JIŘÍ KOVANDA (ČR)

Jiří Kovadna, zdroj foto: archív Moravské galérie Brno

Jiří Kovadna, zdroj foto: archív Moravské galérie Brno

Jiří Kovanda patrí k najznámejším českým konceptuálnym umelcom súčasnosti. V sedemdesiatych rokoch bez znalosti zahraničného kontextu začal so svojimi akciami vo verejnom priestore za účasti len malej skupiny divákov.  Jeho práca vychádza z jeho osobného vzťahu k umeniu. Tvorí pomerne spontánne na základe nájdených materiálov, v reakciách na konkrétne situácie.

Na prelome 80. a 90. rokov koketuje v maľovaných obrazoch, kresbách a kolážach s novými postmodernými tézami. Vždy tak ale činí s ironickým odstupom, s pokorou a zvedavosťou. Svojimi ľudskými i tvorivými prístupmi ovplyvnil aj mladšie generácie umelcov, ktorí ho veľmi rešpektujú. Je medzinárodne uznávaný, vystavuje v prestížnych galériách na významných výstavách a jeho diela sú zastúpené v dôležitých zbierkach.

Narodil sa v roku 1953 v Prahe, kde žije a pracuje. K výtvarnému umeniu sa dostal v pätnástich rokoch, v relatívne slobodnejšej atmosfére konca 60. rokov. V polovici 70. rokov navštívil Poľsko, kde sa zoznámil s okruhom konceptuálnych umelcov a vďaka nim potom i s českými konceptualistami Petrom Štemberom, Karlom Millerom a Jánom Mlčochom.

Vznikajú prvé akcie a napriek ťažkým časom a politickému tlaku nie sú orientované politicky, ale zostávajú v polohe súkromných medziľudských vzťahov, často s minimálnym efektom. Od performance sa dostáva k inštaláciám, v ktorých sám seba ako aktéra performance nahrádza rôznymi materiálmi. Aj tieto inštalácie sú obmedzené vo výraze a často zostávajú nenápadné, nepostrehnuteľné a mizne z nich časový priebeh.

Podobne ako ostatní českí konceptuálni umelci i J. Kovanda začína od začiatku 80. rokov svoju konceptuálnu tvorbu obmedzovať. Na rozdiel od svojich druhov, ktorí sa sťahujú z umeleckej scény, on začína znovu maľovať ovplyvnený nástupom postmoderny. Z obdobia 1980 – 1985 pochádza množstvo obrazov maľovaných akrylom väčšinou na formát A2. Dôležitá bola pre umelca výstava v pražskom klube Futurum v roku 1984, kde číta pateticko-ironický text o svojej tvorbe. Označuje sa za nedeľného maliara, čo vyjadruje istú mieru oslobodenia od rehole maľby. V ďalších maliarskych dielach využíva svoje inštalačné skúsenosti a vkladá do maľby rôzne materiály a nájdené veci.
V roku 1995 sa zoznamuje s mladými umelcami – organizátormi Konfrontácií, na ktorých tiež vystavuje. Odklon od neoexpresionizmu nielen reflektuje, ale vďaka svojim konceptuálnym skúsenostiam aj aktívne ovplyvňuje. Okolo roku 1990 končí Kovandove eklektické obdobie a nastupuje obdobie inštalácií, využívajúcich všedné nenápadné veci, v ktorých umelec robí rovnaké nenápadné zásahy.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.