Jamashita spustil pianom svoje príznačné jazzové zemetrasenie

Legendárny japonský jazzový klavirista Josuke Yamashita poctil svojou návštevou aj Slovensko a spolu s duom Lotus Position, ktoré tvorí hráč na tradičný japonský dychový nástroj šakuhači Akihito Obama a hráč na perkusie Akira Horikoshi, predviedol svoje umenie košickému publiku. Tak, ako sa očakávalo, hudobný „búrlivak“ nezostal nič dlžný svojej povesti neskroteného pianistu a doslova demoloval koncertnú sálu Kasární/Kulturparku. Japonci ponúkli publiku nevšedný koncert, ktorý zladil jedinečné improvizačné schopnosti Yamashitu s osobitou charakteristikou japonskej tradičnej hudby.

2015_02_18_yam_lotus_postion_008

V momente, keď sa na pódiu objavili traja skvelí hudobníci, búrali sa hranice všetkých predstáv o tom, do akých vyšších dimenzií hudby nás  ešte môžu preniesť skutoční majstri svojich nástrojov. Bolo to doslova a poslednej noty japonské jazzové zemetrasenie a určite väčšina poslucháčov v preplnenej sále chvíľami zostala v presvedčení, že ďalej sa už ani ísť nedá. Každým okamihom však maestro presvedčil o opaku. Niekedy sa zdalo, že neutíchajúca riava zvukov klavíra, ktorá sa valila ako vodopád, ani nevychádza z tohto čarovného hudobného nástroja, ale prichádza z inej galaxie. Celá škála strún v útrobách piana bola napnutá do prasknutia a ani jedna nezostala bez chvenia. Všetko fungovalo na doraz i keď sa dalo občas pochybovať o tom, či takú záťaž vôbec vydrží.

Josuke Yamashita (1942) za svoju kariéru „zodral“ už klávesy nejedného piana, ktoré mu vždy „horia“ pod rukami. Ale to, čo z nich dokáže vydolovať, stojí naozaj za to a počuť ho hrať aspoň raz, je fascinujúcim zážitkom na celý život. Jedna z najvýznamnejších osobností japonského jazzu sa preslávila svojim osobitým nespútaným prejavom. Do povedomia verejnosti vstúpil aj svojim koncertom v plameňoch, rituálnym rozlúčením sa so svojim starým koncertným krídlom, ktoré naozaj zhorelo.  Vo famóznom a neskrotnom  hudobníkovi stále horí veľký plameň a bezodná energia a láska k hudbe dodnes. Vek sa na ňom nepodpisuje ani náznakom. Charizmatický muž jednoducho nestarne a má energie, ktorú mu dodáva klavír, na rozdávanie.

Prvé profesionálne hudobné skúsenosti začal zbierať už od konca 50. rokov, kedy sa po šesťročnom štúdiu huslí preorientoval  na klavír a v prvej polovici 60. rokov vyštudoval súkromné tokijské konzervatórium. Prvotné okúzlenie lyrickým prejavom amerického pianistu Billa Evansa pominulo vo chvíli, kedy celkom rozvoľnil svoju závislosť na tradičných jazzových formách a štruktúrach v prospech voľného toku improvizácie, typického pre free jazz. Ten sa mu stal hlavným vyjadrovacím prostriedkom po zvyšok kariéry.

Prvý vrchol jeho kariéry nastal po sformovaní tria s Akirom Sakatom na altsaxofón a Takeom Moriyamom na bicie. Neskôr v Spojených štátoch nadviazal kontakt s popredným avantgardným súborom The Art Ensemble of Chicago. Medzi ďalších amerických spolupracovníkov z prvej ligy amerického jazzu a avantgardnej hudby patrili Max Roach, Elvin Jones, Bill Laswell či Mal Waldron. V 80. rokoch zostavil New York Trio, ktorého členmi boli basista Cecil McBee a bubeník Pheeroan akLaff, ktoré príležitostne rozširoval na kvarteto slávny saxofonista Joe Lovano.

