Nevšednú kombináciu swingu, folku i world music pre gitaru, husle a akordeón ponúka na koncertoch pražské trio Nina Rosa, ktoré chystá vystúpenie v Košiciach počas Leta v Kulturparku. Konečne chce predstaviť svoj debutový album Discover. Ten síce uzrel svetlo sveta ešte v októbri 2019, ale z pochopiteľných dôvodov ho ešte hudobníci nestihli ani pokrstiť. O to viac sa tešia na stretnutie so svojimi fanúšikmi aj na Slovensku. Akustický koncert v Kasárňach/Kulturparku si budete môcť vypočuť pred kaviarňou Papa 22. júla 2021 o 19:00 hod.
Trio založila slovenská speváčka, huslistka a skladateľka Nina Marinová z Bratislavy, ktorej nevšedný, zamatovo zastretý hlas prekvapuje svojou hravosťou a ľahkosťou. Po kratších i dlhších cestách sa vrátila do Prahy a spolu s bývalými spolužiakmi z konzervatória, gitaristom Antonínom Dlapom a akordeonistom Michalom Mihokom založila kapelu. Pomenovala ju po svojej najväčšej fanúšičke – svojej babke. Aj keď sa na hudobnej scéne nepohybujú hudobníci až tak dlho, žnú úspechy. Okrem iného získali nomináciu na cenu Radio_Head Awards v kategórii objav roka v roku 2017 a za album Discover prišli hneď tri nominácie – Album roka, Debut roka a Singel roka.
V ich pesničkách cítiť lásku k hudbe a cestovaniu. Prelínajú sa v nich reálne i vymyslené jazyky spolu s reálnymi i vymyslenými štýlmi. Žánrovo kapela vychádza z jazz manouche, popu, tradičnej hudby z Kapverdských ostrovov a ďalších hudobných štýlov. Tvorba slovensko-českej formácie – to je nevšedná vynaliezavosť, zvukové experimenty a hudobná rozmanitosť. Pesničky vznikajú často na cestách, v novom prostredí, kde Nina čerpá inšpiráciu a kde ju ovplyvňujú vône, farby aj rozličné jazyky. Pobyt v karanténe nebol pre frontmanku kapely veľmi inšpiratívny, ale uvedomila si, že potrebuje hrať.
Nina má rada speváčky a spevákov, ktorých hlas je mnohovrstevný a má čo objavovať aj po niekoľkých (stých) počutiach. Momentálnym príkladom je Moses Sumney. Počas minulého roka sa vrátila k počúvaniu reggae. Zaujala ju jamajská speváčka Jah9 a jej nový album Note To Self, počúva veľa hudby z latinskej Ameriky – napríklad argentínsku kapelu Fémina alebo chillskú rapperku Annu Tijoux. Má rada francúzsko-konžskú speváčku Rebeccu M´Boungou. Minulý rok objavila skvelú psychedelickú japonskú kapelu Kikagaku Moyo.
Všetci traja členovia kapely ovládajú viac nástrojov. Nina hrá na albume aj na xylofón, Antonín na basu, bicie, perkusie a bendžo a Michal okrem akordeónu obsluhuje rôzne syntetizátory. Zaujímavosťou nepochybne je, že v skladbe Water hrá Nina napríklad na zips od mikiny a v Never Looking Back fúka akordeonista Michal do vody slamkou bublinky, čo vytvára dosť magický podklad. V skladbe Žuvenal tvorí sestra Niny Vierka hlavnú rytmickú linku ťukaním do termosky.
Hoci je hlavnou skladateľkou a textárkou ženská časť skupiny, so spoluautorstvom a aranžmánmi jej pomáhajú obaja spoluhráči. Pozoruhodné na ich tvorbe je to, že ide nielen o cestovanie naprieč rôznymi hudobnými štýlmi – od gipsy jazzu cez šansón až po reggae a elektroniku, ale aj rôznymi jazykmi. Najčastejšie znie angličtina, ale aj poľština, španielčina (Estrella) či francúzština (úvod skladby Žuvenal). Veľmi elektrický zvuk má napríklad skladba Jelly of Night.
Antonína Dlapu môžeme vidieť hrať v rôznych kapelách, ako sú Voilá!, Sisa Feher & Fehero Rocher, Originální Pražský Synkopický Orchestr, Prago Union či Chaozz. Okrem toho hrá vo vlastných jazzových projektoch Personal Highway a Anthony Dee a rád vyrába bláznivé elektronické mixy. Michal Mihok hráva takisto so speváčkou Zdenkou Trvalcovou v skupine Voilá! či v sprievodnej skupine Lucie Šoralovej, ale zároveň je členom progresívno-punkovej kapely První hoře, kde vystupuje pod pseudonymom Pan Klaun. Samotná líderka má za sebou hranie s kapelou Zrní, ale aj turné s Ivanou Mer, účinkovanie s baroko-jazzovým kvartetom Transitus Irregularis, prípadne s čisto dubovým projektom Dub Artillery alebo s akustickou „svadobnou kapelou“ Typical Stereo.
