Marko Blažo (1972) patrí na slovenskej scéne už k etablovaným mladým autorom. Jeho osobitej výtvarnej poetike nechýba vtip a humor (čo je v slovenských pomeroch vzácna výnimka). Pracuje súbežne v maľbe, trojrozmerných objektoch, inštalácii, grafike a kresbe. Jeho program je vzácne otvorený podnetom života i umeleckým inšpiráciám v duchu zvláštnej eklektiky, pre ktorú je „všetko dobré“, čo zodpovedá okamžitému nápadu, umeleckému zámeru. Predovšetkým Blažo vo svojich jednotlivých dielach dokáže prepájať banálne a hlbokomyseľné prvky skleslej a vysokej kultúry. Dokáže ťažiť z ich podivných stretnutí i kolízií a vytvárať nové artefakty. Košický umelec študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, na Ecole Nationale des Beaux-Arts v Dijone a na Slippery Rock University v Spojených štátoch.  V roku 2001 získal cenu Oskára Čepana. Pôsobí ako pedagóg na Fakulte umení pri TU v Košiciach. Samostatne vystavoval v Múzeu V. Löfflera v Košiciach, v KulturKontakt Gastateliers, Viedeň, v Galérii Malá Špálovka Praha a  s M. Kvetanom vo viedenskom Siemens_artLab. Nezaťažený vizionár, oscilujúci medzi závesným obrazom a objektom, napriek mladému veku už patrí ku klasikom slovenskej výtvarnej scény. Jeho reč je osobitným zoznamom vlastných znakov, ktoré prechádzajú do netradičných, na prvý pohľad ironických interpretácií. Výrazná obrysová línia je doplnená pomerne jednoduchou farebnou moduláciou. Ide o autora,  ktorý vstúpil na výtvarnú scénu v 2. polovici 90. rokov 20. storočia s autorsky vyprofilovaným umeleckým programom, realizovaným prostredníctvom širokého spektra médií – od kresby, grafiky, digitálnej tlače, fotografie cez maľbu až k objektom a inštaláciám. Blažova tvorba, ktorá je založená na špecifickej autorskej symbolike a znakovosti, často plná vtipných a hravých kontextových čítaní, získala viaceré prestížne ocenenia doma i v zahraničí. Okrem Ceny Oskára Čepana, to boli Grand Prix, 16. ročník Súčasnej slovenskej grafiky, Banská Bystrica, je víťazom Artslant Award, Los Angeles, USA, získal Cenu rektora Akadémie umení v Krakove, Medzinárodné trienále grafiky, Krakov a stal sa finalistom Strabag Award, Viedeň, Rakúsko. Prvá etapa jeho tvorby bola ťažiskovo spojená s tvorbou objektov a inštalácií, v ktorých bolo banálne východisko, napr. žuvačka, alebo detská papierová skladačka domu, bola výzvou k zmene optiky divákovho videnia.  Papierové modely známych architektonických pamiatok, vytvorené na princípe paradoxu, dominovali na samostatnej výstave v Múzeu V. Löfflera v Košiciach v roku 2004. Výraznejší obrat k maľbe zaznamenávame v autorovom umeleckom programe v prvých rokoch 21. storočia. Napriek veľkému spektru médií, s ktorými autor pracuje, to čo charakterizuje jeho tvorbu, je opakovaný návrat k tým istým motívom a osobitej symbolike, ktorú spracúva v rôznych významových i mediálnych kontextoch. Výsledkom sú rôzne absurdné situácie, sprítomňujúce autorove nekonvenčné videnie sveta. Blažo už od začiatku používa ako metaforu jednoduché až banálne vizuálne motívy, ktoré pretvára na princípe paradoxu alebo ich zasadzuje do nového kontextu,  a tak spája nespojiteľné. Typickým znakom sú nečakané situácie, ktoré rušia zaužívané pravidlá. Jeho inšpirácia pochádza aj z detského sveta, kde dominujú fantazijné predstavy, nezávislé na pragmatickom reálnom živote.