s hudobno-tanečným predstavením Too Close to the Sun. Združenie bees-R uviedlo multižánrové multimediálne predstavenie Skúmanie javov, ktoré sa zaoberá otázkou preciťovania fenoménov cez prepojenie tanca, hudby, poézie a živých vizuálov.
Milovníci divadelného umenia si na Festivale divadiel strednej Európy prišli na svoje. Počas piatich dní diváci videli pouličné predstavenie, tanečné a hudobné divadlo, ale aj činohru v podaní divadelných súborov z Maďarska, Česka, Poľska, Slovenska, ale aj z Talianska. V Kasárňach/Kulturparku sa odohralo divadelné predstavenie Krajina nepokosených lúk v podaní hercov Divadla Pôtoň. Inscenácia je metaforickou správou o Slovensku a Slovákoch. Prazvláštne jazykové obrazy odkazujú na formovanie slovenského národa, na budovanie vlastnej identity, na vzťah k pôde, k územiu, k domovu, k tradíciám, ale sú aj o našom vykročení z priemernosti, o xenofóbii a o nespočetných migračných vlnách smerom na západ.
O tom, že aj málo hercov dokáže zahrať veľké divadlo sa mohli návštevníci presvedčiť na podujatí Leto divadla Kontra, počas ktorého si mohli pozrieť päť výnimočných hier. Žena v čiernom, Hamlet, Kamene vo vreckách a Macbeth sú zaradené v stovke najúspešnejších divadelných hier všetkých čias, komédia Nenávidím získala na Kremnických gagoch 2013 cenu Objav roka. To sú tituly, ktoré možno vidieť aj stokrát a vždy v inom prevedení a nikdy diváka neomrzia. S nimi sa herci Divadla Kontra predstavili už v Edinburghu, Bristole, Prahe, Varšave a Lubline a všade s veľkým úspechom.
O brutálnej satire, o samote, kríze morálky, hodnôt a vzťahov v spoločnosti bolo predstavenie SOLITUDO v podaní trnavského divadla DISK, ktoré sa predstavilo košickému publiku. Odohralo príbeh v naštudovaní mladých hercov súboru, ktorý sa pokúsil spoznať a zmapovať situáciu, v ktorej sa človek často ocitá – samotu. Pre niekoho je bolesťou, pre niekoho vykúpením. Sám môže byť človek na opustenom ostrove, ale aj uprostred ľudí. Samota môže spôsobiť psychickú traumu, ale aj regenerovať vnútro človeka. Rôzne pohľady na samotu herci vyjadrili dynamickými výstupmi, veľmi často s komickým až groteskným akcentom.
S reprízou tragikomickej inscenácie Tri pobavilo publikum košické divadlo NEON. Dej sa odohráva v jednom dome, v troch časových obdobiach a jeho hlavnými hrdinkami sú tri ženy z jednej rodiny, z ktorých každá chce žiť život podľa vlastných pravidiel a túžob. Námet divadelnej hry, v ktorej nechýbajú miestami až absurdné situácie, má reálny základ. Mozaikovitý príbeh prababky, babky a vnučky nemá za cieľ presne zdokumentovať historické udalosti minulého a terajšieho storočia, ale skôr poskytnúť individuálny pohľad na vec prostredníctvom situačných výsekov zo života bežného a historicky „nepodstatného“ jedinca.
