MARTIN KOCHAN (SR)

Slovenský umelec Martin Kochan (1981) je sochár, ktorý sa venuje aj akčnej maľbe, fotografii a performance. Ako inšpirácia mu slúžia kultúrne stereotypy. V jeho dielach je prítomná irónia, humor či paródia. Svojou tvorbou reaguje i na súčasné politické udalosti. Absolvoval FaVu VUT v Brne. V súčasnosti žije a tvorí v Trnave.

Jeho fotografie môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvú tvorí zaznamenávanie prchavých okamihov, ktoré sa vynoria z nekonečného behu každodennosti. Autor okolo seba nachádza hotové obrazy, ktoré vytvára náhoda, vďaka ktorej dostáva chaos, aj keď iba občas a vždy iba na krátku chvíľu, nový zmysel. Druhá časť fotografií zaznamenáva situácie, keď do hry vstúpil autor aktívne.

Kochan je aktivista, ktorý sa stal výtvarníkom. Možno si spomeniete na akciu Jedlo pre bezdomovcov, do ktorej bol zapojený. Jeho odpor, či skôr nedôvera k autoritám sa prejavuje aj v sochárskej tvorbe a je to možno práve jeho averzia voči monumentálnosti sochárstva, ktorá ho ženie do hľadania nových polôh vyjadrenia sa. Fotografia sa pre neho stala ideálnym médiom. Jeho silnou stránkou je kompozícia a čistota záberov. Na jeho fotozáberoch je presne to, čo na nich má byť, nič nechýba, nič neprevyšuje. Každá z fotografií je doplnená titulkom. Text v niektorých prípadoch vytvára pointu alebo návod na čítanie fotografie, niekedy je však trochu nadbytočný.

Jeho fotografie majú veľa vrstiev, a nie všetky sú ľahko prístupné. Je to však možno práve mnohovrstevnosť, ktorá im dodáva  silu. Prvou vrstvou je samotná fotografia, zaznamenanie okamihu, či už nájdeného alebo vytvoreného. Druhou je text, ktorý môže význam fotografie rozvinúť alebo doplniť. Na ďalšej úrovni je sochár, ktorý vníma svet ako meniacu sa zmäť objemov a tvarov a ktorý chce rozprávať príbehy ich zachytením. A ešte na ďalšej úrovni je aktivista, ktorý chcel zmeniť či popostrčiť svet a ktorý sa dnes zaujíma o sociológiu a číta knihy Belohradského.

 

Svoju tvorbu prezentoval na kolektívnych výstavách v Českej republike a na samostatných výstavách na Slovensku. Martina Kochana netreba Košičanom zvlášť predstavovať. Umelec sa v Košiciach prezentoval inštaláciou pouličného osvetlenia. Spojil klasický kontajner na odpad s plameňom z motívu Sochy slobody počas minuloročnej Bielej noci.  Je to niečo, čo slúži funkčne na odpad a časť niečoho, čo slúži ako orientačný bod na navigáciu. Monument slobody znázorňuje plameň, svietiaci na cestu k slobode, metaforu slobody či spomienku na minulosť. Odpadová nádoba symbolizuje objekt, čo sa plní, vyprázdňuje a mení polohu na kolieskach. Je miestom na ukladanie, vyhadzovanie, skladovanie nepotrebných vecí, schránok, obalov čakajúcich na recykláciu, obnovu. Horiaci kontajner je znakom rebélie, slúžil ako barikáda počas demonštrácií vo svete či ako prostriedok na ochranu pred násilím, streľbou. Je to akýsi alternatívny, flexibilný monument slobody, svetla, vzdoru a priateľstva. Tým, že je objekt na kolieskach, záleží iba na divákovi, kam ho nainštaluje.

 

Autor sa venuje angažovanému umeniu vo verejnom priestore. O umení predovšetkým uvažuje ako o súbore estetických, politických a sociálnych hľadísk. Od roku 2010 aktívne spolupracuje s výtvarníkom Cyrilom Blažom. Projektu Medzicentrum sa zúčastnil už dvakrát (2012 Banská Štiavnica, 2013 Košice). Vystavoval na viacerých slovenských a zahraničných projektoch, ako aj v galériách.

V tvorbe M. Kochana rezonuje prostredie sídlisk a panelákov. Býva na sídlisku, ktoré ho inšpiruje a periféria je podľa neho dnes centrom kultúry. O kultúru sa zaujíma historicky i politicky. Paneláky sú reakciou na ďalšie nové poschodia, ktoré začali vznikať v niektorých domoch na trnavských sídliskách. Išlo mu o iróniu, ktorú posunul do esteticky bizarnej podoby, zároveň i o kritiku slovenského kapitalizmu, stavajúceho na základoch minulého režimu, bez prínosu nových, súčasných tém. Mrakodrapy vytvára tak, že replikuje len jedno poschodie. Opakuje sa napríklad satelit, ktorý bol na balkóne replikovaného poschodia. Mrakodrapy sú odkazom na Andyho Warhola a Pop art.

Pre autora je dosť zásadná anténa ako súčasť bývania. Každá je iná, inak poskladaná. V Košiciach predstavil aj objekt s názvom Totem digitalizácie. Montáž a demontáž antén na hromozvod je pre Kochana ako sochárstvo – keď modeluje, tak pridáva alebo uberá materiál. Kompozícia, celkový tvar, strata funkčnosti, napojenie na svetelný zdroj, to jej dáva nový, totemický rozmer.

Venuje sa súčasným tendenciám vo vizuálnom umení, konkrétne publik artu. Má v oku mocenské vzťahy centra a periférie, ktoré skladá do nových esteticko-politických foriem. Sám seba označuje za vedecko-fantastického umelca, ktorý využíva pamäť rodného mesta ako kľúč k jeho kultúrnemu vytriezveniu po Nežnej revolúcii.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.