Július Hegyesy považuje čiernu kresbu za maľbu, hýriacu farbami

Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov východoslovenského výtvarného umenia druhej polovice minulého storočia Július Hegyesy  (1933) zaplní obrazmi od 27. augusta do 17. septembra výstavné priestory Kasární/Kulturparku. Výstava „Nová retrospektíva“ v budove Bravo ponúka spektrálny výber z tvorby košického výtvarníka. Napriek svojmu veku je stále tvorivo aktívny.

„Analyzovať jeho tvorbu znamená pochopiť jeho filozofiu a vzťah k svetu, z ktorého sa napokon zrodila jeho kresliarska reč, svedectvo o človeku na ceste za jednoduchosťou, harmóniou a pravdou. Svojou tvorbou zaujíma svojské, až endemitné miesto,“ uviedla kurátorka výstavy Zuzana Uhrinová Hegyesyová.

Julius Hegyesy_smallJúlius Hegyesy sa narodil v Hosťovciach nad Bodvou (1933), ale väčšinu života prežil v Košiciach. Už od detstva sa u neho prejavoval kresliarsky talent, čoho dôkazom bol aj jeho nezvyčajný úspech na prijímacích pohovoroch na pražskej akadémii, keď mal ešte len pätnásť rokov. Základy výtvarného vzdelania získal v kresliarskej škole u Ľudovíta Felda v Košiciach. Neskôr bol prijatý na bratislavskú Akadémiu výtvarného umenia, kde sa učil v ateliéroch popredných slovenských výtvarníkov (Peter Matejka, Vincent Hložník).  Štúdium ukončil v ateliéri krajinomaľby u Dezidera Millyho. Práve krajinomaľba má stále významné miesto v jeho tvorbe a vyznačuje sa autenticitou a zvláštnou expresívnou atmosférou. V jeho tvorbe majú stále a výrazné zastúpenie aj akty a portréty. Venuje sa predovšetkým komornej maľbe, kresbe, grafike a monumentálno-dekoratívnej tvorbe. Popri práci pedagóga robil výzdobu budov rôznymi mozaikami a nástennými maľbami.

Po skončení štúdia sa vrátil do Košíc. Učil na Ľudovej umeleckej škole. V roku 1964 ho prijali na Pedagogickú fakultu UPJŠ v Prešove, kde učil výtvarné umenie a zotrval tam až do odchodu do dôchodku. Kým v minulosti grafiky neboli v jeho prípade nosné, dnes sú preňho tým pravým spôsobom na sebarealizáciu. Popritom robí aj všeličo iné. Jeho veľkou vášňou je napríklad drôtovanie starých hlinených krčahov a kamienkov, z ktorých vyrába šperky.

Poctivá kresba, často uhlíkom, či rudkou je dominantnou časťou autorovho doterajšieho výtvarného snaženia.  Považuje ju za rovnocennú maľbe a čo je podľa neho na škodu, málokto ju vystavuje. V jeho tvorbe sa krajinomaľba prelína s výborne zvládnutými štúdiami ženských aktov, portrétov a svojských pohľadov na zákutia vidieckej architektúry. Viac kresliť ako používať iné výtvarné techniky ho prinútili okolnosti, keď učil na Prešovskej univerzite, ale určite to neľutuje. Tvrdí že obrázky vidí farebne, aj keď sú čierne.

Július Hegyesy patrí k silnej generácii východoslovenských výtvarníkov spolu s Alexandrom Eckerdtom či Jozefom Kornucikom. Do jeho tvorby môžeme nazrieť na výstave, ktorej vernisáž bude 27. augusta o 18:00 hod.

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.