LUCIA DOVIČÁKOVÁ (SR)

Košičanka Lucia Dovičáková (1981) študovala na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. Počas štúdia absolvovala odbornú stáž v ateliéri Antona Čierneho na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V roku 2006 bola finalistkou prestížnej Ceny Oskára Čepana a v roku 2011 sa stala laureátkou ceny Mladý tvorca.

Vo svojej tvorbe sa venuje prevažne maľbe, kresbe a videu. Jej diela sršia humorom a iróniou aj v prípadoch, kedy sú jej témy v podstate vážne a jej cieľom je kritická reflexia. Humor je výborný komplic pri odhaľovaní nepríjemnej pravdy a autorka ho využíva ako silnú zbraň, ktorou mieri na svoje okolie, svoju generáciu, svoje pohlavie a v neposlednom rade na seba samú. Jej tvorba by sa dala veľmi stručne charakterizovať slovami – provokácia, irónia a sarkazmus.

 

Dovičákovej tvaroslovie je možné vnímať v kontexte smeru, ktorý kunsthistória nazýva bad painting alebo zlá maľba. Špecifický je jej neakademický výtvarný jazyk, vďaka ktorému mnoho z jej prác pôsobí dojmom skice či nedokončenej maľby. Autorke ide predovšetkým o vykreslenie príbehu, o atmosféru a o konfrontovanie diváka so zobrazenou pointou. V maľbe vyhľadáva výraz plný emócií a aby dosiahla svoj cieľ, nebojí sa balansovať na hranici gýča, používa hyperboly a jej práce sú miestami blízke insitnému umeniu, karikatúre či knižnej ilustrácii.

Vo svojich najnovších prácach autorka s humorom prehodnocuje historické postavy a ženské role minulých storočí, ako ich poznáme z historickej literatúry či mytológie. S chuťou preveruje platnosť tradičných stereotypov a jej kompozície prevažne s jednou hlavnou hrdinkou odkrývajú archetypy a banalitu ženskej každodennosti, ktorá sa dodnes v porovnaní so svetom mužov marginalizuje a spochybňuje.

Autorka je ostrou pozorovateľkou každodenných, okrajových a zdanlivo banálnych tém ženského bytia, ktorých banalita je v jej maliarskom podaní provokujúca a ironizujúca. Obsah jej obrazov pritom korešponduje s výrazným štýlom, s afinitou k naivnému, „neakademickému“ prejavu, ktorému nechýba poriadna dávka individuality a recesie. Jej maľby pôsobia ako úsporné, denníkové záznamy, vychádzajúce z vlastných zážitkov, spomienok, fóbií, analýz najosobnejších vzťahov, ale aj sprostredkovaných „právd“, ktoré autorku z rôznych dôvodov iritujú.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.