Kunsthalle sa ponorila do farebných mydlových bublín umenia

Tri samostatné výstavy v Kunsthalle/Halle umenia, ktoré sa otvorili spoločnou vernisážou vo výstavných priestoroch, si budú môcť návštevníci pozrieť počas celého leta. Potrvajú do 16. augusta. Zastúpené sú tam tri dôležité médiá, a to sochárstvo- objekty Viktora Freša, maľba od Jiřího  Georga Dokoupila a Jána Vasilka a fotografia a video deviatich bratislavských umelcov.

Pozrite si reportáž z výstav v Kunsthalle/Hale umenia

Dominujúcou umeleckou osobnosťou je významný nemecko-český umelec európskeho formátu J. G. Dokoupil, ktorý na výtvarnú scénu vstúpil v 80. rokoch v silnej expresívnej vlne postmodernej maľby. Neskôr sa posunul do experimentátorskej polohy. Maľuje rôznymi spôsobmi.  Sú to desiatky maliarskych techník, ktoré vyvinul, či už je to maľba bičom, dymom, sadzami, banánom, pneumatikami …

„Na výstave môžeme vidieť monumentálny dekoratívny obraz, vytvorený mydlovými bublinami s pridaním pigmentu, ktorý má rozmery  6×10 metrov a dotvára prostredie pre objekty Viktora Freša. Predstavujeme poslednú vec zo série, ktorú robil v Berlíne. Dielo pôsobí monumentálne z diaľky, ale aj zblízka,“ hovorí kurátor Vladimír Beskid.

Viktor Frešo pripravil sériu objektov špeciálne pre tento priestor a  priniesol do Košíc tiež rozmerné objekty, ktoré sú na hranici akceptovateľnosti skulptúry. Podľa kurátora je to taká radikálna podoba. Na jednej strane silná kombinácia materiálov a techník – hrdzavých železných rúrok, zverákov, plechov  v minimalistickej podobe v konfrontácii k hliníkovým konštrukciám, vylešteným chrómovým  pozíciám, na druhej strane je tam ešte pozícia pohrávania sa – robotnícky zverák, stôl, s rúrkou a na celej stojí hi-tech technológia používaná pri veľkých rockových koncertoch, doplnená reflektorom.  Z inštalácie cítiť zázemie autora, ktorý je z muzikantskej rodiny a sám hrá v kapele Kosa z nosa. Preto sú na výstave reproduktory, gitary, stojany na činely držia dva hrdzavejúce plechy. Všetko dopĺňajú dva nefunkčné výťahy. Je to prvok, ktorý sa pohybuje vertikálne, ale vystavené majú prirobené kolieska a pohybujú sa horizontálne, čo v sebe skrýva iróniu.

Spoločnou realizáciou je text, ktorý hovorí, že Roman Ondak ist der beste slowakische Künstler. „Nápis je spoločné dielo s Jiřím, ktorý v slovenčine znamená, že Ondák je najlepší slovenský umelec. Je to skonštatovanie nejakého faktu a je to v podstate reakcia na nedávne úmrtie Chrisa Boldena a my sme sa snažili nejakým spôsobom  reflektovať túto situáciu a jeho pozíciu na konceptuálnej scéne. To je náš odkaz a zároveň si to aj myslíme,“ vysvetlil Viktor Frešo.

Ján Vasilko je reprezentant mladej generácie a absolvent košickej Fakulty umení TUKE, ktorý je už dnes akceptovaný na medzinárodnej scéne.  Hlavnou témou Hindustriálne poSoľstvá a povesti sa vrátil k industriálnym, železným ikonografiám, keďže je v recesistickej Strane železných, ktorú založili s Petrom Králikom, ktorá je na ochranu všetkých strojov, nástrojov a kombajnov.

