Fantastická atmosféra a celé Košice na nohách. Košičania si nenechali ujsť príležitosť byť pri tom, keď sa nočné mesto zažne a svetlá rozžiaria ulice. V poradí piaty festival súčasného umenia Biela noc prilákal tisícky ľudí a nehovoriacich iba po slovensky, aby si mohli vychutnať to nádherné divadlo, ktoré pre nich pripravili zahraniční i domáci umelci. Bola to noc, počas ktorej sa snívali nádherné sny. A vlastne nesnívali, pretože to bola skutočnosť, ktorá svojou neopakovateľnou svetelnou krásou nadchýnala všetkých, čo v sobotňajší večer nezostali doma. Na každom rohu na nich čakalo 40 výnimočných diel a projektov od rôznych tvorcov.
Mesto žilo a nechceme byť neskromní, ale také plné nebolo už, ak vôbec, veľmi dávno. Davy tiahli z jedného miesta na druhé, aby videli naozaj všetko. Ľudia boli nadšení, veselí a šťastní z nových vnemov, ktoré im festival ponúkol. Nespali od najmenších ešte v kočiari až po tých skôr narodených. Centrum mesta sa hemžilo a v niektorých miestach sa naozaj nedalo dvojsmerne prejsť. Všetko svietilo, blikalo, menilo sa, očarovalo.
Už pri slávnostnom otváraní podujatia v Kunsthalle/Hale umenia nebolo jednoduché dostať sa do obrovských priestorov bývalej plavárne. Plní očakávania sa návštevníci predierali dovnútra, aby videli dielo, ktoré pre nich pripravila vôbec nie neznáma francúzska umelkyňa Elise Morin. Prekvapila už tretíkrát. Prvá ochutnávka s názvom WASTE LANDSCAPE vysoko prekročila očakávania o vysokej umeleckej hodnote kolosálnej inštalácie na 600 metroch štvorcových, vytvorenej zo 60-tisíc CD nosičov. Kopuly pripomínajúce mega bochníky sa trblietali vo vždy inom lome svetla a premieňali pomyselnú krajinu na trblietavú zem plnú odleskov a nádhery. Do toho všetkého znela hudba Ivana Buffu v podaní súboru Quasars Ensemble v netradičnom prevedení v spojení s elektronickou hudbou Jozefa Vlka, pripomínajúcou zvuky, ktoré vznikali pri manipulácii s cédečkami pri inštalácii diela. Vizuálne krásna a zaujímavá inštalácia bola pritom vlastne krajinou odpadu, ktorým sa naša zem zapĺňa. Nesie v sebe nielen umelecké, ale aj ekologické posolstvo jeho nevyhnutnej recyklácie.
Ľudia nabudení a očarení nevšedným dielom pokračovali v putovaní po nových a nových zážitkoch. Noc bola dlhá, ale stihnúť všetko, znamenalo mať dobrú kondíciu. Trasa bola dlhá ako maratónska trať a všade bolo čo obdivovať. Nebolo miesta, kde by niečo neupútalo. Uznávaný choreograf a novomedialista z Rakúska Klaus Obermaier doslova roztancoval historickú budovu Východoslovenského múzea Košice mappingom a zvukovou inštaláciou Dancing House a menil jej fasádu, ale do pohybu uviedol aj divákov. K múzeu dobehli aj maratónci s ďalším svetlom. Oheň vzbĺkol aj v maratónskom ohnisku a symbolicky odštartoval bežcov s posolstvom mieru v predvečer vytrvalostnej bežeckej súťaže, ktorá Košice preslavuje už 91 rokov. Košičania hostí privítali a ukázali, že sú úžasní a srdeční a pozdravili všetkých veľkým potleskom. Tak ako maratón i jeho iba päťročná odnož Biela noc už ku Košiciam neodmysliteľne patria.
Aká by to bola oslava noci bez veľkolepého ohňostroja. Grafička Zuzana Petrovičová a programátor Ondrej Makši pripravili interaktívnu projekciu FIREWORKS WITH ME pri Immaculate. Bola to pyrotechnická zábava bez pyrotechniky. Naprogramovať si ho mohli aj diváci. Ich kroky smerovali všetkými smermi, ale tiež k Miklušovej väznici. Išli pozrieť na svetelný mrak. Inštalácia CLOUD od kanadských umelcov Caitlind r. c. Brown & Wayne Garrett rozžiarila oči detí i dospelých, ktorí poťahovaním za šnúrku mohli meniť intenzitu svetla 6-tisíc žiaroviek, z ktorých bol mrak vytvorený. A veru nenechali nič na náhodu a dážď bol raz mierny, inokedy trvalejší.
V Dóme sv. Alžbety sa medzitým odohrávalo ďalšie prekvapenie – rozsvietenie site specific diela, svetelného nápisu BOH JE LÁSKA nad hlavným oltárom z neónových trubíc a do toho hudba na organe v podaní Mariána Čekovského. V Kasárňach/Kulturparku čakal na svojich obdivovateľov argentínsky umelec Rodrigo Pardo so svojim vertikálnym závesným divadlom FLAT. Po svojom zavesenom byte sa pohyboval v 90-stupňovom uhle a všetkým naokolo vyrážal dych svojimi krkolomnými kúskami. Všetko bolo naopak. Úžasné akrobatické, pol hodiny trvajúce, predstavenie zopakoval vo vzduchu trikrát. Pozrieť sa na umelcove „šialenstvo“ utekali deti rovno z rozprávkového sveta výstavy od Snehulienky.
Minúty a hodiny Bielej noci plynuli veľmi rýchlo. Videli sme, zažili sme ešte veľa. Opisovať všetko by bolo zbytočné. Veď to všetci a ľudí nebolo málo, videli na vlastné oči, zažili a vnímali po svojom. Očarujúce, okúzľujúce, nevšedné, ale fantastické boli všetky svetlá v tme. Umelecké diela, inštalácie, zvukové, audiovizuálne, divadelné, žánre rôzneho druhu. To všetko premenilo Košice na jednu obrovskú galériu moderného umenia, ktorú prišlo navštíviť množstvo ľudí. A keď ich organizátori očakávali v tomto roku 40-tisíc, určite sa sekli. Bolo ich isto viac a rekord padol. Svetlo zhaslo až keď sa k slovu prihlásil deň, ale v srdciach Košičanov, ktorí boli tak úžasní, zostane ešte dlho svietiť Biela noc. Bol to opäť jeden obrovský a nádherný zážitok poskladaný z umeleckých projektov, ktoré Košiciam priniesli svetlo a dobrý pocit z toho, čo umelci ponúkli. A treba povedať, že nasýtili každého.
Text: Kveta Podhorská
foto: Michal Vasil, Lena Jakubčáková, Nikolas Bernath, Erik Dudinsky, Dávid Hanko, Vladislav Toth
[nggallery id=182]