2015_02_18_yam_lotus_postion_013

„Spolupráca s Lotus Position netrvá dlho. Mojim cieľom dnes večer je, aby slovenské publikum porozumelo, ako sa k pianu hodí  tradičná hudba prezentovaná šakuhači. Piano má ohraničené možnosti tónov, ktoré dokáže vydať, ale šakuhači dokáže ísť za tieto hranice. Sám som zvedavý, ako sa dokáže skombinovať zvuk týchto dvoch hudobných nástrojov. Pre mňa je to vždy výzva. S Horikoshim som sa spoznal pred 25 rokmi. Bol som ním očarený. Bol to veľmi šikovný mladý človek a dozvedel som sa, že tvorí duo s Obamom.  Každý z týchto tradičných japonských hudobníkov má niečo špecifické, nástroje charakteristický zvuk, špeciálny výraz. Rozhodol som sa spojiť tieto nástroje a vyskúšať, ako sa budú dopĺňať. Som veľmi rád, že sa mi s Obamom podarilo spolupracovať, lebo milujem charakteristický zvuk šakuhači,  ktorý dokáže na tomto tradičnom hudobnom nástroji vytvoriť,“ prezradil Yosuke Yamashita, ktorý rád skúša nové veci, experimentuje a improvizuje.

Súlad medzi tromi hudobníkmi je zrejmý na každom z pódií, kde sa objavia. „Ja som strašne šťastný, že mi osud alebo náhoda umožnila spoznať tohto veľkého hudobníka a spolupracovať s ním. Je to pre mňa človek stále nových impulzov, nápadov a mám sa od neho veľa čo učiť,“ priznal bubeník Akira Horikoshi.

„Ja som mu veľmi  vďačný za to, že spolu hráme. Už keď som sa narodil, bol Yamashita super star v mojich očiach. Nikdy som si nepomyslel, že jedného dňa budem s takou veľkou  hviezdou chodiť  po svete a hrať s ňou na koncertoch. Neustále sa od neho učím,“ pridal sa tretí člen tímu Akihito Obama.

2015_02_18_yam_lotus_postion_003

Už po doznení prvej skladby na koncerte bolo zrejmé, že sedieť za pianom nie je v prípade japonského free-jazzmana ako relax namiesto popoludňajšieho spánku, ale vydržať až  do konca v plnom nasadení si vyžaduje naozaj dobrú kondíciu. Navyše ku hre nepotrebuje ani noty, pretože takmer celé skladby vychádzajú z jeho vnútra a koncerty sú postavené prevažne na improvizácii.  Ako je vôbec možné získať takú energiu, ktorá sa nemíňa ani po hodine či dvoch a s pribúdajúcim časom skôr odpadávajú od únavy diváci ako hudobník po osemdesiatke?

„Je to tým, že robím niečo, čo strašne milujem a dokážem sa na to maximálne sústrediť. To ma nabíja neuveriteľnou energiou. Najdôležitejší je pre mňa spánok. Cvičiť nechodím, lebo hra na piano je už samotná veľmi fyzicky namáhavá. Aj keď veľa cestujem , vždy musím rátať s časovým posunom.. Dobre spávam, a to je základ,“ ponúka recept na vitalitu hudobník. Pre päťdesiatnika bubeníka je najväčším života budičom samotné vystúpenie, počas ktorého sa síce vraj veľmi unaví, ale energia, ktorú zase získa z hry a od publika, mu stačí k tomu, aby sa cítil zdravo a plný elánu. Obamovi dobíja batérie nástroj šakuhači, ktorý nosí stále pri sebe. Ten ho unaví i znovu postaví na nohy.

Ako nám skvelý a veľký hudobník Yamashita prezradil, svoje sny si už všetky splnil. Po jeho koncerte môžeme povedať, že aj nám jeden splnil, pretože sme ho mohli počuť hrať. Je neuveriteľné, ako sa mu podarilo splniť to, o čom sme vlastne ani nesnívali.

Počas svojej doterajšej kariéry nahral Yamashita viac než 40 albumov v rôznych obsadeniach, priebežne vedie bigband, v ktorého prejave sa unikátne prepája swing s free jazzom, je tiež uznávaným spisovateľom a esejistom.

Pod rukami „búrliváka“ Yamashitu už nehoria klavíry a ani nevybuchujú bomby ako v jeho najslávnejšom klipe z roku 1972, ale traduje sa, že dokáže svoj nástroj počas vystúpenia takmer zdemolovať. Po tom, čo predviedol v Košiciach presvedčil, že v každom prípade musí niečo vydržať. Aj také malé japonské Yamashitove hudobné zemetrasenie. Maestro sa nezdá, ale koncertné sály sa z jeho hudby otriasajú v základoch, pretože jeho koncerty sú ohromujúce.

Kveta Podhorská, foto: Tomáš Bachura

Podujatie je spolufinancované z dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.