Múr limitu prerazila Akademia Ruchu živým obrazom Linkeho autobusu

 Alternatívne divadlo v Poľsku bolo vždy miestom umeleckých experimentov. Okrem jeho hlavného prúdu v 70. rokoch 20. storočia, ktorý možno nazvať aj „angažovaným“, pôsobili v Poľsku „osobné“ súbory, ktoré sa dištancovali od spoločensko-politických problémov vtedajšieho komunistického zriadenia. Študentské súbory sa pokúšali o umelecké experimenty v ostrom kontraste s tradičným repertoárom a ich činnosť bola často predmetom politických perzekúcií zo strany komunistického režimu. V alternatívnom prostredí pôsobili aj divadlá, ktoré boli silne estetizujúce. K nim možno priradiť aj Akademiu Ruchu, ktorá sa pred pár dňami predstavila košickému publiku súborom 11 krátkych, systematicky modifikovaných a štrukturálne nesúvisiacich, performance v Čínskej lekcii a s performance Podpis, kedy členovia súboru v rytme hudby synchronicky zametali okolie Urbanovej veže.

DSC_2016

O histórii umeleckého súboru od jeho začiatkov až po súčasnosť informuje výstava Mesto. Pole akcie, ktorej vernisáž sa uskutočnila včera v budove Bravo Kasární/Kulturparku. Je vlastne prierezom celej činnosti divadla. Mapuje tri etapy jeho pôsobenia. Prvá predstavuje začiatky Akademie Ruchu. V tom čase mali akcie charakter anonymných zásahov, odkazujúcich na prejavy krízy, čo verejnosť považovala za svojský spôsob mestského partizánskeho odboja. V osemdesiatych rokoch sa súbor vymedzil voči konfrontácii vládnucich orgánov a spoločnosti, čo zachytávajú fotografie. Tretia časť výstavy zobrazuje spôsob, akým sa doterajší postoj verejného spochybňovania systému mení na diskurz o politických, ekonomických či kultúrnych zmenách v Poľsku a v Európe.

Zakladateľom umeleckého zoskupenia, pohybujúceho sa na hranici divadla, výtvarného umenia a filmu v roku 1973 bol kunsthistorik, teoretik umenia a režisér Wojciech Krukowski (1944-2014) umeleckým vedúcim Akademie Ruchu. V rokoch 1990-2010 zriadil Centrum súčasného umenia Zamek Ujazdowski vo Varšave a urobil z neho významnú inštitúciu na európskej mape kultúry. V roku 2010 mu poľský minister kultúry a národného dedičstva udelil Zlatú medailu Gloria Artis – Za zásluhy v oblasti kultúry, ktorá sa udeľuje zaslúžilým predstaviteľom poľskej kultúry.

DSC_2088

„Listovať“ v histórii umeleckého súboru na výstave môžu záujemcovia do polovice júna. Včera ju priblížil člen súboru Krzysztof Żwirblis, ktorý v ňom účinkuje od roku 1976. „Keď som bol ešte študentom, išiel som sa do galérie pozrieť na predstavenie na hranici vizuálneho umenia a divadla. Trvalo dvanásť hodín. Nadchlo ma. Dnes ako člen tohto súboru mám tú česť pozvať vás opäť do galérie na výstavu, mapujúcu tvorbu Akademie ruchu.  Od začiatku to bolo divadlo pohybu, ktoré si v pomerne krátkom čase získalo medzinárodnú slávu a účinkovalo na festivaloch v zahraničí. Táto skupina vyšla po dvoch rokoch so svojimi predstaveniami vonku, kde začala predstavovať svoje umenie vo verejnom priestore. Bol to súbor, ktorý ako prvý ukazoval svoju činnosť iba na ulici od roku 1975 a 1976. Treba pripomenúť, že Poľsko, ako aj Slovensko bolo v tomto období komunistickým štátom.“