„V jeho ikonografii sa objavujú hybridné stroje, totemy, ikony, ktoré sú na hranici figuratívnosti  a abstrakcie, ale sú tu aj repliky na dejiny umenia. Vidíme Pabla Picassa, Francisa Picabia, ruských konštruktivistov, dadaistov a podobne a na druhej strane takú veľkú JRD story – mohutné kombajny, francúzske kľúče, fúriky, motorové píly…Druhou líniou je posun k abstrakcii, kedy pracuje iba  s takými nervóznymi, lomenými líniami, čiarami, sieťovinami, ktoré vyjadrujú krízové obdobie súčasnosti. Obrazy pripomínajú grafy z búrz  s padajúcimi cenami  a možno aj nočné mesto alebo urbanistický kontext súčasného osvetleného mesta,“ dodáva V. Beskid.

2015_06_11_vernisaz_feso_dokoupil_web_vasil (13 of 21)

Na výstave sú dve najnovšie série obrazov. K typickým pribudli abstraktnejšie s názvom Mesto v noci alebo tiež demonštrácia alebo nepokoje. „Tým som trochu reagoval na ekonomickú krízu. Prešiel som od kombajnov k novým veciam, ale vrátil som sa naspäť k industriálnym. od rôznych strojov. Tieto nápady vo mne neutíchajú a po čase príde vždy vlna, keď sa k tomu vraciam.  Túto sériu nepovažujem ešte za dokončenú. Táto poloha je mi najbližšia. Nechám pole ladom ležať,  ako hovoria starí poľnohospodári, naberie živiny a po čase sa tam zasejú ďalšie zrná a pole dáva lepšiu úrodu,“ prezradil Ján Vasilko.

V spodnom priestore Kunsthalle/Haly umenia bolo hlavným zámerom predstaviť skupinu XYZ. Milan Tittel, Matej Gavula a Miroslav Csölle si zavolali ďalších autorov – Cyrila Blaža, Erika Janečka, Denisa Kozerawskeho, Petra Sita, Martina Vongreja a Andreja Žabkaya,  takže sa to rozrástlo na deväť umelcov. Spoločnou platformou výstavy Všade dobre, doma najlepšie sú videá, krátke video skeče, skice, intervencie do mestského, predovšetkým bratislavského priestoru. Predchádzala tomu výstava Na pobreží Voloviny, čo hovorí o tom, ako je to poňaté – ironicky, s humorom. Zachytené sú rôzne body, miesta a situácie v Bratislave. Dopĺňa to celá séria fotografií, ktoré sú skôr zátiším a vyjadrením ich postoja k mestu, k situácii, k Bratislave.

Počas trvania výstavy by mali prísť umelci ešte raz do Košíc a podobným spôsobom reflektovať situáciu na Hornáde v Košiciach, takže divák, ktorý príde dnes na výstavu, neuvidí na začiatku to isté ako na konci. Hlavnou myšlienkou je spojiť Dunaj s Hornádom a keďže je výstava v plavárni, voda sa objavuje aj tu a aj v Dokoupilovej maľbe a mydlových bublinách. Vyzerajú ako podivné, melancholické meňavky, ktoré sa pohybujú vo veľkom morskom svete, keďže je to na tmavomodrom pozadí.

„Heslo spoločnej realizácie je ´Nie je isté, či je mŕtva alebo len spí´. Chceli sme skonfrontovať architektúru Bratislavy a Košíc. Teraz predstavujeme pohľad na Bratislavu a neskôr to doplníme o Košice. Spolu s nami tu vystavujú videoprojekcie čerství absolventi školy o tom, ako vidia mesto súčasnosti. Je to taká kondícia na veselo i na smutno, čiže kondícia našej spoločnosti a vzťahu k mestu. Vychádzame z toho domu, v našom prípade je to Bratislava, ale aj Slovensko, svet, únia. Projekt doplníme o Košice a budeme to prezentovať tu i v Bratislave a nielen tam. Môže sa stať, že jedného dňa sa z ničoho nič zmení expozícia a návštevníci uvidia niečo iné,“ uviedol nás do zámeru projektu jeden z autorov Miroslav Csölle.

Kveta Podhorská

Foto: Michal Vasiľ

Podujatie je spolufinancované z dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.