Martin Parr (1952) je britský dokumentárny fotograf. Od roku 1994 je členom foto agentúry Magnum Photos. Okrem fotografovania sa venuje aj pedagogickej a edičnej činnosti, kurátorstvu a zberateľstvu. Jeho meno sa spája s inovatívnym prístupom k dokumentárnej fotografii 80. rokov minulého storočia a s etablovaním farebnej fotografie v Európe.
Jeho projekt Luxury (Prepych) je zameraný na vzťah ľudí k peniazom a bohatstvu. Túto tému spracoval v rovnakom duchu ako by tradiční dokumentaristi spracovali tému chudoby. Chcel ukázať, ako si bohaté vrstvy užívajú, a tak sa zameral na priestory, kde sa voľne pohybujú – umelecké veľtrhy, konské dostihy alebo módne prehliadky, kam sa chodia zabávať, popíjať, ale zároveň sa aj predviesť v prostredí, ktoré je pre nich prirodzené. Jeho fotky zachytávajú vrstvu bohatých ľudí ako sa zabávajú a relaxujú, a to nielen v krajinách západnej Európy, ale aj v ekonomicky rozvíjajúcich sa krajinách.
Ako autor hovorí, na fotografii ho fascinuje jej schopnosť premeniť realitu na fikciu. Baví ho sledovať a zachytávať momenty, ktoré vznikajú v dôsledku spoločenských predsudkov.
Zameriava sa na prvý svet a jeho problémy, súvisiace s prílišným bohatnutím. Jeho pohľad na bežnú spoločnosť, zaťaženú konzumnými a globalizačnými stereotypmi, je vskutku neobyčajný – ironizujúci, humorný, ale nie gýčový. Rád paroduje, nesnaží sa o dokonalú kompozíciu.
Martin Parr cez fotografie ukazuje svet, ktorý dobre poznáme v inej perspektíve. Z obyčajných vecí dokáže vyťažiť maximum, ale nezosmiešňuje ich. Na prvý pohľad pestrofarebné momentky strednej vrstvy britskej, talianskej alebo nemeckej spoločnosti vyzerajú ako reklamné snímky, ale pod krikľavým a svojim spôsobom agresívnym povrchom buble tragická vyprázdnenosť okolitého života. Chce sa smiať i plakať zároveň, a to je autorov zámer.
„Keď sa pozerám na dnešný svet, som deprimovaný a fascinovaný zároveň, a tento rozpor je viditeľný v mojich fotografiách. Svet okolo nás je smutné miesto, problematické, ale vždy veľmi zaujímavé,“ zdôrazňuje fotograf, ktorý začínal s klasickou čiernobielou sociálnou dokumentaristikou v malom meste. Tú neskôr vymenil za farebnú sýtosť a nemilosrdný blesk, dodávajúci snímkam na brutálnej intenzite.
Témy však zostali rovnaké, a to tzv. middle class so všetkými jej stereotypmi a klišé. Parr zachytáva opaľujúcich sa Britov na špinavých plážach, tučných Nemcov konzumujúcich párky, znudené páry alebo v cykle Luxury okázalosť moskovských dám. Jeho pozornosti neušli ani jedlá z fast foodu alebo dopady masového turizmu.
Okrem fotografovania je M. Parr tiež vášnivým zberateľom bizarných objektov a spomienkových predmetov reflektujúcich politické a sociálne udalosti, ktoré trefne dokresľujú jeho myšlienkový svet. Medzi fotografovaním a zberateľstvom nevidí zásadný rozdiel. Známe sú napr. také kuriozity ako konvička v tvare Margaret Thatcherovej, ktorú neznášal, lebo bola pravicová ministerka či hodinky, taniere alebo zapaľovače so Saddámom Husajnom, kozmické suveníry s Jurajom Gagarinom či sovietske budíky.
„Chcem byť hyperkritický a aj keď som seriózny fotograf, snažím sa i baviť,“ tvrdí autor, ktorý patrí medzi celosvetovo uznávané osobnosti súčasného umenia.