Súčasťou výstavy je aj záznam z predstavenia, ktoré kritici ohodnotili ako limit činnosti Akademie Ruchu. Podľa nich súbor došiel  k stene a je otázne, či sa mu podarí preraziť ju a pokračovať ďalej.  Skupina umelcov sa rozhodla pracovať mimo tejto steny. Výsledkom bola akcia s názvom Autobus. Bol to živý obraz. Performance „Maľba“ vznikla na základe obrazu poľského maliara Bronislava Wojciecha Linkeho , ktorého skutočnú reprodukciu si môžu návštevníci pozrieť na výstave. Autor na ňom  znázorňoval spoločnosť ako spiacich ľudí cestujúcich v autobuse, ktorý šoféroval dehumanizovaný robot a zozadu bola zobrazená maličká postava usmievajúceho sa Stalina. Tento obraz vznikol na začiatku 60. rokov. Umelci dielo oživili skutočnými  ľuďmi presne ako ich zobrazil maliar, čo sa stretlo s pozitívnym ohlasom. Súbor ukázal, že nevyčerpal všetky možnosti, cesta pokračuje a posunul svoje hranice.

DSC_2038

Tým, že alternatívne divadlo má za sebou štyri desiatky rokov nepretržitej činnosti, história sa nedá zhrnúť za niekoľko minút  a ani výstavou obsiahnuť to, čo sa mu za toto obdobie podarilo vytvoriť. Je to časť života, ktorý strávili medzi svojimi divákmi na ulici či v interiéri a dokázali ich svojou tvorbou zaujať i pobaviť.

„Výstava Mesto. Pole akcie je iba dokumentáciou akcií, ktoré boli určené pre otvorený priestor, v ktorom sa môžeme nachádzať my, herci a náhodné publikum. Sú to práce z konca 70. rokov, kedy skupina fungovala ako mestskí partizáni, čo znamená „úder a útek“. Nehovorili sme, že robíme umenie, niečo divadelné, vytvárali sme situácie, ktoré boli prekážkou, niečím prekvapujúcim v obyčajnom rytme ulice alebo sme vytvárali pozadie či narážku na to, čo robia ľudia obyčajne na ulici. Potom sme začali účinkovať ako skupina, ktorá robí svoje akcie špeciálne pre otvorený priestor a pre publikum, ktoré vedelo čo môže čakať, kedy a kde. Preto tu nájdete záznamy aj z veľkých divadelných festivalov,“ dodal Krzysztof Żwirblis, ktorý počas vernisáže podrobne vykreslil všetky projekcie, čo znázorňujú, čo im predchádzalo, ako sa s akciami vysporiadalo publikum a ako sa niekedy končili aj s asistenciou vtedajšej verejnej bezpečnosti, ktorá ich odviedla a vysvetľovaním svojich počinov strávili dlhé hodiny.

DSC_2089

Možno za pozornosť stojí nenápadná malá projekcia delfínov na monitore pripevnenom na vozíku s vlastným zdrojom prúdu,  ktorou sa vtedy snažil člen súboru a kurátor výstavy Jakub Bąkowski krátiť nekonečné chvíle mrznúcim čakajúcim na zastávke autobusu. Pouličné divadlo sa skončilo na polícii a keďže vozík sa nezmestil do auta VB, odtlačiť ho musel príslušník a „previnilec“ sa odviezol na výsluch oveľa komfortnejšie. Kurióznych, veselých či smutných situácií, politických i takých úplne obyčajných situácií, ktoré navodzovali, vykresľovali, približovali umelci ľuďom obyčajný život, bolo veľa. Výstava je plná dokumentov toho, čo sa snažili malému či veľkému publiku ponúknuť, ktoré niekedy rozosmiali, inokedy pobavili či donútili zamyslieť sa. Bol to vždy umelecký obraz ulice, doby a ľudí, ktorí sú ich súčasťou s umeleckým nadhľadom a v pohybe.

Text: Kveta Podhorská

Foto: Veronika Cholewová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.