Mimoriadna informácia: Zrušené podujatie - Divadlo Na Sídlisku: Traja vlci a prasiatko

Ján Mathé modeloval svoje mesto monumentálnymi realizáciami

Ján Mathé modeloval svoje mesto monumentálnymi realizáciami

Veľkolepé priestory Kunsthalle/Haly umenia budú na takmer dva mesiace vyhradené pre tvorbu výnimočného a jedného z najvýraznejších slovenských sochárov. Ján Mathé (1922 – 2012) vytvoril veľa diel, ktoré sa nachádzajú na viacerých sídliskách v Košiciach. Medzi základné témy jeho tvorby patrí ľudský život, uvažovanie o jeho zrode, hodnote a ochrane. Vo svojom rodnom meste, kde celý život tvoril, zanechal hlbokú stopu. S jeho celoživotným dielom sa budú môcť návštevníci zoznámiť na výstave pod názvom Ján Mathé pre 21. storočie od 14. júla do 11. septembra.

Výber z retrospektívy v kurátorskej koncepcii Richarda Gregora, ktorý sa autorovej tvorbe venuje od roku 2001, sa sústreďuje na ťažiskové figurálne a abstraktné práce s dôrazom na moment prelomu, počas ktorého autor opúšťa klasické sochárske pozície, vytvárané ešte v duchu jeho pražských akademických štúdií (1945-1950) a prikláňa sa k biomorfnej abstrakcii, ktorou sa pripája k aktuálnemu sochárskemu dianiu v Európe. Zdôrazňuje to o autorovi Radislav Matuštík v monografickej publikácii o umelcovi.

„Osobitné miesto na výstave majú realizácie vo verejnom priestore mesta Košice. Mapujeme pôvodný i aktuálny stav osadených sôch, aby sme ukázali, aké zmeny pozície, dôrazu i samotného vnímania umeleckého diela v exteriéroch počas uplynulého polstoročia nastali. Prezentujeme tiež veľké množstvo sprievodných kresieb – ich dokumentáciu v posledných rokoch podrobne archívne a knižne spracovala Gabriela Marhevská. Netvoria len apendix trojrozmerných objektov Mathého tvorby, ale v mnohom disponujú vlastnou integritou a ukazujú vývoj jeho uvažovania v realizovaných i nerealizovaných prácach,“ približuje výstavu kurátor.

Ako dodal, dosiaľ v modernistických retrospektívach spravidla volili formálny kľúč predstavenia Mathého tvorby, jeho tvorbou v tejto výstave ho však uplatňujú iba čiastočne. Napríklad v komplexnom poukázaní na tvarovú genézu vrcholného cyklu sôch Plod života alebo v sústredení monumentálnych prác v centrálnej výstavnej sále. Okrem toho vytvárajú jednotlivé kapitoly výstavy tematicky, v snahe mapovať odhalené alebo skryté autorské pohnútky, sústreďujúc sa na pocity, ako sú túžba, smútok či radosť, ktoré sa ako hlavné motívy vinú celou autorovou introvertnou a neobyčajne sústredenou tvorbou. Konštelácie, ktoré takto vznikajú, idú ahistoricky cez rôzne obdobia, neviažu sa výhradne k niektorej z dekád jeho práce. Ukazujú typickú vlastnosť moderného sochárstva, keď sa autor mnohonásobne a často po rokoch vracia k predchádzajúcim témam i formám v snahe o neustále prehodnocovanie a aktualizovanie dosiahnutého výkonu.

„Mnohé z košického verejného priestoru identifikujeme vďaka dielam Jána Mathého, jeho figurálne i abstraktné sochy k mestu nerozlučne patria. Ich univerzálna hodnota sa ukazuje už v skutočnosti, že viaceré boli osadené v čase socialistickej normalizácie – medzi nimi dokonca abstraktné sochy s mariánskou tematikou. Preto má veľký význam vrátiť sa a prehodnocovať  uvažovanie o jeho tvorbe z najrôznejších možných pohľadov, keďže nehovoríme len o autorovi solitérovi, o sochárovi, ktorý ako jeden z prvých u nás dospel k abstraktnému prejavu a ktorého tvorba (nielen) preto patrí do kontextu európskych dejín, ale tiež o umelcovi, ktorého tvorba po desaťročia formuje miestnu a individuálnu identitu mesta a obyvateľov Košíc,“ hovorí Richard Gregor.

Ján Mathé študoval na pražskej Akadémii výtvarných umení u Otakara Španiela. Po februári 1948, keďže sa nestotožnil s materialistickou filozofiou a v Prahe udržiaval kontakty s vedúcimi osobnosťami katolícky orientovanej akademickej elity, hrozila mu perzekúcia, ktorej návratom do Košíc unikol len o vlások .Tu naďalej pôsobil, avšak sa vedome vyhýbal účasti na pomníkových projektoch, oslavujúcich komunistický režim. Z toho dôvodu bol neprávom vyraďovaný z oficiálneho sledu slovenského sochárstva. Mathé odolával vonkajšiemu tlaku a nekompromisnosťou svojho umeleckého postoja sledoval svoj osobitý výtvarný program. Realistické, neskôr štylizované plastiky rozvíjal do abstraktných foriem post kubistickej nonfigurácie, motivovanej zrodom života, bolesti a nádeje ako nosného umeleckého posolstva.

Ďalšie články