Autori Milan Tittel (1966) a Matej Gavula (1972) vychádzajú zo sochárstva, ktoré ako disciplínu vo svojom spoločnom tvorivom dialógu neustále preverujú, snažiac sa dosiahnuť autentickú výtvarnú skúsenosť. Komunikujú prostredníctvom rozšíreného porozumenia sochárskej senzibility a plastického stvárnenia.
Balansujú na pomedzí sochárskej plasticity, priestorovej inštalácie, digitálnej fotografie a performance. Dvojica absolventov VŠVU, odborov socha a sklo, kontextovo skúma možnosti vlastnej disciplíny – sochárstva, z čoho vyplýva aj neustále napätie medzi časom, hmotou a jej možnými transformáciami.
Popri klasických sochárskych postupoch pracujú s nájdeným objektom, fotografiou a videom, často v symbióze s dynamikou konkrétneho priestoru, v ktorom dielo vzniká. V projekciách skupiny XYZ, ktorá vznikla v roku 1997 je socha predstavená ako spleť materiálových reakcií rôznych úrovní a smerov, ako fluidné médium, ako otvorená priestorová sieť.
Zámerom sochy v Gavulovom a Tittelovom ponímaní spravidla nie je zabrať dané miesto umiestnením v priestore, ale naopak, skúmať priestorové vzťahy s ich väzbami na sociálne a politické prvky.
Či už pracujú formou jednoduchých, priam minimálnych posunov alebo s pomocou náročných technológií, takmer výlučne prostredníctvom nich vstupujú do sféry všedných javov a banálnych situácií. Bez nutnosti aranžovania a mimo princípu vlastníctva zapájajú a zároveň obohacujú všedné prvky každodenného života. Dôležitou súčasťou ich diel je tiež impulz s otvoreným koncom a svojský humor.
