Jeden slovenský príbeh s adresou Jakubany

Otvorením  výstavy Jeden slovenský príbeh v budove Bravo Kasární/Kulturparku sa v pondelok večer v Košiciach začal festival Bazzart, ktorý potrvá do 14. septembra. Vyvrcholí Dizajn marketom pri Urbanovej veži. Prvý festivalový deň priniesol netradičnú výstavu, plnú tradícií. Interaktívna expozícia, oživujúca minulosť a jej prepojenie na súčasnú umeleckú a dizajnérsku scénu na Slovensku, v sebe spája rodinný príbeh, založený na histórii tradičných folklórnych prvkov, ktorým sa napája na súčasný vizuálny jazyk. Ide o jedinečné spojenie histórie a súčasnosti.

IMG_4806

Každá krajina je plná príbehov, väčších i menších rodinných i národných, veselých, aj smutných. Príbehy ktoré nám kedysi rozprávali naši starí rodičia, pomaly zapadajú prachom a my strácame to nevšedné bohatstvo, ktoré je v nich ukryté. Čarovné žblnkanie potoka, spev vtákov namiesto budíka, tieň z koruny stromov ako slnečník, veniec lúčnych kvetov vo vlasoch, čerstvé vajíčka od sliepok z dvora, vôňa čerstvo pokosenej trávy, kedysi bežná vec, dnes vzácnosť. Svet sa zmenil.

Jeden slovenský príbeh ukazuje všetko to krásne, čo nám naša tradícia a ľudová kultúra prináša. V spolupráci so súčasnými umelcami výstava dokazuje, ako sa spojila tradícia a súčasný dizajn, ľudová kultúra a súčasné umenie. Výstava návštevníkov prenesie do síce malej, ale na tradície bohatej dediny Jakubany, kde sa písali životné príbehy mnohých rodín. Do jednej z nich  môžeme nazrieť cez spomienky jednej z obyvateliek,  ktorá odkrýva prostredníctvom  výstavy  tajomstvá, zvyky a tradície niekoľkých pokolení.  Približujú ich súkromné fotografie a vzácne predmety, ktoré čas tak trochu poznačil, ale zanechal im patinu, ktorá je nesmiernym bohatstvom a svedectvom o tom, ako vtedy ľudia žili.

Aspoň na chvíľu sa môžeme preniesť do čias minulých a nazrieť do kuchyne jednej z mnohých slovenských rodín. Jej príbeh začali tancom rozprávať dievčatá z tanečného súboru Heebshe a vtiahli do atmosféry dediny performance „Čepčenie“. Všetko naokolo dýcha životom vidieka, nechýbajú balíky slamy, tráva a aj vzduch sa zdá iný. Človek si predstavuje, že je uprostred hospodárskeho dvora, kde plynie čas pomalšie a všetko je iné, pokojnejšie, krajšie, veselšie. V kúte sa točí kolovrátok, tak ako tanečnice roztáčajú kolotoč života našich predkov a ich zvyklosti a vracajú nás do minulosti, ktorá je aj vďaka zanietencom stále prítomnosťou.

„Jeden slovenský príbeh bol na začiatku iba pracovný názov výstavy. Cieľom tohto projektu bolo prepojiť tradíciu a ľudovú kultúru so súčasnosťou. Členka rodiny, o ktorej príbeh je, nám ukázala svoje tajomstvá z povaly, kde mala starožitné kroje, kolovrátky, úžasnú starú truhlicu, porozprávala nám rôzne detaily o svojich príbuzných a poskytla nám staré rodinné fotografie. Tak vznikla myšlienka sledovať iba jeden slovenský príbeh. Ľudová kultúra sa od kraja ku kraju odlišuje, či už dekórom, ornamentom, krojmi atď., tak sme nechceli miešať hrušky s jablkami a z pracovného názvu sa stal oficiálny. Príbeh iba jeden, ale typický. Výstava mapuje život jednej pani, do ktorého sú zapojené originálne veci, ktoré vlastnila a používala jej rodina. Jej osudy približujú  fotografie a spomienkový film, ktorý sme natáčali v jej rodnej obci Jakubany. Ústredná postava projektu sa veľmi aktívne zapájala do prípravy výstavy a je stálym hosťom vo Výmenníku Važecká, kde chodieva s vnučkami a pracuje na projekte Módny dizajn. Vlastní niekoľko krásnych originálnych krojov a niektoré časti sú z obdobia pred prvou svetovou vojnou, čo je naozaj veľká vzácnosť,“ povedala nám dramaturgička a kurátorka výstavy Jana Bučková.

Aby nebolo všetko staré, ale nadviazala na to aj súčasnosť, do expozície zapojili aj dizajnérov,  ktorých tvorba sa prepája na tradíciu alebo z nej čerpajú. Na výstave je aj porcelán, šperk či menšie objekty. Do projektu sa zapojili aj súčasní umelci. Beáta Kolbašovská rozanimovala staré rodinné fotografie, ktoré sa zo statickej 2D podoby dostali do pohyblivého 3D obrazu. Jakub Pišek dal do pohybu kolovrátky a oživil starú truhlicu. Hana Hutníková spolupracovala na rôznych etapách projektu, hlavne v rámci inštalácie a a tvorby celkového vizuálu a expozície výstavy. S Filipom Hudákom boli natáčať film v Jakubanoch.

„Celá výstava je poňatá veľmi intímne. Mapujeme konkrétny príbeh a veľa vecí sú spomienkovou záležitosťou. Staré fotografie sú rodinnou záležitosťou a zrazu sa zverejnili. Myslím, že sa nám  podarilo skĺbiť tradičné so súčasným. To, čo sme chceli docieliť, sme docielili. Výstava sleduje trojgeneračnú výmenu, čo dokumentuje aj film, zmapované sú životné etapy jednej rozvetvenej rodiny, čo bol náš zámer. Výsledný efekt nech posúdia návštevníci, ktorí si výstavu môžu pozrieť do 21. septembra, len počas pracovných dní, v čase od 11. do 18. hodiny,“ dodala J. Bučková.

 

foto: Maroš Simon

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.