Britský umelec Liam Gillick sa narodil v roku 1964. Je absolventom odboru výtvarného umenia na Goldsmith College v Londýne. V súčasnosti žije v New Yorku. V roku 2002 bol medzi finalistami prestížnej Turner Prize a má za sebou veľký počet kolektívnych a samostatných výstav, z ktorých je nutné pripomenúť napr. Palais De Tokyo v Paríži, ICA London, Baltimore Museum of Art či MOMA New York.
Napísal celý rad textov (vydaných aj knižne), skúmajúcich konštrukciu histórie i požiadavky na realitu sociálnych utópií. Tieto texty tvoria koncepčný rámec vlastného diela, namiesto priamych ilustrácií textov ponúkajú možnosti obsiahnuté vo vnútri scenáru „čo keby“, zameriavajúci sa na vymedzenie nerealizovaného potenciálu. Nechce však dávať konečné odpovede, ale formulovať protiargumenty.
Jeho dielo preniká hranicami výtvarného umenia a médií. Vytvára architektonické priestorové inštalácie, minimalistické objekty, grafické diela a nástenné maľby. Veľmi dôležitým aspektom jeho tvorby je i literárna činnosť, kde vedľa esejí píše tiež kritické články. Je autorom fiktívnych, futuristických vízií a historických reinterpretácií. Skladá hudbu, píše divadelné scenáre, rozsiahla je jeho činnosť na poli grafického dizajnu či architektúry. Podstatným aspektom autorovej tvorby je „určitá“ organizácia priestoru prostredníctvom sôch (fyzických štruktúr), ale i pomocou nástenných malieb a textov vytvára predstavy o tom, ako sa svet mení a aké posolstvá sú uložené v týchto kontinuálnych posunoch. Ako sám hovorí „prítomnosť je možné od minulosti oslobodiť budúcnosťou“.
Gillick skúma históriu z pohľadu predpokladaných progresívnych podnetov k navrhnutiu a utváraniu spoločností a ponúka ich na diskusiu ako potenciálne utopické modely. V ranom modernizme možno vidieť naliehavú výmenu medzi procesom modernizmu a kritickou reflexiou modernizmu. Priebežne sa však tieto javy stále viac rozchádzajú a práve táto „medzera“ je pre Gillicka veľmi príťažlivá, teda priestor – medzi dráhou modernizmu a kritickým potenciálom modernizmu a postmodernizmu.
Dielo Liama Gillicka sa týka výstavby ideológií vo vzťahu k vystavenému svetu. Zaujíma ho obývané prostredie, nie však nadmerne formulujúce vzťahy, ktoré máme podľa očakávaní hrať vo vzťahu k týmto prostrediam. Nezaujíma ho samotná architektúra, ale revidovaná prax ľudí, ktorí sa zaoberajú zmenami toho, ako naše mestské prostredie vyzerá a aké je na dotyk. Problémom mnohých ľudí, ktorí sa zaoberajú moderným umením vo vzťahu k architektúre podľa Gillicka je, že ignorujú najdynamickejšie nastavenia, ktoré sú možno v štúdii o súčasnom urbanizme. Zameriavajú sa na produkty a nie na metodiku produkcie.
Slovami francúzskeho historika umenia Nicolasa Bourrauda patrí Gillick medzi tých umelcov, ktorých možno označiť ako predstaviteľov vzťahovej estetiky. Tí navrhujú sociálne metódy výmeny, napríklad rôznych procesov komunikácie, než by prepojila jedincov a skupiny inými cestami, než ktoré ponúka ideológia masovej spotreby. Snaží sa vlákať pozorovateľov či diváka do estetickej skúsenosti, ktorú ponúka umelecké dielo. Títo umelci si neprajú reprodukovať alebo zobrazovať svet aký poznáme, ale vytvárajú namiesto toho nové situácie – mikroutópie – ku ktorým ako suroviny využívajú ľudské vzťahy.
Gillickova tvorba je zastúpená vo Veľkej Británii v Maureen Paley, v New Yorku v Case Kapan a v Írsku v Kerlin Gallery. Umelecká tvorba konceptuálneho autora sa vyznačuje rozmanitosťou. Ako Caoimhín Mac Giolla Leith z Univerzity College v Dubline povedal: „Gillick v praxi doteraz zahŕňal širokú škálu médií a činností (vrátane sochy, písania, architektonického a grafického dizajnu, filmu a hudby), rovnako ako rôzne kritické a kurátorské projekty. Jeho práca ako celok je poznačená aj záľubou pre odklony a rozptýlenie, dotyčnice a vytáčky.“
Zaujímavé sú aj Gillickove rodinné väzby spojené s umeníém. Je bratrancom britských umelcov Jamesom Gillickom a Theodorom Gillickom. Jeho priateľkou bola Angela Bullochová, oženil sa s site-specific umelkyňou Sarah Morris. Príbuzný je aj sochár Ernest Gillick, sochárka Mary Gillick, ktorá sa preslávila návrhmi medailí a mincí s podobizňou kráľovnej Alžbety II., používanými na všetkých minciach vo Veľkej Británii.
