Koncert pod názvom Sérialisme:  Bokes – Stravinskij odohrá rezidenčný súbor Kasární/Kulturparku Quasars Ensemble 8. decembra v koncertnej sále budovy Alfa v rámci 6. ročníka festivalu Quasars Ensemble & Košice. Venovaný je 70. výročiu narodenia slovenského hudobného skladateľa Vladimíra Bokesa. Na tomto podujatí bude komorné zoskupenie nielen hrať, ale  pokrstí aj svoje najnovšie CD. 
Seriálna hudba je tá, ktorá bude dominovať večeru a jej čelným predstaviteľom, ktorých diela sa budú hrať. Táto hudba využíva princíp série pre jednotlivé elementy hudby. Svoje korene má v logickom rozvinutí dvanásťtónovej techniky a v pokusoch o rozvinutie parametrického myslenia. Na tieto podnety nadviazala postwebernovská hudba začiatkom 50. rokov minulého storočia a hudba elektronická.

Predstaviteľmi kompozičnej techniky serializmu sú skladatelia, ktorých hudba bude znieť v podaní Quasars Ensemble pod dirigentskou taktovkou Ivana Buffu. Zaznejú skladby Vladimíra Bokesa Sexteto (1963) v premiére a Fúga pre 7 nástrojov, op. 87 (2012), ktoré sú ukážkou pestrej palety farieb, akými dokáže hýriť seriálna partitúra.  Od Igora  Stravinského si poslucháči vypočujú  L’Histoire du soldat/Príbeh vojaka (1918). Vystúpia tiež tanečníčka Stanislava Vlčeková a herec Michel de Maulne. Hrať budú Andrea Mosorjaková, flauta, Monika Csonka, hoboj, Martin Mosorjak , klarinet, Bálint Fábry, fagot, István Siket, trúbka, Péter Pálinkás, pozauna a Tamás Schlanger,  bicie nástroje, Diana Buffa, klavír, Peter Mosorjak, husle, Peter Zwiebel , viola, Ján Bogdan, violončelo, Marián Bujňák, kontrabas.

VLADIMÍR BOKES

Na koncerte sa budú prezentovať dve diela slovenského skladateľa, vysokoškolského pedagóga kompozície, organizátora hudobného života, profesora VŠMU a výraznej osobnosti slovenskej hudobnej kultúry z prelomu 20. a 21. storočia Vladimíra Bokesa. Na CD s názvom Symphonies nedávno vyšli jeho dve zásadné symfónie – Symfónia pre orchester č. 2, op. 24 a Symfónia pre orchester č. 3, op. 36. Obe diela spája umelecký zápas s minulým režimom a Bokesova skladateľská oduševnenosť.

Bokesovu tvorbu od začiatku ovplyvnila poetika Druhej viedenskej školy, dodekafónia a serializmus, ako aj technológie povojnovej avantgardy (Sequenza, 1965; Klavírne trio, 1967). Aj neskôr ostal verný racionálnym metódam kreovania hudobného materiálu. V hľadaní vlastnej cesty postupne dospel od polyrytmie, polymetrie až k aleatorike, pričom sa jednotiacim prvkom v jeho kompozíciách stal princíp zlatého rezu, Fibonacciho rad, ktorý aplikuje na horizontálny i vertikálny parameter hudobného diela (Nokturno, 1975; Spôsob ticha, 1977; Dobrý deň, Mr. Fibonacci, 1977; Koncert pre klavír a orchester, 1976). Absolútnu kontrolu a organizáciu kombinuje s princípmi aleatoriky (Línie pre 12 spevákov, 1978). Konfrontuje tak princípy prísnej organizácie s náhodnými operáciami.

Ťažisko Bokesovej tvorby spočíva v orchestrálnej a komornej tvorbe.  Jeho orientácia na technológie avantgardnej ‚západnej hudby‘ spôsobila, že verejné i rozhlasové predvádzanie jeho tvorby bolo v osemdesiatych rokoch zakázané.

IGOR STRAVINSKIJ

Do hudobného diania vstúpil na začiatku 20. storočia ako ruský avantgardný skladateľ, ale tiež aj ako vynikajúci dirigent. Bol generačným druhom Pabla Picassa, Maurica Ravela, Claude Debussyho a ruského avantgardného maliara Marca Chagalla. Jeho tvorba prešla niekoľkými zásadnými štýlovými premenami.

V slovanskom období prevzal a ďalej rozvíjal skladobné princípy ruského folklóru. V kompozíciách neoklasicistického obdobia ťažil zo starších hudobných slohov, najmä klasicizmu a baroka. Prijatie niektorých zásad seriálnej kompozície znamenalo v istom zmysle i dovŕšenie jeho predchádzajúcich snáh. Tri hlavné obdobia jeho umeleckého vývoja sa od seba príkro odlišujú tematicky, umeleckým zameraním i použitím rôznych kompozičných postupov.

Stravinskij bol veľmi plodný skladateľ – skomponoval vyše 120 skladieb všetkých hudobných foriem – opery, symfonické a baletné diela, oratória, kantáty, omše.

STANISLAVA VLČEKOVÁ

Nezávislá choreografka, tanečnica  a tanečný pedagóg Stanislava Vlčeková je absolventkou Konzervatória J. L. Bellu v Banskej Bystrici a Katedry tanečnej tvorby VŠMU v Bratislave, kde získala plnohodnotné, všestranné tanečné vzdelanie z techník klasického, ľudového a moderného tanca. Už počas štúdia spolupracovala s choreografkou Z. Hájkovou v profesionálnom tanečnom divadle Štúdio tanca v B. Bystrici, kde pôsobila ako interpret a tanečný pedagóg v technikách klasického a súčasného tanca.

V pedagogickej oblasti sa ako jedna z mála na Slovensku intenzívne venuje súčasnému tancu a technike tanca s partnerom. Zaujíma sa o možnosti pohybu chrbtice a o iniciácie jednotlivých častí tela, ktoré ho dostávajú do fyzických krajností a prekvapivých polôh na zemi.

MICHEL DE MAULNE

Už v detstve pri počúvaní rádia sa rozhodol venovať sa poézii a čítať verše velikánov: Françoisa Villona, Chateaubrianda, Huga… Vyštudoval však technický odbor na Diderotovej priemyselnej škole, no popritom sa venoval aj divadelným štúdiám na konzervatóriu umení a remesiel CAMOS a v Chaillot. Svoju kariéru začínal ako inžinier v oblasti jadrovej energetiky a zároveň sa venoval divadelnému umeniu v spoločnosti Lorca – Ramuz.

Michel de Maulne, riaditeľ Domu poézie Moliérovho divadla v Paríži a riaditeľ európskeho festivalu poézie Cap a l`Est v Banskej Štiavnici, absolvoval súkromný herecký kurz u Dullina a v Acteur Studio pod vedením Andreasa Voutsinasa. V roku 1974 založil divadelnú spoločnosť L` Athanor, ktorá realizovala produkcie zamerané na divadlo, hudbu a poéziu. Pod hlavičkou spoločnosti režíroval asi šesťdesiat inscenácií, ktoré sa hrali v rozličných francúzskych a svetových divadlách. Napríklad v 35 mestách USA, v Rusku, v Kórei, na Filipínach, v Južnej Amerike, Japonsku, Taiwane alebo v Číne. Pôsobil tiež ako riaditeľ vidieckeho divadla v Reims-Epernay (1986 – 1989). Na konte má viacero zahraničných réžií.

Podujatie je spolufinancované z dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.